Tenkrát poprvé.. Ako to asi dopadlo, keď Jakubec prvýkrát zanôtil Kohútika jarabého, Vladko prvýkrát šoféroval mikrobus vybehol na ihrisko s lobdou, keď sa Andrej prvýkrát dostal do verejnej funkcie či keď Zdena prvýkrát... no nič. Podstúpiť zoznámenie so športom, ktorý na Slovensku nepochybne patrí do top 200 najobľúbenejších ma lákalo už od roku 2012, keď v nemenovanom divokovodnom areáli v blízkosti Bubliny Bratislavy otvorili vlnu na riversurfing. Zmeniť tento nápad na skutočnosť som sa odvážil o necelé 4 roky. Ak sa raz budem uchádzať o miesto plánovača výstavby slovenských diaľnic, určite túto skutočnosť spomeniem na pohovore.

Deň D začal najlepšie, ako len mohol: po niekoľkých hodinách cesty rýchlikom som si na bratislavskej hlavnej stanici povedal: boha to je ale kemra tak, dnes sa ideme otužovať. Dôveryhodné zdroje, postávajúce pred automatom na lístky mi za 30 centov na polievku poradili, že sa na miesto dostanem linkou 90 zo zastávky Nové SND. Tak som vystúpil pred Euroveou polyfunkčným centrom Eurovea, do sluchátok si motivačne pustil Raj surférov od Tomina Hafnera a poďho hľadať zastávku.

*Few moments later*

Raj surférov znie v sluchátkach už ôsmykrát a Patrik, ako správny CPč-kár obieha okolo novostavby SND jak Ganymedes okolo Jupitera a hľadá to správne Nové SND. Na jeho obranu by sa patrilo dodať, že areál zastávky Nové SND sa rozkladá vo dvoch mestských častiach a keď raz vyhlási nezávislosť, zaradí sa svojou rozlohou niekde medzi San Maríno a osušku priemerného českého turistu na Makarskej. Svoju zastávku nachádza asi 88 sekúnd pred odchodom busu, spotený ako Fico pri otázke, kde sa vidí o 5 rokov. S povzdychom, že mu jeho dôveryhodný zdroj mohol rovno povedať, že jeho zastávka je tá najviac v piči najmenej exponovaná, ako jediný nastupuje do MHD a hor sa smer Danubiana. Cesta prebehla bez problémov, len pri kaštieli Rusovce musel vodič mierne spomaliť, aby náhlym poryvom vetra neurýchlil nespôsobil zrútenie daného neogotického skvostu.

Po úspešnom príjazde na miesto som s miernymi obavami vykročil k hotelu originálne nazvanému Divoká voda, ktorý je architektonicky celkom podarenou syntézou lode, podnikateľského baroka a prepravky na jahody. Vchádzam teda na recepciu a prítomnej tete nesmelo oznamujem, že chcem vyskúšať ten surfing. Teta si s kolegyňou vymení úškrn a podáva mi nevinne vyzerajúci papier, vraj reverz. Pri jeho čítaní som začal meniť farby tak, že keby pri tom bol Truban, isto by mi bez váhania ponúkol miesto podpredsedu PS. V reverze boli uvedené rôzne spôsoby, akými môže nádejný surfer zomrieť alebo sa aspoň fajnovo zraniť. Som si istý, že scenáristi známeho titulu SAW majú tento letáčik podrobne naštudovaný. Ale keďže som bol vtedy ešte mladý a sprostý, so zavretými očami som sa podpísal. Pri výbere dosky som si ako neskúsený antizajko chcel nechať poradiť od tety recepčnej, načo som dostal odpoveď: prepáčte, ale tento šport ide úplne mimo mňa. Ak raz budete chcieť pracovať ako obsluha surferskej vlny, už viete, čo máte napísať do životopisu.

Teta mi odporučila požičať si neoprénový oblek spolu s neoprénovou bundou, vraj o takomto čase už zvykne byť Dunaj studený. Ja som si hrdo zobral len oblek s uistením, že som odrobil leto na Liptovskej Mare a teda som na chladnejšiu vodu zvyknutý. Myslel som to vážne, ona sa zasmiala.

Ďalšia dobre mierená rada od nej bola nenechať sa po páde z vlny odplaviť príliš ďaleko. Ja že nevadí, Gabčíkovo som z rieky ešte nevidel a zasmial som sa. Ona sa nezasmiala.

Konečne moje kroky viedli na koniec slalomárskeho kanála, kde sa mi ukázala slečna Vlnka v celej svojej kráse. Ako by som to... teleso vlny sa skladá z dvoch častí. Prvou je samotná vlna, na ktorej prebieha jazda a funguje na princípe hydraulického skoku. Za ňou sa nachádza bazén, kde sa po páde  z vlny ocitnú menej disponovaní jazdci/jazdci skúšajúci kokotiny nové triky. Funguje na princípe automatickej práčky, čo si ešte podrobnejšie rozoberieme.

