Boj o dušu otca
V roku 1870 bojovalo Belgicko ako spojenec s Francúzskom proti Nemecku. V septembri toho istého roku sestru Máriu Serafinu, redemptoristickú rehoľnú sestru v Maline v Belgicku, zrazu postihol nevysvetliteľný smútok. Dozvedela sa, že jej otec v tej vojne zomrel. Od toho dňa opakovane počula nepríjemné stonanie a hlas, ktorý jej hovoril: „Moja drahá dcéra, zľutuj sa nado mnou!“ Následne ju trápilo akési mučenie, ktoré zahŕňalo neznesiteľné bolesti hlavy. Jedného dňa, ako ležala, uvidela svojho otca obklopeného plameňmi a ponoreného do hlbokého smútku. Trpel v očistci a dostal povolenie od Boha prosiť svoju dcéru o modlitby a spojiť sa s ňou v očistcových mukách. Povedal jej: „Chcem, aby si v mojom mene obetovala sväté omše, modlitby a odpustky. Pozri, ako som ponorený do tejto ohnivej diery!
Ó! Keby ľudia vedeli, čo je očistec, urobili by čokoľvek, aby sa tomu vyhli a zmiernili utrpenie týchto duší. Buď veľmi svätá, moja dcéra, a dodržuj sväté prikázania, dokonca aj v tých najnevýznamnejších bodoch. Očistec pre zasvätené osoby je hrozná vec!
Sestra Maria videla jamu plnú plameňov a z nej chrliace čierne mraky dymu. Jej otec bol ponorený do jamy, kde horel a hrozne vysmädnutý sa dusil. Keď otvoril ústa, videla, že jeho jazyk bol úplne scvrknutý .. „Žíznim, moja dcéra, žíznim.“
Nasledujúci deň ju znova navštívil a povedal: „Dcéra moja, je to už dávno, čo som ťa videl naposledy.”
„Otče, veď to bolo len včera … “
„Ach! Zdá sa mi to ako večnosť. Ak zostanem v očistci tri mesiace, bude to ako večnosť. Bol som na mnoho rokov odsúdený, ale vďaka príhovoru Panny Márie bol môj trest skrátený len na niekoľko mesiacov.“
Milosť prísť na Zem mu bola udelená prostredníctvom dobrých skutkov počas jeho života a preto, že bol oddaný Panne Márii, keď jej obetoval sväté prijímania vo všetky jej sviatky …
Počas týchto vízií sa sestra Maria Serafina opýtala svojho otca na niekoľko otázok: „Vedia duše v očistci, kto sa za ne modlí a môžu sa za nás modliť?“
„Áno, dcéra moja.“
“Trpia tieto duše, keď vedia, že Boh je urážaný v ich rodinách a vo svete?“
”Áno.“
Z poverenia svojho spovedníka a jej nadriadenej pokračovala v otázkach:
„Je pravda, že utrpenie očistca je omnoho väčšie ako všetky mučenia tu na zemi a dokonca aj mučeníkov?“
„Áno, dcéra moja, to všetko je veľká pravda.“
Sestra Serafina sa potom opýtala, či všetci ktorí patria do Škapuliarskeho karmelského bratstva (teda tí, čo nosia škapuliar) sú prepustení z očistca prvú sobotu po smrti: „Áno,“ odpovedal, „ale iba ak sú verní záväzkom škapuliara.“
„Je pravda, že niektoré duše musia zostať v očistci až päťsto rokov?”
”Áno. Niektoré sú odsúdené na očistec až do konca sveta. Tieto duše sa veľmi previnili a zostali úplne opustené.
Sú tri hlavné veci, ktoré priťahujú Božiu kliatbu nad ľuďmi: nedodržiavanie Pánovho dňa prácou, veľmi rozšírený zločin nečistoty a rúhanie sa.
”Ach, dcéra moja, tieto rúhania vyvolávajú veľký Boží hnev!“
Po viac ako tri mesiace sa sestra Serafina a jej komunita modlili a ponúkali pokánie za dušu jej strápeného otca, ktorý sa jej často zjavoval. Počas obradu premenenia počas polnočnej omše videla sestra Maria ako jej otec svieti ako slnko v neuveriteľnej kráse.
„Moje odsúdenie sa ukončilo, prišiel som poďakovať tebe a tvojim sestrám za vaše modlitby a zbožné pokánie. Budem sa za vás modliť v nebi.“
Ak by očistec neexistoval, aby odstránil škvrnu hriechu od nedokonalých duší, jedinou alternatívou by bolo peklo. Preto je očistec nevyhnutným miestom vyhostenia. Všetky osobné hriechy majú dva následky:
vinu (ktorá v prípade smrteľného hriechu ničí posväcujúcu milosť a vedie do pekla) a dočasný trest za zločiny proti Bohu.
Aj keď nás spoveď oslobodzuje od viny a časti trestu, musíme Bohu dodatočne odčiňovať. V tomto živote je to možné prostredníctvom modlitby, svätých omší, almužien, pokánia a získavania odpustkov. Ten, kto zomrie v stave všedného hriechu alebo bez dostatočnej nápravy, odchádza do očistca.
Zdroj: evendemonsfearMary, Obrázok: tamtiež
