Cooperov test: Dvanásť minút driny, ktoré vám povedia, ako na tom ste

Dvanásťminútovka. Obľúbená i preklínaná. V každom prípade veľmi využívaná a pomerne veľa vypovedajúca. Všeobecne slúži ako test fyzickej zdatnosti a vytrvalostných schopností jedinca.

Nám bežcom na dlhšie trate teda napovie, ako sme na tom a aké výkony od seba môžeme očakávať, ako sme sa zlepšili (alebo naopak), začínajúcim bežcom pomôže odhaliť, na akom "leveli" sa nachádzajú. Test tiež hojne využívajú aj iní športovci, hráči kolektívnych hier (napríklad futbalisti). Môžete sa s ním stretnúť aj v prijímacom konaní na niektoré školy, v odboroch, kde je nutná dobrá telesná zdatnosť, u vojakov či policajtov.

Okrem klasickej dvanásťminútovky môžete podstúpiť aj iné testy vytrvalostných schopností. Beh na 1 500 alebo 3 000 metrov, v Amerike to sú dve míle. Najmä vzdialenosti na tri kilometre alebo dve míle sa najviac približujú klasickému Cooperovmu testu a práve bežci na 3 000 a 5 000 metrov v ňom vykazujú najlepšie výsledky. Napríklad Kenenisa Bekele pri svojom svetovom rekorde 12:37,35 na 5 000 metrov by za dvanásť minút zabehol približne 4 750 metrov. Pre porovnanie, prvoligoví futbaloví rozhodcovia by mali zabehnúť za dvanásť minút tri kilometre.

Test navrhol v roku 1968 americký lekár NASA Kenneth H. Cooper pre účely americkej armády. Táto záťaž je totiž dosť dlhá na to, aby sa v nej bežec ukázal aj v dostatočnej rýchlosti, a to od štartu do výraznej únavy v konci. Beží sa relatívne stálym tempom, bez šprintov a bez zastávok. Testovaný bežec by si mal dávať pozor na prepálený začiatok. Najmä deti a začiatočníci si nedokážu správne rozvrhnúť sily, čo sa pochopiteľne odrazí na výsledku. Prípadné opakovanie testu po niekoľkých týždňoch teda napovie ako o zlepšení kondície, tak o získaní lepšej skúsenosti s rozvrhnutím tempa.

Ako na to: Na zmeranie vzdialenosti, ktorú prebehnete za 12 minút, nepotrebujete veľa: stačia len stopky a vhodný terén, najlepšie atletický ovál na 400 metrov. Na "štyristovke" máte najlepší prehľad o tom, koľko ste zabehli - zákruty a rovinky sú dlhé asi 100 metrov, na dráhe sú značky označujúce kratšie úseky. Kratšie, atypické dráhy znamenajú nielen horšiu orientáciu, ale aj možný zmätok v počítaní ubehnutých kôl. Akákoľvek dráha je ale lepšia ako nič - cesty sú málokedy úplne rovné, v teréne sú rôzne prekážky a prakticky sa nevyhnete kopčekom. Američania v zelenom behajú podobné testy na presne zmeraných trasách, s prípadným využitím korekcie v nie celkom rovnom teréne.

Ale vráťme sa na dráhu: v poslednej minúte do toho dajte všetko a potom si pokojne môžete dovoliť (na chvíľu) padnúť. Potom si spočítate ubehnuté kolá a zvyšné metre. Teda ak ste ubehli šesť celých kôl a v siedmom dorazili niekam k štartu tristovky (alebo tisícpäťstovky) na dráhe, ubehli ste 6x400. Buďte k sebe poctiví.

Náš tip: Ešte lepšie výsledky dosiahnete, keď vás pobeží viac. Vzájomne sa potiahnete. Dobrým pomocníkom je aj tréner, ktorý meria vaše (medzi) časy a v každom kole hlási, ako na tom ste, prípadne vám opraví štýl. Zlepšenie práce rúk alebo zapojenie členkov, na ktoré si v takej deviatej minúte sotva spomeniete, vás donesie o pár metrov ďalej a hecnete sa k lepšiemu finišu.

Aké je hodnotenie? Najbežnejšia je tabuľka pre mužov a ženy v rôznych vekových kategóriách. Možno však nájsť aj tabuľky pre mládežnícke kategórie už od desiatich rokov aj pre pokročilých atlétov.

Cooperov test pre atlétov a začiatočníkov

Cooperov test pre pokročilých atlétov

Zdroj: rungo.iDnes.cz