Hoci pre záhradkárov a pestovateľov je pomoc lienky východnej stále dostatočne výrazná a odborne podložená, hlavne v jesennom období sa stáva nevítaným a doslova otravným spoločníkom v domácnostiach, kde s obľubou zimuje. Celými kolóniami „oblepené“ okenné rámy sú skutočne obťažujúce. Navyše, lienka východná vypúšťa silno páchnuce obranné látky a zariadenie bytu farbí rovnako obrannou tekutinou. Občas môže i pohrýzť a tak u citlivejších ľudí vyvolať alergickú reakciu.
Pôvodným areálom rozšírenia lienky východnej (Harmonia axyridis) je mierne až subtropické pásmo Východnej Ázie – Japonsko, Čína, Kórea, Ďaleký východ Ruska, Mongolsko, južný Sibír až po východný Kazachstan. Geneticky však ide o dve, pomerne odlišné geografické populácie. Predpokladá sa, že na východ USA boli dovezené obe a práve ich skrížením vznikla invázna populácia.
Od pomocníka k problému
Prvá populácia lienky východnej so zámerom biologickej ochrany rastlín bola vypustená v USA v roku 1916. Lienka sa aj pri ďalších introdukciách zdržiavala v mieste vypustenia až do roku 1988, keď sa v Lousiane sformovala pravdepodobne prvá divá populácia a začala sa šíriť po USA.
V Európe bola lienka východná nasadená už v roku 1964 na Ukrajine, neskôr v Bielorusku, vo Francúzsku, v Portugalsku, v Grécku, v Španielsku, vo Švajčiarsku a iných krajinách. Ani jedna z týchto mnohých introdukcií však neviedla k trvalému uchyteniu populácie. Až neskôr, pri nasadení v Holandsku a v Belgicku, vznikol po skrížení s inváznou populáciou lienok náhodne zavlečenou zo Severnej Ameriky problém s celoeurópskou inváziou.
Napriek tomu, že počas desaťročí a po mnohých úspešných pokusoch s nasadením lienky východnej v Severnej Amerike aj v Európe nedochádzalo k jej samovoľnému šíreniu a premnožovaniu, nakoniec sa z nej stala najsilnejšia invázna lienka na svete. Jej žravosť vedie k potláčaniu niektorých neškodných a užitočných pôvodných druhov hmyzu vrátane iných lienok.