O skautingu sa doteraz veľa nehovorilo. A pritom je to veľmi rozumný spôsob, ako môžu deti tráviť voľný čas a veľa sa pritom naučiť. O tejto organizácii nám s nadšením porozprávala vyštudovaná ekonómka Martina Bollová, ktorá je oddielová vodkyňa v 1. oddiele vĺčat v Senci.

Začína tým, že ku skautingu sa dostala vlastne úplne náhodou. Dlhodobo sa venuje vzdelávaniu dospelých v oblasti energetiky. Popri tom sa venovala deťom, ale oblasťou jej záujmu sú rôzne tvorivé činnosti a ľudové remeslá. Keď sa jej syn stal školákom, hľadala pre neho vhodnú voľnočasovú aktivitu.

„Zo svojich tínedžerských čias som si pamätala, že kamaráti boli skauti. Zaujalo ma to, ale nikdy som sa o to hlbšie nezaujímala. Keď som zistila, že je možnosť prihlásiť syna k nim, neváhala som.“

So smiechom hovorí, že syn nebýval ktovieako manuálne zručný, a preto mu vždy prízvukovala, aby sa radšej dobre učil.

Ale po dvoch rokoch strávených medzi skautmi si všimla, že sa chlapec mení.

„Šikovne narábal s nožom, so sekerou a tie zmeny boli naozaj viditeľné. Keď neskôr mladšia dcéra začala chodiť do školy, nastúpila zároveň aj do skautskej družiny.“

 Martina Bollová sa ku skautingu dostala vlastne náhodou.

Doma sa začali objavovať časopisy, ktoré vydáva Ústredie Slovenského skautingu. Čítali ich nielen deti, ale i mama, a veľmi sa jej zapáčili.

„Záujem o skauting v Senci rástol a zborová vedúca vedela, že robím s deťmi a vo svojom voľnom čase sa im venujem. Oslovila ma, či u nich chcem pôsobiť. Rozhodla som sa nielen ja, ale i manžel. Poslali nás na základný kurz a ani neviem ako, zrazu som mala vlastnú družinu dievčat.

Dovtedy som vlastne o skautingu nevedela nič. Má svoje zákony a princípy, ktoré dodržiavame všetci rovnako. Je to skvelý spôsob, ako tráviť voľný čas. Nie sme za to platení, nerobíme to preto.“

Mati, ako ju v skaute všetci volajú, sa zrazu otvoril úplne nový svet plný možností a našla nový životný štýl. Nie iba pre seba, ale pre celú rodinu. Syn už má pätnásť rokov a ona sa ho vôbec nebála pustiť na Svetové stretnutie skautov do USA, lebo vie, že bude v poriadku. Občas sa stáva, že rodičia majú záujem dať dieťa na prázdninový skautský tábor.

„Bývajú sklamaní, keď im ho nevezmeme. Môžeme vziať iba dieťa, ktoré k nám chodí celý rok a je na pobyt v tábore pripravené. Lebo je to naozaj o prežití v prírode. Deti, mládež musia pomáhať pri stavbe a chode tábora, vykopať jamu na latrínu, postaviť poľnú kuchyňu, variť si. Skrátka, žiť v absolútnom súlade s prírodou. Celý rok sa na to pripravujeme,“ vysvetľuje.

 Počas letných táborov deti zažijú veľa čarovných okamihov.

Skautov je na Slovensku okolo sedemtisícpäťsto. Každý rok sa registruje okolo dvesto až tristo nových členov. Tieto čísla ma prekvapili, mala som pocit, že organizácia je početnejšia. V susednom Česku je to až päťdesiattisíc.

Maťa vysvetľuje: „Ten počet by mohol byť oveľa vyšší, aj v Senci máme poradovník detí, ktoré by k nám chceli ísť. Lenže nemáme radcov. U nás už našťastie dorastá skupina deciek do stredoškolského veku, hovorí sa im rangeri. Po absolvovaní potrebného radcovského kurzu môžu dostať vlastnú družinu.“

Náplňou takéhoto kurzu je pomerne náročný program. Adepti musia zvládnuť všetko týkajúce sa tvorby programu pre deti rôznych vekových kategórií, psychológiu, vývoj dieťaťa a mnoho iného. Sú to naozaj kvalitné vzdelávacie programy, ktoré sú akreditované ministerstvom školstva.

Aj slovenský skauting oslávil v roku 2007 sté výročie založenia hnutia. Je členom svetových organizácií World Organisation of Scout Movement a World Association of Girl Guides and Girl Scouts, ktoré združujú 38 miliónov ľudí na celom svete.

A ako toto hnutie vzniklo? Už v roku 1902 americký spisovateľ a zálesák Ernest Thompson Seton založil prvú tábornícku organizáciu Indiáni lesnej múdrosti a napísal o tom veľa kníh. No skauting založil generál búrskych vojen R. S. S. Baden-Powell svojím experimentálnym táborom v Anglicku.

Hmyzí hotel je veľmi užitočná vec a deti ho rady vyrábajú.

Na území Slovenska, vtedajšieho Uhorska, vznikol prvý oddiel v roku 1913. Intenzívnejší rozmach zaznamenal po prvej svetovej vojne. V roku 1938 ho však vláda zakázala.

