Zakladateľ modernej anglickej drámy a nobelista sa inšpiroval antickým mýtom o umelcovi, ktorý sa zaľúbil do sošky krásnej devy, čo sám vyrezal a uprosil Afroditu, aby jej vdýchla život. Hru zo začiatku 20. storočia vizuálne posúva do súčasnosti inscenácia Pygmalion, ktorej premiéru prináša Štátne divadlo Košice.
Kto si spomenie na oscarový muzikál My Fair Lady, je od reality predsa len dosť ďaleko. "Medzi našou inscenáciou a slávnym filmom je rozdiel ako medzi Shakespearovým Rómeom a Júliou a muzikálom West Side Story,“ pripomína režisér Martin Čičvák. "Predloha je existenciálna hra, v ktorej dramatik rieši svoj osobný vzťah ku konkrétnej žene,“ pokračuje režisér. Postavu Lízy Doolittlovej napísal Shaw pre herečku Stellu Campbellovú, ktorú vášnivo, no platonicky miloval. Ona, paradoxne, vzťah s ním ukončila ešte pred londýnskou premiérou.
"Prostoreká Líza je napísaná v cockney english, v jazyku spodnej triedy z východného Londýna. Základom pre úpravu bol šarišský dialekt, ktorý v Košiciach stále existuje, kultivuje sa a je veľmi sexy. Predavačka kvetín Líza je,chalaň' z ulice. Ako napríklad Billie Eillish a vôbec dnešné hiphopové dievčatá. Profesor Higgins ju začne kultivovať, robiť z ,buriny' dámu a jej slovenčinu sa pokúša dostať na úroveň jazyka svojej matky, aby ju ohúril,“ prezrádza režisér. Higginsovo fonetické štúdio plné prístrojov zaznamenávajúcich hlas dostalo na scéne podobu zvukového a televízneho štúdia.
Kvetinárka, ktorá sa podrobila profesorovmu naliehaniu, sa zrazu ocitá v zajatí médií. "Z ničoho nič je obklopená kamerami, vizážistkami a kostymérkami. Ľuďmi, ktorí vyrábajú produkt ako v súčasnosti akékoľvek agentúry. Dnes sa pravidelne stáva, že médiá dokážu veľmi rýchlo vyrobiť z človeka hviezdu, a keď ten ,produkt' nepotrebujú, tak ho zahodia. Tento osud možno z inscenácie podprahovo vycítiť,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu Martin Čičvák. Na scéne je aj kľúčovacie pozadie a tvorcovia používajú všetky moderné technológie. "Hru ale pritom nemeníme. Funguje aj v kulisách 21. storočia,“ zdôrazňuje.
Profesor Higgins Líze sľubuje, že ak sa jej všetko podarí, pôjde v krásnych šatách do Buckinghamského paláca. Keď zbadá mladá žena sľubovanú budúcnosť v kráľovskom paláci na kľúčovacej ploche, dostane šok – veď stojí len pred zeleným pozadím! Taká je podľa režiséra moc médií. Keď sa hra láme z komediálnej roviny do trošku závažnejšej, Líza sa sama seba pýta – kto som, kam patrím, keď ste mi vzali všetko, čím som bola? V tom vidí Martin Čičvák esenciu príbehu. Inscenácia kladie aj ďalšie otázky. Aby sa muž zamiloval do ženy, potrebuje ju pretvoriť podľa vlastných predstáv? Miluje konkrétnu bytosť alebo ideál? A môže byť žena šťastná, ak musí zahodiť vlastnú identitu? "Shaw ako prvý vo svojom Pygmalionovi vniesol do príbehu sociálnu rovinu ženskej emancipácie,“ hovorí dramaturgička Miroslava Dziak – Košická.
"Východniarčina bola pre mňa, dievča z Oravy, nočnou morou,“ priznáva herečka Tatiana Poláková, ktorá hrá Lízu. Má však perfektný hudobný sluch, tak to dokázala. Úlohy profesora Higginsa sa zhostil Marek Geišberg, jeho matku pani Higginsovú stvárňuje Anna Javorková. Scénu a kostýmy navrhol Tom Ciller, video processing má na starosti Jakub Píšek a dialógy do východniarskeho dialektu upravila Milka Zimková.
