Len pred pár týždňami predseda parlamentu poznamenal, že by sa mu páčilo, ak by moratórium na zverejňovanie prieskumov pred parlamentnými voľbami bolo predĺžené zo súčasných dvoch týždňov na 30 dní. A pred pár dňami dokonca trojica poslancov za všetky tri koaličné strany spoločne predložila do parlamentu návrh, aby sa predvolebné prieskumy nemohli zverejňovať 50 dní pred konaním volieb.

A aké sú ich argumenty? Moratórium treba predĺžiť, pretože sa zverejňujú klamlivé prieskumy, ktorých cieľom je manipulovať verejnú mienku. Potvrdením má byť  konštatovanie, že v médiách sú niekedy aj krátko po sebe zverejnené prieskumy, ktoré sa navzájom zásadne líšili.

Ako funguje moratórium?

Už súčasné 14 dňové moratórium možno považovať v európskom kontexte za neobvykle dlhé. Slovensko má najdlhšie moratórium spomedzi krajín EU (spolu s Talianskom). Pritom bežné moratórium v demokratických (ale aj mnohých autoritárskych krajinách) je len niekoľko jednotiek dní.     

Keď sa zverejňujú predvolebné prieskumy v posledný zákonom umožnený deň (u nás 14 dní pred voľbami), tieto údaje nepopisujú situáciu z daného dňa. Terénne dopytovanie respondentov (osobné alebo telefonické) zvyčajne trvá niekoľko dní a nejaký čas zaberie spracovanie dát a ich analýza. V skutočnosti tak posledné prieskumy pred voľbami zobrazujú stav z 2,5 až 3 týždňov pred voľbami.

Je preukázané, že veľká časť populácie sa začne o voľby zaujímať len v posledných týždňoch kampane a často sa rozhodujú len pár dní pred voľbami. Niektorí dokonca v deň volieb a je nemálo tých, ktorí finálne rozhodnutie urobia až vo volebnej miestnosti. Niet divu, že v niektorých voľbách sú rozdiely medzi poslednými prieskumami a skutočnými volebnými výsledkami výraznejšie.  

Ak by sa moratórium predĺžilo na 50 dní, posledný prieskum bude možné zverejniť ešte pred tým, ako sa v skutočnosti začne ostrá predvolebná kampaň. Takýto prieskum nebude vedieť povedať prakticky nič o skutočných predvolebných náladách.

Ak budú najbližšie voľby v predpokladanom termíne 29.2 2020, posledný výskum by sa mohol zverejniť okolo 10. januára. V praxi to znamená, že anketári budú dopytovať ľudí prakticky hneď po oslavách Nového roka. Ako nám to môže pomôcť pochopiť predvolebnú náladu v spoločnosti?   

Ovplyvňujú prieskumy voľby?

Nikto doteraz vyčerpávajúco nepopísal ako presne prieskumy ovplyvňujú volebné rozhodovanie voličov. Aj keď môžeme rozumne predpokladať, že prieskumy vplyv na rozhodovanie voličov majú. A to najmä v situácii politického „tektonického zlomu“, keď sa zásadne mení politická mapa a vznikajú nové politické strany.

Ak sa napr. nejakému voličovi začne páčiť nejaká nová politická strana, nemôže si byť istý, či je so svojim názorom osamotený alebo ide o širší spoločenský jav. Môže mať obavy dať svoj hlas nejakej začínajúcej strane, o ktorej nevie, či sa dostane do parlamentu. Seriózny prieskum pár dní pred voľbami môže ukázať, že podobne zmýšľa veľa voličov a preferencie danej strany sú napr. 10%. Vtedy jeho presvedčenie môže byť potvrdené a volič odovzdá danej strane vo voľbách svoj hlas, keďže riziko prepadnutia hlasu je nízke. Ak by však preferencie danej strany boli v tom prieskume len 3%, zrejme by vyhodnotil, že riziko, že sa daná strana do parlamentu nedostane je príliš veľké a bude voliť inak.      

Cui bono?

Čo sa reálne stane, ak by sa zákaz zverejňovania prieskumov predĺžil na 50 dní (ale pokojne aj na pôvodne navrhovaných 30 dní)? Je isté, že by sa prieskumy neprestali robiť (to ani predložený návrh nezakazuje), len by ich oficiálne médiá nemohli zverejňovať.

Čo však zabráni, aby nejaká facebooková stránka zverejnila „zaručený“ prieskum od nejakej neznámej alebo rovno vymyslenej agentúry? Keď nebudú k dispozícii verejné čísla z rešpektovaných agentúr typu Focus alebo AKO, nebude možné ani porovnať a teda ani rovno odmietnuť vymyslené preferencie manipulatívnych prieskumov.

Keď nebude k dispozícii nejaká rešpektovaná norma, všetky (aj vymyslené) prieskumy budú pôsobiť hodnovernejšie a môžu mať na časť ľudí ešte väčší vplyv.

Zaujímavou manipulačnou taktikou môžu byť aj facebookové statusy od „insiderov“, ktorí budú tvrdiť že sa dostali k „neverejnému prieskumu z Focusu“ a čísla sú takéto.... To môže pomýliť ešte viac ľudí. Skúsenosti jasne ukazujú, že štát nedokáže dostatočne reagovať na zjavné manipulácie na sociálnych sieťach, nehovoriac o vyhľadaní alebo potrestaní vinníkov.

Je zrejmé, že predĺženie zákazu zverejňovať prieskumy zťaží situáciu novým politickým stranám a pomôže zachovať politické status quo. Keď je situácia veľmi neprehľadná, ľudia majú tendenciu zostávať pri svojich doterajších postojoch. Benefitovať z predĺženého moratória môžu zavedené strany so známou a vyprofilovanou značkou.

Ale najväčšiu výhodu z vynúteného mlčania dôveryhodných agentúr získajú tí, ktorí sa na sociálnych sieťach nebudú štítiť manipulovať, zavádzať alebo priamo sprosto klamať. V praxi zákaz zverejňovať seriózne prieskumy môže znamenať raketový nárast manipulatívnych „neoficiálnych“ prieskumov. Mútne vody vyhovujú tým, ktorí sa v nich vedia najlepšie pohybovať.

V slovenskej asociácii výskumných agentúr SAVA sme k návrhom o predĺžene moratória vydali stanovisko. Jasne sa vyjadril aj Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied. K rovnakému názoru prišla aj prax demokratických krajín.

Pre demokraciu je najlepšie skrátiť zákaz zverejňovať prieskumov na minimum, zverejňovať výsledky iba overených agentúr a veľmi pozorne sledovať, ktorá agentúra, čo namerala.