Novú 51. koncertnú sezónu Štátnej filharmónie v Košiciach vnímali návštevníci Domu umenia na otváracom koncerte 9. októbra 2019 ako náročný začiatok novej etapy, stanovenie najvyšších umeleckých nárokov vo vývoji tohto symfonického orchestra, jeho umelcov, vedenia, celého plánovaného programu. Záujem o kvalitu, charakter a umelecký význam koncertu dokázali neobvykle vysokou účasťou a mladým obecenstvom. Prispeli k tvorivej atmosfére a výnimočnosti večera.
Dramaturgia zvolila náročný, ale klasický program, štýlovo blízky a bohatý, zohľadnila zásadu tradičného poradia skladieb – predohry, koncertu a symfónie, súčasne vybrala diela s obsadením partitúry pre takmer každého člena, celý orchester. Šéfdirigent Zbyněk Müller prezentoval od začiatku koncertu nielen diela samotné, ale i kus seba, svojich názorov a nárokov pri práci s orchestrom. Predohra Roberta Schumanna Manfred, op. 115 podľa dramatickej básne Lorda Byrona vniesla na úvod vážnu, zádumčivú náladu filozofickým až hĺbavým vnímaním života človeka. Už v čase svojho vzniku skladba zaujala velikána hudby romantizmu Franza Liszta natoľko, že ju uviedol r. 1852 v Mannheime. Bohatý symfonizmus a meditácie o zániku života boli dramatickým nástupom k uvedeniu ďalších diel velikánov hudby.
Schumannov Manfred a Lisztov klavírny koncert boli diela duchovne blízke a programovo určite súvisiace. Klavírny koncert A dur, č. 2, ktorý Liszt tvoril a dotváral dlhých 18 rokov (1839 – 1857), prvýkrát zaznel pod jeho taktovkou vo Weimare – klavírny part vtedy zveril svojmu žiakovi Hans von Bronsartovi. Jeho technické a interpretačné kvality nie sú známe, ale ak zvládol part tohto koncertu, musel mať mimoriadne danosti a dôležitá bola aj zvláštna vyspelosť nástroja, schopnosť tvoriť jemné tóny popri extrémnom fortissime a legátach, farbách nástroja.
Predpokladáme, že nemohli vytvárať mnohé tónové nuansy tak, ako skvelý klavír Steinway v košickom Dome umenia. A naviac s brilantnou až neuveriteľnou schopnosťou mladého českého klaviristu Lukáša Vondráčka tu zneli nádherné piána, kvalitná pedalizácia, mnohoraké tónové kvality nástroja. Sólista vytvoril jasnú predstavu o Lisztovom umeleckom zámere: vytvoriť spôsobom sebe vlastným, s využitím všetkých klavírnych možností a „diabolských techník“ svoj 2. koncert pre klavír a orchester ako monotematické dielo s prekomponovanou partitúrou pre orchestrálnych „spoluhráčov“.
Klavírny part vyniká množstvom prekvapujúcich obratov, akordiky, prstovej techniky, melodicko-rytmických nápadov, gradačných a agogických – explozívnych miest sólového partu. Súhra a súlad sólistu s nápaditou orchestrálnou paletou, napr. súhrou so sólovými vstupmi violončela boli pod taktovkou dirigenta Zbyňka Müllera so sólistom vygradované miestami do neopakovateľných hodnôt, drásavého temperamentu až spojenia do jednotného hudobného vrcholu, v kontraste s jemnou lyrikou lisztovského farebne a duchovne bohatého hudobného myslenia.
Fenomenálny Lukáš Vondráček sa obdivnému ohlasu u poslucháčov zavďačil dvomi prídavkami z tvorby Chopina a Liszta, čím prejavil aj svoj blízky vzťah ku Košiciam, kde pred 23-timi rokmi vyhral Medzinárodnú klavírnu súťaž Petra Toperczera ako 10-ročný žiak a v marci 2018 hral so Štátnou filharmóniou Košice Rachmaninovov 3. klavíry koncert s veľkým úspechom. (Písali sme o ňom TU – 1.3.2018).
Rok 2020 sa v kultúre po celom svete ponesie pripomienka 250. výročia narodenia najväčšieho hudobného génia Ludwiga van Beethovena. Už na tomto otváracom koncerte zaznela jedna z jeho najznámejších skladieb Symfónia č. 5 c mol op. 67, známa ako „Osudová“, ktorá prvýkrát zaznela pred 210 rokmi 22. decembra 1809 v Theater an der Wien. Náročné a pôsobivé dielo dirigoval Zbyněk Müller spamäti a hoci uviedol tento skvost symfonickej hudby už po tretíkrát, opäť dokázal vliať do hudobných tvarov, tém a motívov nové a hlbšie precítené poznatky.
Sila výpovede Beethovenovej hudby je fascinujúca. Skladateľ tu využil motív štyroch tónov, ktorý predstavuje „motív osudu“, ktorý sa prelína celým dielom. Po búrlivom Allegre nasledovalo Andante s violami a violončelami s bohatými variáciami, podobne v 3. časti dominovali kontrabasy, pizzicata huslí, polyfonické súhry nástrojov. Každá skupina nástrojov, sólisti hoboj, klarinet, kontrabasy, celé skupiny nástrojov, violončelá, pozauny, všetci spoločne vygradovali Finále do radostného víťazstva nad osudom v otvorenom jasnom C dure.
Autor: Lýdia Urbančíková
písané z koncertu 9. 10. 2019
Otvárací koncert 51. koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice
Dom umenia Košice, 9. októbra 2019
Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Lukaš Vondráček, klavír
Robert Schumann: Manfred, predohra, op. 115
Franz Liszt: Koncert pre klavír a orchester č. 2 A dur, S. 125
Ludwig van Beethoven: Symfónia č. 5 c mol Osudová op. 67
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.