Inteligentné mestá nie sú len „smart“ technológie

Cieľom myšlienky smart cities by však nemalo byť len zavádzanie moderných technológií, ale najmä dosiahnutie maximálnej spokojnosti ľudí ruka v ruke s udržiavaním zdravého životného prostredia.

Moderné technológie by mali byť súčasťou inteligentných miest, ale nie ich hlavným pilierom. Rovnako dôležité je myslieť na efektívnu dopravu, zelenšiu energetiku, odpadové hospodárstvo, zdravšie a bezpečnejšie mestské prostredie, ale aj udržateľnosť lokálnej ekonomiky. Koncept inteligentného mesta v sebe spája všetky tieto oblasti, pričom najdôležitejším prvkom v jeho centre je dlhodobo spokojný občan.

Inteligentné riešenia v slovenských stavbách

Niektoré slovenské samosprávy už začali so zavádzaním vlastných inteligentných riešení, v porovnaní s mnohými európskymi mestami však majú v mnohých ohľadoch čo dobiehať. Aj na Slovensku už vznikajú developerské projekty, ktoré nás inteligentnými riešeniami posúvajú do budúcnosti a vďaka ktorým sa mestá postupne stávajú inteligentnými. Ide napríklad o rezidenčný projekt Guthaus, ktorý vyrastie na Račianskej ulici v Bratislave. Ten využíva viacero moderných a „smart“ riešení.

„Príkladom môže byť stropné chladenie a vykurovanie, ktoré ponúkame v cene každého bytu,“ vysvetľuje Filip Gulan, projektový manažér zo spoločnosti Corwin, ktorá Guthaus stavia. „Je to komplexné a dlhodobé riešenie, ktoré funguje na inom princípe ako klasická klimatizácia. Využíva takmer celú plochu stropu, vďaka čomu rovnomerne sála teplo, respektíve chlad, nevíri prach ani nefúka studený vzduch. Systém, samozrejme, má svoje obmedzenia napríklad z pohľadu vlhkosti, keď musí používateľ rešpektovať určité zásady a použiť zdravý sedliacky rozum. Odmenou mu však bude komfort a jeden z najcennejších benefitov, ktorým je zdravé vnútorné prostredie bytu. Toto riešenie je zároveň šetrné k peňaženke aj životnému prostrediu. Teplo a chlad získavame z lokálneho a obnoviteľného zdroja energie – zo vzduchu, a to pomocou tepelných čerpadiel.“

Unikátny automatizovaný systém zberu recyklovaného odpadu, Štokholm

Ochrana životného prostredia ako priorita

Práve využívanie obnoviteľných zdrojov energie a starostlivosť o životné prostredie sú jednými z priorít inteligentných miest. Aj stavby by preto mali pozitívne vplývať nielen na ich obyvateľov, ale aj na svoje okolie. Môžu využívať napríklad vegetačné strechy či dažďové záhrady.

„Zelené strechy a dažďové záhrady výborne pohlcujú prach a hluk. Zároveň ponúkajú úplne nový pohľad na využívanie dažďovej vody v mestskom prostredí,“ hovorí Filip Gulan. „Obvyklým a častým technokratickým riešením je snaha o jej čo najrýchlejšie odvedenie preč zo zastavaného územia mesta. S projektom Guthaus ponúkneme nový pohľad aj na túto problematiku. Absolútnu väčšinu zrážok, ktoré dopadajú na zelené strechy, balkóny, ihriská či spevnené plochy mimo komunikácií, zadržíme priamo v území. Aj vďaka dažďovým záhradám ich akumulujeme na horšie, suchšie obdobia. V lete sa vďaka tejto vode ochladzuje mikroklíma aj o jeden či dva stupne. Samozrejme, vegetačné strechy aj dažďové záhrady sú prospešné i pre miestnu biodiverzitu – hmyz a vtáky. Hľadať takéto synergické a ekologické riešenia, ktoré zahŕňajú viacero problémov súčasne, nás baví a sme presvedčení, že práve tie sú naozaj smart.“

Voda v mestskom prostredí, Malmö

Bicykel a hromadná doprava namiesto áut

Dôležitou oblasťou (nielen) inteligentných miest je doprava. S rastúcim počtom obyvateľov stúpa aj vyťaženosť ciest a MHD. Samospráva by preto mala vytvoriť priestor na čo najširší výber alternatívnych foriem dopravy. Slovensko aj jeho hlavné mesto sú v tejto oblasti v porovnaní s modernými európskymi krajinami výrazne pozadu. Ak sa má z Bratislavy stať „smart city“, autá musia nahradiť iné spôsoby dopravy – električky, autobusy alebo bicykle. A podmienky na potláčanie individuálnej auto dopravy by mali vytvárať aj developeri.

„V prípade Guthausu budú jeho obyvatelia ťažiť z dobrej polohy Račianskej ulice,“ vysvetľuje na príklade Filip Gulan. „Lokalita má silný rozvojový potenciál vďaka existencii električkovej trate – zastávku električky budú mať len jednu minútu pešo, neďaleko je stanica Vinohrady. Pripravujeme aj zázemie pre majiteľov elektromobilov. No a cyklisti okrem novej cyklotrasy spájajúcej Račiansku a Kukučínovu ulicu budú mať k dispozícii kvalitné zázemie na údržbu a parkovanie bicyklov v dome či v rámci verejných priestorov.“

Kde sa môže Slovensko inšpirovať?

Spomínali sme, že slovenské mestá sú stále pozadu za poprednými európskymi „smart cities“. Vidieť to môžeme napríklad pri porovnaní Bratislavy a Ľubľany v Slovinsku. Na začiatku boli obe metropoly na rovnakej štartovej čiare, no Ľubľana dokázala lepšie využiť svoj potenciál a možnosti. Vďaka nim je známa ako mesto pre ľudí – čisté, zelené, bezpečné a priateľské k obyvateľom aj návštevníkom.

Porovnať tieto dve mestá vie Michal Maco, projektový manažér Kvartetu, na základe vlastnej skúsenosti, pretože práve v Ľubľane vyrastie prvý zahraničný projekt tohto slovenského developera – a to rezidenčný súbor Kvartet: „Vplyv ľubľanskej samosprávy na progres mesta vnímame predovšetkým v strednodobom a dlhodobom plánovaní na úrovni mesta a regiónu. Či už sú to opatrenia v oblasti podpory pešej, cyklistickej a zdieľanej dopravy, postupné vytláčanie automobilov mimo širšieho centra, tvorba a údržba verejných priestorov, odpadové hospodárstvo alebo snaha o dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Vo všetkých týchto oblastiach má mesto jasné definovanú stratégiu, ktorú sa snaží postupnými krokmi napĺňať. Cítili sme to aj pri schvaľovacom procese projektu Kvartet. Na rozdiel od Bratislavy, kde ešte stále existuje pomerne neflexibilná parkovacia norma, sme dostali predpísaný minimálny počet parkovacích miest pre bicykle, ktorý je viac než dvojnásobný oproti počtu povinných automobilových státí. Toto opatrenie spolu s kvalitnou existujúcou cyklistickou infraštruktúrou poskytne budúcim obyvateľom Kvartetu dokonalé podmienky na alternatívne spôsoby dopravy,“ uzatvára Michal Maco.