Denník N

Lavína

Bol to čas možností:
náhody striedané náhodami
a len akási vlažná rezignovanosť.

Každý pohyb pôsobil automaticky,
postupne, metodicky.

Predstava prehrávaná toľkokrát dookola,
že nevyzerala ako projekcia, ale ako spomienka.
Ako spomienka:
Zmoknúť v niektorom daždi,
nie rýchlo, postupne.

Chladný zmätok
uteká cez dvere, mizne.
Ako predstava, ako projekcia nepovedaného. Stráca sa. Ustupuje.

Pomalá lavína (na dnes) mizne.

Je tu však aj akýsi prázdny, čistý priestor – kam sa môžeš vrátiť,
a všetko si v duchu,
znovu
premyslieť.

Teraz najčítanejšie