Namotala som sa. Na nekonečný seriál, ktorý sa ťahá dni, týždne a mesiace. Na seriál, ktorý je vyskladaný tak bravúrne, že amíci v hollywoodskych štúdiách môžu len závidieť. Nechýba v ňom nič. Krivdy, ťažké prachy, do neba volajúca nespravodlivosť, nenažratí politici, ich veľkohubí poskokovia, mafiáni, dokonca ani usmiate blondínky a sex. Pravda, dobrých a rovných tam veľa nie je. Zabili ich už v pilotnej časti. A predsa ma zaujíma, ako sa to celé skončí. No najmä, čo budem sledovať po tom?   

 

Kočnerove telefonáty a esemsky 

S kamoškami sme sa zhodli, že mnohé veci z Kočnerových telefonátov a esemesiek nám vyrazili dych, ďalšie vzali pokojný spánok a sú aj také, ktoré nám nijako nelezú do hlavy (mne napríklad aj to, koľko času ten človek vlastne strávil telefonovaním a písaním esemesiek – mal on vôbec kedy jesť, piť a spať?). Jediné, čo azda nikoho z nás neprekvapilo, je obraz o slovenskom súdnictve, ktorý sa z toho všetkého postupne skladá. Pretože aj pred Kočnerovými pokecmi s kadekým málokto z nás veril, že súdy sú také, aké majú byť – spravodlivé vždy a za každých okolností. 

 

Prečítajte si

Kedy sa to s tým Kočnerom stalo? A kde sme vtedy boli?

Aj vrabce na streche si roky čvirikali, že spravodlivosť má u nás dvojaký meter a tomu, kto má peniaze a moc, ním neraz meria inak, než ľuďom, ktorí sa spoliehajú len na charakter, morálku, zdravý rozum a zákon. Žiaľ, toto nie je len o vopred dohodnutých (a najmä rozhodnutých) kšeftoch a kšeftíkoch mocných. Toto je aj o celkom bežných susedských sporoch, ktoré vás môžu doviesť až do blázninca či rovno na cintorín, keď sa neviete dovolať spravodlivosti a neprávosť sa vám rehoce do ksichtu len preto, že váš sused je známy známych.

Je to o tom, že sú ľudia, ktorí môžu zvesela šliapať po vašich právach a (doslova) slepá spravodlivosť nič nevidí, ani keď jej všetko krásne opíšete v Braillovom písme a ešte ju ho naučíte aj čítať. A aj o tom, že hajzlíci z vás môžu urobiť mrzákov, ak majú za sebou vplyvných a prachatých oteckov, ujkov či krstných otcov, sú si istí, že to uhrajú na podmienočku. Akési výchovné „no-no-no“, ktoré už ani trojroční neberú vážne. Nehovoriac o tom, že kým ten rozsudok vôbec padne, vymeníte zopár zimných čižiem. 

 

Súdne spory na Slovensku

Roky sledujem alebo som v minulosti sledovala boje s veternými mlynmi, ktoré moji známi (alebo aj celkom neznámi ľudia) zvádzali na súdoch. Najviac mi pritom utkveli v pamäti spory, ktoré človeku dokážu dotrhať život na márne kúsky a nikto ich už nezlepí späť - spory o deti. Napríklad, keď sudkyňa rozhodla o striedavej starostlivosti malého dieťaťa proti vôli matky, hoci otec pracoval mimo miesta bydliska. Keď aj  prišiel domov, dieťa videl len spiace v posteli a celý týždeň sa oňho starala „cudzia teta“. Napokon ho to samého prestalo baviť (alebo tú „tetu“?) a striedavky sa vzdal.

Alebo keď iná sudkyňa rozhodla, že žena, ktorú muž fyzicky a psychicky týral, o dieťa sa nijako nestaral, mu ho má odovzdať každý druhý víkend pred dverami jeho bytu a odísť, hoci ho dieťa ani nepoznalo. Našťastie, odvolací súd to zamietol. Koľko nervov, sĺz a peňazí to tie matky stálo, nechcite ani vedieť... 

Fakt ma zaujíma, ako sa tento seriál napokon skončí. A najviac zo všetkého sa bojím toho, že bude nekonečný. A že hoci odkryje karty mocných, hra bude pokračovať ďalej. A to aj na súdoch.