Nastáva čas na veľké entrée a po pár radách od miestnych legiend idem na to. Od burácajúcej vody ma delí 5 centimetrov extrudovaného plastu, zatiaľ sa však držím zábradlia pri kraji a nechávam nohy privyknúť si na vlnu. Na výzvu zvyšku osadenstva, nech sa už konečne pustím, reagujem a celé 2 sekundy si užívam pocit, že je zo mňa surfer. A potom to príde. Doska akosi neposlúcha a ja letím spolu s ňou...

Automatická práčka, stupeň 1. Neviem identifikovať, či ten počiatočný šok nastáva z úderu mrazeným mrožím klitorisom po hlave, alebo z toho, že do mačky, kde ja mám vlastne hlavu? Vhodná odpoveď bola – raz si hore, raz si dole. Nebojím sa, že snáď vdýchnem vodu, keďže teplotný šok mi nadýchnuť sa ani nedovoľuje. Tuším som dostal po hlave ľadovou kryhou. Takto sa asi cítil Titanic.

Automatická práčka, stupeň 2. Som na seba hrdý, že mám hlavu nad vodou a zvyšok tela pod ňou, tak nejak nás to učili na plaveckom, myslím. A už zase nemám, dostávam sa do spárov „backdoor wave“, čo je podľa mňa celkom eufemizmus pre tú sústavu vodných vírov, ktoré na mne práve vykonávajú hĺbkové čistenie. Takto to musí vyzerať, keď omylom vbehnete do čistiarne kamiónov počas spusteného cyklu. Súcitím s tou mačkou, ktorú jej majiteľ omylom strčil do práčky a dúfam, že za to dostal aspoň 10 rokov. A ďalšia ľadová kryha. Mali by to tu pozametať.

Hneď po úspešnom doplávaní na breh, sprevádzaný potleskom zvyšku osadenstva si idem od tety na recepciu popýtať neoprénovú bundu. Podala mi ju a zasmiala sa. Snažil som sa aj ja, moje zuby sa zas snažili napodobniť zvuk nákladného vlaku prechádzajúceho medzi Ostravou a Havířovom.

Pokus číslo 2. Na vlne som asi o sekundu dlhšie, potom znovu letím, tentokrát lepšie pripravený. Teda len dovtedy, kým som nezistil, že ma niečo škrtí. Leash je ten špagát, ktorým máte pripevnený surf o nohu, aby ho snáď neodplavilo, kým vy bojujete o holý život v automatickej práčke. Veľmi užitočné, ale nie vtedy, keď sa vám omotáva okolo krku. Nastalo náročné rozhodovanie, či si skôr odstrániť leash z krku, snažiť sa dostať hlavu nad hladinu, alebo kurva aspoň zistiť, ktorým smerom je tá hladina. Pod vodou som tak dlho, že Martin Daňo by za ten čas stihol dať svojmu respondentovi 4 otázky. Rozmýšľam, aké to asi bude, nadýchnuť sa vody. Možno to bude podobné, ako použiť špáradlo, musím sa o tom s Pellem pánom premiérom niekedy poradiť... Počkať, na nohe mám pripevnený leash. Čo tak sa po ňom vyšplhať ku doske? Tak som sa vyšplhal a onedlho sa mohol konečne nadýchnuť. Vzduchu. Len akosi nevidím vlnu, iba slovensko-maďarskú hranicu. Nachádzam sa v starom koryte Dunaja. Tak toto je to Gabčíkovo. Myslím, že v diaľke sa črtá ostrihomská bazilika. Spomenul som si na francúzsku turistku, ktorá pri rannom behu v lese omylom prekročila hranicu Kanada/USA a následne strávila 3 noci v americkej imigračnej cele. Radšej zbesilo pádlujem smer Čunovo a onedlho mám pod sebou pevnú zem. Na tej správnej strane hranice.

Pokus číslo 3. Netriafam sa na dosku a letím ešte skôr, ako sa vody dotkne surf.

Pokus číslo 4. Miestne barmanky ma nasekali na ľadové kocky a pridali do whisky.

Niektoré udalosti v predchádzajúcej vete sú možno prikrášlené, faktom je, že whisky (bez ľadu) som vtedy potreboval viac ako ďalšie pokusy o surfing v Severnom ľadovom oceáne. Niekto by to po takomto trochu rozpačitom začiatku zabalil a svoj záujem o surfing odvtedy obmedzil na sledovanie ženského finále World Surf League. Ja som sem prišiel ešte raz. A potom znovu a znovu. Rekord v počte sekúnd strávených pod vodou mi nik nevezme, ale zopár som ich odvtedy strávil aj nad vodou. A aj tie tety na recepcii už dokážu celkom slušne poradiť :) Čo poviete, šlo mi to prvýkrát na vlne horšie, ako Andrejovi jeho prvé pôsobenie na kresle predsedu?