Česi ‘tlačia‘ na vodík. Otvoria prvú čerpaciu stanicu

Alternatívou k batériovým elektromobilom sú naďalej autá vybavené palivovými článkami. Tie však potrebujú sieť vodíkových čerpacích staníc. Tých je zatiaľ pramálo. Najviac ich prevádzkuje Nemecko a napríklad Nórsko. I tak je v tejto škandinávskej krajine prihlásených len 170 vodíkových vozidiel. Po nedávnom výbuchu jednej z týchto staníc v nórskom mestečku Sandvika však došlo k uzavretiu ďalších dvoch „plničiek“ spoločnosti Uno-X a ďalších desiatich plniacich staníc s technológiou Nel, ktoré sa nachádzajú nielen v Nórsku, ale aj v Dánsku a ďalších krajinách.

Táto nehoda by nemala otriasť dôverou vo vodík ako jednému z ekologických palív budúcnosti. Plány na výstavbu ďalších staníc existujú. A dokonca aj u našich západných susedov. Spoločnosť Unipetrol, ktorá prevádzkuje „čerpačky“ Benzina, oznámila, že do konca polroka 2020 sprevádzkuje prvú verejnú vodíkovú čerpaciu stanicu. Tá v Neratoviciach, otvorená v roku 2009, nie je totiž prístupná verejnosti. Nasledovať by mali ďalšie stanice. Vybudované budú v Prahe, Litvínove, Brne a Ostrave. Pilotný projekt podporuje sumou 150 miliónov korún české ministerstvo priemyslu, podľa ktorého by mohlo v Českej republike do roku 2030 jazdiť od 60 000 do 90 000 vodíkových vozidiel.

V súčasnosti nie je okrem autobusov registrované v Česku ani jedno auto s palivovými článkami. Ministerstvo má predstavu, že do roku 2023 by malo byť v prevádzke šesť až osem vodíkových staníc a do roku 2025 minimálne dvanásť. Sériové osobné autá na vodík ponúka napríklad Toyota (Mirai), Honda (FCX) a Hyundai (Nexo). Problémom je, že po nehode v Nórsku zastavili všetky tri značky ich predaj až do vyšetrenia príčin havárie. Úspechu tiež bráni vysoká cena vodíkovej technológie. Autá s palivovými článkami sú totiž drahšie ako batériové elektromobily. V Nemecku stojí spomínaná Toyota Mirai až 78 540 eur, čo je asi dvojnásobok ceny menšieho elektromobilu.