V rozhovore s Natáliou Rau Guzikiewiczovou sa dozviete:
- aké je to nakrúcať na Slovensku,
- kde zakázali Za sklom natáčať,
- ako ľudia vnímajú, keď sa umelci „miešajú“ do politiky,
- prečo je Šéf ľudská troska a nemá meno podobné expremiérovi,
- čo raz povie svojej malej dcére o dnešnej dobe a jej mocných.
Povedzme si najprv, čo znamená byť výkonnou producentkou.
Má to určite svoju presnú definíciu, ale je bežné, že si tieto produkčné funkcie nastavia v každej produkčnej spoločnosti podľa vlastných potrieb.
U nás v D.N.A. je to mix viacerých funkcií, pričom platí, že výkonná producentka má na starosti projekt od začiatku do konca. U nás však názov funkcie definujeme najmä kvôli záverečným titulkom. Prípadne, keď ma producent Rasťo Šesták niekde predstavuje (smiech).
Oveľa viac ako pomenovanie funkcie je pre mňa dôležité, že viem, čo mám robiť, a že producenti sa v tom môžu na mňa spoľahnúť. Nerada púšťam aj úlohy, ktoré by mi už nemali patriť, ale chcem mať dosah na to, že sa nastavenia, ktoré si určíme na začiatku projektu, aj dodržia (úsmev).
Ako dnes ľudia vnímajú značku D.N.A. Production?
Dúfam, že vidia, že sa snažíme robiť čoraz kvalitnejšie projekty. Pomáhajú nám v tom aj naše dlhoročné skúsenosti a skvelí ľudia v štábe, vďaka ktorým sa nám darí aj za nie úplne veľký budget vytvoriť kvalitnú vec.
Je dnes už ľahšie získať peniaze na slovenský film?
Slovenský film už začal byť po rokoch pozitívnejšie vnímaný u divákov. O tom svedčia čísla návštevnosti. A je jedno, či idú na komédiu, alebo sociálnu drámu. Hlavné je, že sa prestávajú slovenskému filmu ako takému brániť.
To je dobrá správa pre každého slovenského producenta. Aj keď ten film nie je jeho. Dôležité je, že divák už prestáva cítiť nechuť k značke „slovenský film“.
Čo sa týka komerčných partnerov, tých zatiaľ veľmi nevyužívame. Napríklad film Správa v tomto štádiu nie je komerčne financovaný. Spájať sa s príbehom odohrávajúcim sa počas II. svetovej vojny v Osvienčime, to nie je práve niečo, na čo slovenské firmy počúvajú.
Ale možnože v poslednej fáze distribúcie, keď bude Správa hotová, sa nájdu spoločnosti, ktoré budú chcieť svoje meno s týmto projektom spojiť, najmä kvôli dôležitosti témy tohto filmu.
Na Správe spolupracujete s viacerými zahraničnými partnermi. Je to pre vás ako výkonnú producentku ťažšie?
Je to výrazne náročnejšie. Sú to spoločnosti, ktoré fungujú úplne inak, majú iný spôsob práce a financovania.
A čo herci? Je to ťažšie dohadovať sa s nimi než so zahraničnými producentmi?
Na Správe nebol so zahraničnými hercami žiaden väčší problém. Nemali nejaké prehnané požiadavky, teda až na Johna Hannaha, ale to je skôr práca jeho agentov. On sám bol na pľaci veľmi priateľský, pokorný a vyzeralo to, že ho to tam s nami naozaj baví.
Herci často drsné podmienky na pľaci, ako veľká zima, dážď či nočné natáčania zvládali bez väčších výhrad.
Čo situáciu pri takejto medzinárodnej produkcii trošku komplikuje, je, že režisér si musí niektorých hercov vyberať z domovských krajín koproducentov. Väčšinou ich nepozná a niekedy si to potom pýta čas, kým sa na pľaci zladia.
Slovenských hercov si vieme po tých rokoch už vybrať tak, aby sme boli všetci rovnako naladení.
Tá vzájomná chémia je dôvodom, prečo sa viacerí herci v projektoch D.N.A. opakujú?