Po druhej svetovej vojne skauti činnosť obnovili pod názvom Slovenský Junák, ale opäť dlho nefungovali, v roku 1948 boli predstavitelia hnutia prenasledovaní a dokonca i popravovaní.

Krátka epizóda sa udiala ešte počas Pražskej jari v šesťdesiatom ôsmom, ale naplno sa činnosť legálne obnovila až po Nežnej revolúcii.

Ak ste si práve povedali, že nevidíte rozdiel medzi skautským oddielom a obyčajným turistickým krúžkom, tu je vysvetlenie:

„Skauting stojí na troch pilieroch. Je to povinnosť voči sebe, povinnosť voči druhým a povinnosť voči Bohu. Toto je základ, cez ktorý deti všetko učíme. Napríklad povinnosť voči druhým nie je len o ochrane prírody, ako sa v nej pohybovať alebo ako zakladať bezpečne oheň. Je to aj o tom, ako sa k sebe správame.

Každý rok pripravujeme program pre seniorov, učíme deti, aby organizovali verejno-prospešné akcie. Minulý rok sme na jednom sídlisku v Senci vysadili jedlé kríky a staráme sa o ne.

 Skauti sa naučia mnohým zručnostiam, zvládnu pílenie dreva...

Pridali sme sa k akcii Adoptuj si svoj strom, v rámci ktorej sme vysadili spolu s inými dobrovoľníkmi pred školami stromy. Znova jedlé – čerešne, oskoruše, jablone a gaštany, aby potešili deti zo školy aj obyvateľov okolitého sídliska. Vyrábali a prezentovali sme hmyzie hotely, každý rok roznášame betlehemské svetlo... Je toho viac,“ vymenúva.

Podstatné je, že organizačne sa na týchto akciách nepodieľajú iba dospelí, ale samotné deti. Učia sa, ako spolupracovať s ostatnými, pestujú si povinnosti, budujú si správne hodnoty.

Skautské zbory a oddiely sú teraz v stovke slovenských miest. Stále sa však ústrediu skautingu hlásia rodičia z nových miest, majú záujem o vybudovanie oddielov. Je to povzbudzujúce, lebo ako Maťa konštatuje, vždy jej je ľúto, keď vidí deti len tak bezcieľne sa potulovať. A pritom vie, ako sa dá voľný čas prežiť kvalitne.

„Ak chce k nám niekto prísť, musí počítať s tým, že opustí svoju komfortnú zónu. Hovorí sa, že skauting je pre všetkých, ale skautom nedokáže byť každý. Naše princípy a heslá dodržiavame vždy, výnimky neexistujú a nie všetci sa dokážu s nimi stotožniť.

Povinnosť voči Bohu neznamená, že skauting je náboženská organizácia, týmto pravidlom je vyjadrené, že má aj svoj duchovný rozmer. Nie je stanovené, akého vierovyznania musí byť skaut, môže byť z akéhokoľvek náboženstva.“

 prípravu jedla...

Maťa vedie dievčenskú družinu vĺčat s menom Vlčice. Tak sa hovorí najmenším členom skautingu. S nadšením rozpráva o tom, ako jej dievčatá – piatačky na zá­kladnej škole – dokážu pripraviť hodinovú sofistikovanú hru pre celú družinu, ako rady varia a učia sa nové zručnosti.

V zásade nie je veľký rozdiel medzi náplňou činnosti chlapčenských a dievčenských družín. Program napredovania u vĺčat, takzvaný symbolický rámec, vychádza z knihy Rudyarda Kiplinga Mauglí. Postavy tohto príbehu – zvieratá – majú pridelené vlastnosti a deti sa v nich zlepšujú.

Chlapci majú radšej akčnejšie aktivity, ale vždy je prítomná vyššia myšlienka. Napríklad podporiť logické myslenie, budovať tímovú prácu. Aj obyčajné behanie po lese má svoj zmysel, môžu riešiť pri tom nejaký rébus alebo simulovanú kritickú situáciu.

Maťa netají, že skauting jej dal veľa. „Urobil zo mňa iného človeka. Celý život som robila dobrovoľnícke aktivity, tento rozmer mi bol prirodzený. Skauting mi však zmenil pohľad na život a na deti. Naozaj je to veľká zmena, oveľa pozitívnejšie vnímam svet a ľudí. Vidím veľa dobrých príkladov, ktoré ukazujú, že tento svet má šancu. Že ľudstvo má nádej, že to s nami neskončí až tak zle.“

Skauti pri každej činnosti spolupracujú a navzájom si pomáhajú.

<em>Skautkou bola napríklad aj speváčka Katka Koščová. Hovorí: „Pre mňa bol skauting spôsob výchovy, správna cesta, po ktorej človek môže kráčať. Nie je vydláždená, ale vedie k morálnym a mravným zásadám, s ktorými sa stotožňujem. Páči sa mi, že skauting nerobí rozdiely podľa rasy alebo náboženstva. Skauting spája naozaj všetkých ľudí dobrej vôle. Pre mňa bol skauting hlavne o ľuďoch, kamarátoch, ktorí ma formovali, a tiež o zážitkoch z táborov a všetkých výletov.“</em>

Učí deti prežiť v prírode, vedie ich k hodnotám a spolupráci. Prečo sa o skautingu na Slovensku veľa nehovorí?

Výber pre vás