Veronika Remišová má pravdu: Spájať sa nemusia tí, čo to nepotrebujú

Keď bola Veronika Remišová minulý týždeň v relácii Na hrane televízie Joj konfrontovaná s otázkou predvolebného spájania sa jej strany Za ľudí s koalíciou PS/Spolu, využila zverejnené výsledky prieskumu agentúry Polis ako nahrávku na smeč.

Podľa toho prieskumu by strana Za ľudí so sympatiami 10,3 percenta voličov skončila tretia (za 20-percentným Smerom a 11-percentnou ĽS-NS) a mierne pred koalíciou PS/Spolu s 10,1 percentami. Je to prvý zverejnený prieskum, ktorý stranu Andreja Kisku posúva nad desať percent. Pre porovnanie, septembrový Focus vidí voličské sympatie Za ľudí len na úrovni 6,5 percenta.

No prieskum agentúry Polis bol popri poskočení kiskovcov zaujímavý ešte z jedného dôvodu: SaS (5,1 percenta) a Sme rodina (5,0 percent) sa potácajú na hranici zvoliteľnosti. Len o niečo lepšie sú na tom OĽaNO (7 percent) a KDH (6,7 percenta).

Remišová na otázku o spájaní PS/Spolu a Za ľudí po prezentovaní týchto čísiel upozornila, že zmyslom predvolebných koalícií je pomôcť stranám na hranici zvoliteľnosti, aby ich hlasy neprepadli. A dodala, že o spojení by mali uvažovať predovšetkým strany, ktoré sa nachádzajú v pásme ohrozenia.

Iste, možno namietnuť, že to boli od Veroniky Remišovej sebavedomé slová. Či sa podpora kiskovcov skutočne prehupla cez desať percent, musia potvrdiť ešte ďalšie prieskumy.

Navyše, pokiaľ ide o strany v pásme ohrozenia, Remišovej rada je úplne jalová. Kto s kým sa môže realisticky spojiť do predvolebnej koalície v štvorici strán Richarda Sulíka, Igora Matoviča, Alojza Hlinu a Borisa Kollára?  

No aj téma spájania PS/Spolu a Za ľudí je tak trochu umelá. Vládu nezostavuje tá strana, ktorá vyhrá voľby, ale tá, ktorá dokáže v parlamente vyskladať väčšinu – ako dosvedčí HZDS, ktoré bolo víťazom volieb v rokoch 1998 a 2002, no aj tak skončilo v opozícii.

Predvolebnou koalíciou vždy tiež nejakých voličov stratíte, lebo im nie sú sympatickí partneri, s ktorými sa spájate. A hoci to nie je žiadna poučka, strana by aspoň vo svojich prvých parlamentných voľbách mala kandidovať sama za seba, aby volič spoznal jej postoje i osobnosti takpovediac v rýdzej podobe.

Voľby ako ruleta

Zaujímavé údaje o tom, ako by verejnosť reagovala na spájanie, priniesol cez víkend zverejnený prieskum agentúry Focus pre televíziu Markíza. Trojkoalíciu PS/Spolu/Za ľudí by isto volilo 8 percent opýtaných, 19,3 percenta by nad tým uvažovalo, kým dve tretiny opýtaných by ju isto nevolilo.

U voličov PS/Spolu i Za ľudí je približne desatina, ktorá so spojením s tým druhým nesúhlasí. V prípade voličov oboch subjektov mierne prevládajú tí, ktorí by boli za spojenie, nad tými, ktorí by v prípade spojenia zvažovali svoj hlas pre takúto trojkoalíciu.

PS/Spolu i Za ľudí by teda zrejme pred svojimi voličmi spojenie ustáli. Prípadné straty malej časti doterajších sympatizantov by mohli vykompenzovať voliči, ktorí by sa k trojkoalícii presunuli od ostatných opozičných strán. A práve v tom je problém.

Podľa prieskumu by nad voľbou koalície PS/Spolu/Za ľudí uvažovalo 47 percent voličov SaS, 40 percent voličov OĽaNO, skoro 30 percent voličov Sme rodina a dokonca vyše 12 percent voličov KDH. Prirodzene, „zvažovanie voľby“ ešte neznamená istotu, že svoj hlas skutočne presunú. No je zrejmé, že trojkoalícia PS/Spolu/Za ľudí môže niektoré ďalšie opozičné strany zraziť pod päťpercentný prah. Ak prepadne veľa opozičných hlasov, môže sa stať, že trojkoalícia síce vyhrá voľby, ale nebude mať s kým vládnuť.

Na tomto mieste by mohla zaznieť námietka, že ten prepad hlasov bude hroziť tak či tak. Už samotným vstupom strany Za ľudí na scénu sa opozičná politická scéna stala ešte rozbitejšou. Ak kiskovci budú ďalej posilňovať, tak hlavne na úkor iných opozičných strán.   

Mnohí z tých voličov SaS, OĽaNO, Sme rodina alebo KDH, ktorí by zvažovali voľbu trojkoalície PS/Spolu/Za ľudí už dnes zvažujú, že budú voliť Za ľudí alebo PS/Spolu, aj keby obe formácie išli samostatne. Existuje pre opozíciu nejaké východisko zo situácie, keď hrozí vzájomná kanibalizácia?

Osobitnou kapitolou sú strany Most-Híd a SMK, ktoré viažu asi 7 percent voličov, no ani jedna nemá v prieskumoch cez 5 percent. Tam by koalícia mala asi najväčší zmysel. No po skúsenosti posledných troch rokov nie je isté, ku komu by sa zástupcovia slovenských Maďarov vlastne pridali po voľbách.  

Parlamentné voľby teda budú veľkou nevyspytateľnou ruletou, v ktorej pôjde o to, v ktorom tábore prepadne viac hlasov. Nepredvídateľné udalosti počas kampane môžu na takto fragmentovanej politickej scéne dramaticky ovplyvniť výsledky. O ďalšom osude Slovenska v roku 2020 zo všetkého najviac asi bude rozhodovať faktor náhody.