Máme svojich obľúbencov (smiech). Ale ak sa nám na nejakú postavu hodia herci, s ktorými tak často nerobíme, nebráni nám to osloviť ich.
Napríklad Marián Mitaš bol už na začiatku Za sklom navrhovaný scenáristami na postavu novinára. Ani sme ho nechceli osloviť, lebo je o ňom známe, že má toho naozaj veľa, a ja som si nevedela predstaviť plánovať podľa jeho zasekaného kalendára.
Ale potom som ho náhodou stretla a Majo mi povedal, že by veľmi chcel v Za sklom hrať a že si bude vedieť zaväzky prispôsobiť. Tak sme to s ním vyskúšali a vyšlo to, čo nás teší, lebo táto postava mu naozaj svedčí.
Vy ste boli pri vzniku myšlienky nakrútiť seriál Za sklom. Naozaj k tomu prišlo tak rýchlo, ako popísal Rasťo Šesták v našom rozhovore?
Pôvodne sme robili na inom námete, tiež na kriminálke, ale keď Rolo Kubina prišiel s námetom na Za sklom, tak sme sa hneď pustili do toho a potom to už bola rýchlovka. Tomáš Maštalír a Ján Koleník súhlasili hneď, keď sme ich oslovili.
Pre výkonnú producentku je lepšie, keď sa začne takto bleskovo pripravovať seriál?
Má to výhody aj nevýhody. Keď máte na prípravu napríklad rok, tak sa síce môže projekt dokonale pripraviť, ale zase je tam aj vela času na kreovanie, čo môže prípravy výrazne skomplikovať.
Pri príprave tretej série Za sklom sa nás pýtali, kedy sme schopní ísť do vysielania. Spočítali sme to a bez akejkoľvek rezervy nám vyšlo, že 1. októbra. Ešte začiatkom septembra sme pritom boli na pľaci. Gregor Hološka, ktorý stvárňuje Fúzatého, si totiž roztrhol šľachy, tak sme ho museli preplánovať.
Plány nám skrížil aj zákaz nakrúcania v bratislavskom „justičáku“. Povedali nám, že Za sklom sa tam jednoducho točiť nebude. Ale potom nás pustili na ministerstvo spravodlivosti.
Kto vám zakázal nakrúcať v „justičáku“?
Komunikoval to náš lokačný, jemu pán, s ktorým to riešil, povedal, že jeho šéf. Kto to je, sme sa nedozvedeli. Jednoducho povedal, že Za sklom nie. Našťastie, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti je fanúšička seriálu, tak sme mohli nakrúcať tam.
Spomínali ste, že televízie zvyknú hovoriť do scenárov. Ako to bolo v prípade tretej série Za sklom?
Bolo to úplne bez problémov. Boli tam skôr dramaturgické pripomienky, ktoré ale nemali nič spoločné s obsahom. To, kde sa uberá tretia séria, to bolo už v čiastočnom zadaní od TV JOJ.
Čo sa dialo v štábe, keď bolo známe, že sa tretia séria Za sklom bude odohrávať po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej?
V štábe to počas nakrúcania ľudia podľa mňa veľmi nevnímali. Bežní členovia štábu nemajú prístup k scenárom. Ale myslím, že ich bavilo sledovať, ako sa jednotlivé postavy na pľaci zrazu „reálnia“.
Pre tvorcov to, myslím, bola výzva, nebolo určite jednoduché ponárať sa do týchto káuz. Ale myslím, že všetci boli veľmi zvedaví, aké budú reakcie, keď sa to dostane na obrazovky.
Aké sú teda reakcie po prvých dvoch častiach?
Myslím, že by si to zaslúžilo viac divákov. Ale väčšinový slovenský divák je stále značne oddychový. Aj keď si nemyslím, že raz za týždeň by nezniesol sledovať niečo sústredene od začiatku do konca, prípadne nad tým trochu porozmýšľať, ešte stále sa tomu trochu vyhýba.
