Slovenský hudobník, spevák a textár. Od roku 2010 pôsobil pod umeleckým menom Mora Tonali v hudobnej skupine In Vivo, ktorej bol spoluzakladateľom. Po vydaní albumu In Vivo 2011 sa ocitá na sólovej dráhe. V súčasnosti vystupuje so svojou one man šou v Red Cat Cabarete známej herečky a speváčky Lucie Siposovej a aktívne tvorí so skladateľom Gabrielom Dušíkom, s ktorým len pred pár dňami založili kreatívnu hudobnú platformu Sandberg. Víziou dvojice umelcov, ktorí už pred zverejnením videoklipu k skladbe Komár začali pracovať na ďalšej novinke, je pokračovať cestou singlov.
Existuje vo vašich spomienkach moment, kedy ste si uvedomili že sa chcete uberať umeleckou dráhou?
Pochádzam z muzikantskej rodiny, rodičia sa dali dokopy v kapele SLZA, otec vždy hrával na gitare a učil nás všelijaké smiešne verzie známych hitov, zatiaľ čo mamka mala úžasnú zbierku rôznych CD-čiek. Vo veku asi 12 rokov ma zaujala pieseň „You could be mine“ od kapely Guns n Roses a vtedy to začalo. Pred zrkadlom som tancoval a dával na seba veci, len aby som čo najviac pôsobil ako Axel Rose, dokonca som otcovi ukradol jeho biele boxerky, ktoré na mne v tom veku iba voľne poletovali, no ten dojem stál za to. V tom čase si mamka nahrávala dokumentárny seriál „Zlatý vek Rock n Rollu“, kde som prvý raz videl úžasné zábery rôznych kapiel a ich živých vystúpení a keď som sa naučil hrať pieseň „Wild Thing“ v podaní Jimmiho Hendrixa, vedel som, že raz chcem na pódiu stáť aj ja.
Prvé verejné vystúpenie pred divákmi a o čom bolo?
Moje údajne prvé vystúpenie si až tak celkom nepamätám, no v rodine sa traduje, že keď som mal 4 roky, tak som na Mikulášskej akcii zaspieval pieseň z populárneho seriálu „ Sandokán“. Posledné roky na ZŠ som pôsobil v divadelnom súbore pod vedením Vlada Benka z popradského divadla Commedia, a v roli sultána Sulejmana som si užíval predstavenia so všetkým, čo k tomu patrí. Ako malý spevák som sa prezentoval v 2.triede na ZŠ s piesňou „ Ej, Musel by to chlap byť“, s ktorou som získal 2.miesto v súťaži Slávik, no prvý skutočný úspech som zažil až v roku 2001, keď som sa na festivale Strunobranie v Banskej Štiavnici, stal jedným z laureátov tohto podujatia.
Hudobné túžby?
Ja mám veľkú túžbu, aby všetko smerovalo k tomu bodu, keď budú všetky single hotové, tak bude aj veľké turné, kde Mišo každému live povie to, čo hovorí na tých nahrávkach… Preto robíme tie skladby elektro-akusticky, aby sa rovno dali hrať aj naživo. A album rozhodne chceme tiež,“ ozrejmuje Dušík. „Tvorba bez zdieľania je len forma arteterapie. Kontakt s obecenstvom a výmena energií na koncertoch je ten skutočný zážitok, ktorý je pre mňa najväčšou odmenou a som presvedčený, že energia, ktorú prináša spolupráca s Gabom, dokáže zasiahnuť širokú škálu poslucháčov. Už teraz sa na to teším.
Pociťujete trému pred svojimi vystúpeniami?
Pred každým vystúpením pociťujem isté napätie, ktoré opadne až po prvom kontakte s publikom, no skôr to nazývam chvíľou koncentrácie na daný výkon. Dnes mi množstvo skúseností umožňuje uvoľniť sa ďaleko viac ako v minulosti, na každé vystúpenie sa teším, no s tým prichádza aj zodpovednosť, čo sa prejaví v istej forme trémy, no myslím, že to k tomu prirodzene patrí..
Skladba Komár má zaujímavý názov, predpokladáme, že nie je prvoplánová o hmyze?
Keď som dostal hudobný podklad od Gaba, prišlo mi to, že to môže byť o láske, ale o takej láske hravej, ľahkej, svižnej, nezáväznej… Chcel som nájsť tú hranicu, aby som nemusel ísť do vyznaní a mohol som celý ten proces, čo sa medzi tými dvomi odohráva, nejakým pekným spôsobom opísať… Krátke stretnutia dávajú priestor na chvíľkové vzplanutia, ktoré žiadnym spôsobom neohrozujú rodinný život alebo čokoľvek a doprajú priestor fantázii. V nudnom svete plnom stereotypu si na chvíľku vytvoríte ten mikropríbeh.
Komár: https://www.youtube.com/watch?v=sCNgyOFLeZ4
Ste spoluzakladateľom skupiny In Vivo, no po vydaní albumu ste sa rozhodli pre sólovú dráhu, prečo?
Pôsobenie v kapele IN Vivo mi prinieslo veľmi veľa skúseností z prostredia, ktoré som dovtedy nepoznal. Úspechy aj neúspechy, no v prvom rade poznanie, že si nemôžem na plecia nakladať zodpovednosť za iných. Tak som sa prirodzene dopracoval k tomu, že som vyhorel a stratil zdravé sebavedomie. V momente, keď som zistil, že sa rozchádzame v otázke ďalšieho smerovania kapely, som nebol schopný kapelu ďalej viesť a rozhodol som sa ukončiť moje pôsobenie. Priestor, ktorý som tým získal, mi pomohol viac sa sústrediť na seba a dal mi slobodu vo vyjadrovaní, vo výraze, v hudobnom uchopení, celkovo v tvorbe..
Spolupracujete s vynikajúcim slovenským hudobným skoro bardom – Gabom Dušíkom. Ako ste sa našli?
S Gabom Dušíkom sme sa našli vďaka Red Cat Cabaret, resp. spojil nás Janko Machút, ktorý sa v kabarete stará o kvalitný zvuk. Keď mu Gabo spomínal, že hľadá zaujímavý mužský hlas, Janko mu odporučil moju osobu a keď si Gabo pozrel na webe niekoľko mojich piesní, oslovil ma. Som veľmi rád, že to bola práve pieseň „Ďakujem“, ktorú sme hrali s kapelou IN Vivo v rámci relácie Balkony TV, ktorá mi priniesla túto zaujímavú a inšpirujúcu spoluprácu.
Aká bola vaša cesta k one man šou v Red Cat Cabarete
Jedného dňa som si vymyslel zábavno-poetickú šou „ Metlou“, v ktorej som prelínal piesne s tzv. rečňovankami a s týmto nápadom som precestoval veľa slovenských miest. Spoznal som množstvo ľudí a keďže táto mini šou bola veľmi kontaktná, priniesla mi aj niekoľko priateľstiev, ktoré fungujú dodnes.
V roku 2017 som sa na základe niekoľkých referencií dostal s týmto vystúpením aj do Red Cat Cabaret, kde si moje vystúpenie pozreli aj domáci a hneď na to ma Lucka Šípošová oslovila s ponukou vystupovať u nich pravidelne, čo som vnímal ako malý zázrak, ktorý funguje dodnes.
Zdroj: Anna Olvecká
Foto: Vlado Citriek, Monika Jušková
