Prehistorickí ľudia cielene skladovali kosti zvierat, aby neskôr mohli jesť kostnú dreň. Tvrdia to vedci na základe dôkazov, ktoré našli v Izraeli. Potvrdzuje to podľa nich, že ľudia pred 200– až 420-tisíc rokmi boli dostatočne prezieraví, aby predvídali svoje budúce potreby. Doteraz sa pritom nepredpokladalo, že by boli schopní takéhoto plánovania. Informuje o tom britská mediálna spoločnosť BBC.
Vedci analyzovali vzorky kostí v jaskyni Kesem pri Tel Avive. Na povrchu väčšiny kostí identifikovali zárezy, ktoré naznačujú konzerváciu a neskoršiu konzumáciu. Podľa vedcov totiž museli prehistorickí ľudia vyvinúť väčšie úsilie na odstránenie kože, ktorá sa na odložených kostiach vysušila. Zárezy našli na 78 percentách z viac ako 80-tisíc vzoriek kostí zvierat, ktoré analyzovali.
„Kostná dreň predstavuje významný zdroj výživy a ako taká bola dlho súčasťou prehistorickej stravy,“ uviedol Ran Barkai z Telavivskej univerzity. „Doterajšie dôkazy poukazovali na konzumáciu kostnej drene bezprostredne po jej nadobudnutí a odstránení mäkkých tkanív,“ pokračoval.
Prehistorickí ľudia v tejto oblasti často lovili daniele. Do jaskyne priniesli končatiny a lebku koristi, zatiaľ čo zo zvyšku tela odstránili mäso a tuk priamo na mieste ulovenia zvieraťa, uviedol profesor Jordi Rosell zo španielskej Universitat Rovira i Virgili. „Zistili sme, že kosti z končatín danielov, najmä dlhé kosti končatín, vykazovali jedinečné zárezy, ktoré nie sú charakteristické pre znaky po odstraňovaní čerstvej kože, aby sa kosť zlomila a vyňala kostná dreň,“ povedal Rosell.
Vedci simulovali podmienky v jaskyni, čo ich priviedlo k záveru, že kostná dreň si zachovala výživné hodnoty až deväť týždňov po zabití zvieraťa.