Ako vnímajú Seredčania lokálnych developerov? Pozreli sme sa, čo sa aj vďaka developerom v Seredi zmenilo

Určite ste postrehli, že v Seredi a jej okolí má výstavba nových bytových projektov jednoznačne stúpajúci charakter. Developeri, respektíve development ako taký je neoddeliteľnou súčasťou rozvoja nášho mesta a okolitých dedín. No napriek tomu je slovo „developer“ vnímané ako niečo zlé a v negatívnom kontexte. Túto skutočnosť pociťujú aj developeri z nášho mesta a nielen oni. Do kategórie developmentu môžeme radiť aj architektonické štúdiá, súkromných inžinierov, znalcov nehnuteľností či stavebné firmy.

Prečo tomu ale tak je? Na úvod ešte podotkneme, že hlavnou myšlienkou tohto článku nie je glorifikácia developerov ani ich obhajovanie, ale skôr rozvírenie debaty na túto tému. Samozrejme, musíme podoknúť, že aj medzi profesionálnymi a čestnými developermi sa môžu vyskytnúť takí, ktorí sa svojimi chybami pričinili o nie moc dobrú mienku o tomto podniakteľskom prostredí.

„Developer je investor, ktorý investuje do výstavby nehnuteľností určených na predaj alebo prenájom.“

Môžeme predpokladať, že dôvod negatívnej mienky môže byť spojený s vysokými finančnými prostriedkami, ktoré developeri do jednotlivých výstavieb investujú. Tie môžu navodzovať dojem, že samotný developer je „zbohatlík“, ktorý chce zarobiť na zadlžení druhých ľudí a sám nevie, čo s peniazmi.

reklama

Pozrime sa na to s rozumom. Čo je logickým a základným cieľom podnikania? Zisk. Či už sa jedná o malú pekáreň v meste, súkromného zubára alebo developera. Výsledkom ponikania je jednoducho zisk. Prečo je teda vnímanie devoloperov stále negatívne? Dôvodom môže byť aj samotný finálny zákazník. Myslíme to tak, že ak si v pekárni kúpite tovar, zaplatíte zopár drobných a ste najedení, u zubára necháte niekoľko desiatok eur, no uľaví vám od bolesti. Ak si však kúpite nehnuteľnosť v developerskom projekte, je viac ako pravdepodobné, že sa zadlžíte na desiatky rokov.

Čiže ponímanie je nasledovné. Ľudia nie sú vďační developerovi za to, že postavil kvalitnú stavbu, vďaka ktorej vzniklo bývanie pre niekoľko desiatok či stoviek obyvateľov. Skôr prepadajú dojmu, že sa zadlžili len kvôli developerovi a jeho „chamtivým“ pohnútkam. To, že majú novú strechu nad hlavou a vlastné bývanie, hoci jediný spôsob kúpy nehnuteľnosti bol hypotekárny úver, už nie je tak smerodajné. Prečo? Na to nech si odpovie každý sám.

Ďalším dôvodom môže byť narušenie bežného života okolo výstavby, respektíve rekonštrukcie starej budovy. Zvýšený hluk, celodenná práca a zvýšený pohyb pracovníkom v okolí daného miesta dokážu rozrušiť nejedného z nás. Hlavne, ak sa pracovná doba pretiahne do neskorších hodín, kedy potrebujete vytúžený oddych. Aj tento citlivý problém, ktorý by mal byť rešpektovaný z oboch strán, je častokrát spúšťačom nenávisti a preklínania. Niekedy je pohoršenie zo strany bežných obyvateľov danej lokality oprávnené, inokedy však ide o prehnané reakcie ľudí, ktorí nedokážu (nechcú) pochopiť, že ide o prirodzený vývoj v rámci modernizácie miest na Slovensku.

Developerom taktiež nenahrala vyostrená nálada, ktorú bolo cítiť naprieč celou Sereďou ohľadne nelegálnych ubytovaní pre cudzincov, ktorí pracovali alebo pracujú v našom meste. Bežný občan si tieto dva svety jednoducho spojil. Vníma developera ako človeka, ktorý vlastní tieto budovy a prenajíma ich načierno. Neboli to však developeri, ale skôr špekulanti, ktorí chceli zneužiť systém a prenajímali svoje budovy či byty. Vo väčšine prípadov to boli ľudia, ktorí nemajú s developerskou činnosťou absolútne nič spoločné. Nakoľko sa Sereď stáva jedným z dôležitých priemyselných miest, je úplne prirodzené, že za prácou prídu do nášho mesta noví obyvatelia, ktorí taktiež potrebujú niekde bývať. Hoci sa môže zdať, že už nie je pre koho stavať, počet obyvateľov v našom meste narastá, aj keď v minulých rokoch bol trend skôr opačný.

Sereď sa mení na krajšie mesto aj vďaka developerom

Ak sa ohliadneme do minulosti, tak sa toho v Seredi zmenilo naozaj veľa. Niektoré pozostatky minulého režimu síce zostali, no to už neodmysliteľne patrí do rázu nášho mesta. Samozrejme, modernizáciu a rekonštrukciu niektorých budov by sme veľmi radi privítali.

Pozrime sa na jednotlivé ukážky, ako vyzerali budovy a časti mesta pred výstavbou/rekonštrukciou zo strany developerov z nášho mesta. Ako môžete vidieť na fotkách, budovy, ale aj pozemky, boli využité na 100 % a pozitívny výsledok musíme potvrdiť všetci.

Niektoré budovy čakali na rekonštrukciu desiatky rokov. Následne sa však o ne postarali seredskí developeri, ktorí začali s výstavbou alebo rekonštrukciou. Pri nej sa však museli držať zákona a všetkých nariadení, ktoré vyžadoval stavebný úrad.

Aké zmeny by ste v meste privítali vy?

Budov a miest, ktoré by sa v našom meste dalo zmeniť, je ešte veľa. Najväčším tŕňom v oku Seredčanov je asi schátraná budova Milexu, ktorá, povedzme si úprimne, nevyvoláva najlepší dojem. Výborným, no zatiaľ nevyužitým miestom je aj budova starej pekárne. Na jej mieste si vieme predstaviť niečo nové s prihliadnutím na históriu tejto pamätnej budovy v Seredi, ktorá však už taktiež chátra. Krásnu rekonštrukciu si vieme predstaviť aj v prípade budovy židovských kúpeľov.

Veľkou zaujímavosťou je priestor záhrad v úplnom centre mesta. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, prikladáme vám do článku satelitnú snímku. Vstup do novej obytnej zóny, ktorá by tu mohla vzniknúť, by mohol byť na mieste, kde je momentálne parkovisko pri jedálni Labužník. Podľa viacerých miestnych developerov by tu mohla vzniknúť veľmi pekná obytná zóna s menšími obchodmi, kaviarňou a pekným parkom. V tomto prípade sa však celý projekt zasekol na vlastníkoch pozemkov.

Zdroj: Satelitný snímok google maps

Kapitolou samou o sebe je Seredský kaštieľ a jeho rekonštrukcia. Jedná sa o veľmi náročný projekt, a to nielen z časového, ale hlavne finančného hľadiska. Veľmi zložité je aj samotné verejné obstarávanie, nakoľko systém verejného obstarávania je na Slovensku veľmi pomalý a byrokraticky náročný proces. V prípade Seredského kaštieľa už totiž prebehlo niekoľko verejných obstarávaní, no, žiaľ, bezúspešne.

Tu vidíme logické riešenie skôr v ponúkaní jednotlivých častí kaštieľa do prenájmu rôznym súkromným investorom. Jedna stránka veci je však ponuka a druhá dopyt. Samotná rekonštrukcia nie je až taký problém. Ten nastáva až vtedy, keď musíte pre jednotlivé priestory/miestnosti kaštieľa vymyslieť zmysluplnú a atraktívnu funkciu. V žiadnom prípade by sa nemohlo stať, aby zrekonštruované priestory zostali prázdne a bez nájomcu. Náklady na prevádzku a réžiu kaštieľa budú obrovské a rozdelili by si ich medzi sebou mesto a budúci prenajímateľ. Aj z tohto dôvodu musí byť využitie kaštieľa dôkladne premyslené v rámci podnikateľského využitia.

Ak máte tipy na miesta alebo budovy, pri ktorých si viete predstaviť rozumnú rekonštrukciu, pokojne nám ich napíšte do komentára na našom Facebooku. Taktiež budeme radi, ak sa s nami podelíte o vaše vnímanie developerov v našom meste.