Stále si veľa ľudí myslí, že filmoví a televízni tvorcovia by nemali „kecať“ do politiky. Tretia séria Za sklom prichádza päť mesiacov pred voľbami…
To nám diváci nevyčítali. Už druhá séria mala tendenciu zaoberať sa kauzami, ktoré smerovali do politickej reality. A doterajšie reakcie a recenzie v médiách sú pozitívne. Ľuďom sa páči, že to ide do reálnej politiky, že to pomenúva kauzy.
Možno aj ľudia, ktorých už nebaví čítať nové odhalenia z Threemy, budú cez seriál schopní intenzívnejšie odvnímať tieto veci. Niektorí diváci sú v šoku z toho, čo vidia v Za sklom, hoci si o tom mohli stokrát prečítať už predtým. Možno potrebujú túto optiku televízneho priemyslu.
Zaujímavo pristúpili tvorcovia k postave Šéfa, ktorý sa mení z najmocnejšieho muža štátu na ľudskú trosku. Takto to tvorcovia plánovali od začiatku?
Áno, ešte tesne pred ostrým začiatkom nakrúcania mal celý kreatívny štáb poradu, kde sa bavili aj o tom, ako veľmi zobrazovať realitu a čo trochu upraviť, aby to v seriáli fungovalo.
Prečo padla voľba na Romana Luknára, ktorý stvárňuje Šéfa?
Bola to hneď prvá voľba scenáristov.
Ktorá postava rezonovala najviac u vás?
Rozhodne postavu Babku. Ale to kvôli Alexandrovi Bártovi, ktorý tam je úplne skvelý. Môj obľúbený obraz v prvej časti tretej série bola jeho scéna na záchode s Marošom Kramárom.
Viaceré postavy nesú mená, ktoré sú blízke reálnym ľuďom. Pri Šéfovi ste sa nepohrávali s touto myšlienkou?
Nie. On je taký jasný, že to nebolo ani potrebné.
Nemenili ste to potom, čo sa zverejnili prepisy z Threemy, podľa ktorej mali Marian Kočner a Norbert Bödör nazývať šéfom Roberta Fica?
Nie, určite nie. Ale nechcem hovoriť za scenáristov, či mali o tom nejakú informáciu už skôr. K nám sa to dostalo ako hotová vec.
A keď ste videli tlačovú besedu, na ktorej Robert Fico hovorí, ako ho aj členovia vlády volali šéfe, šéfko, šéfinko?
Vtedy som mala pocit, akoby scenáristi tú informáciu mali a teraz to len zapadlo. Ale im sa už v druhej sérii podarilo napísať situácie, ktoré sa neskôr stali. Ale nechcem hovoriť za nich.
Ako matka prežívate tieto udalosti viac?
Ja prežívam všetko viac od momentu, odkedy som matkou. Vnímam, že sa to dotýka budúcnosti mojich detí a toho, kde žijú. A to, že Jano Kuciak bol len o pár rokov starší než moja staršia dcéra. To je úplne šialené. Predstava, že by sa to stalo môjmu dieťaťu…
Keď vidím Janových a Martininých rodičov, ako sa k tomu vyjadrujú, alebo keď Janov brat píše statusy, mám stiahnutý žalúdok a je mi úplne zle. A to sa bránim tomu, aby som si na Janovo a Martinino miesto dosadila moju dcéru. To by som nedala už vôbec.
A úplne nepochopiteľné sú pre mňa hejty, ktoré sa dokážu nazbierať na internete pri ich vyjadreniach. Neviem si predstaviť, ako môže existovať niekto, kto dokáže zhejtovať matku, ktorej zabili dieťa. To už čo musí byť za človeka?
A vaša staršia dcéra to vníma ako?
Som rada, že to rieši. Chodila na námestia, zaujíma sa o to, riešia to spolu so spolužiakmi. A potom vidíte tie prieskumy, koho by volili prvovoliči… To neviem pochopiť.
Čo poviete o tejto dobe svojej mladšej dcére, keď vyrastie?
To uvidím. Neviem, kam sa to posunie. Ale verím, že to bude lepšie a budem jej môcť o tomto všetkom hovoriť len ako o nejakej temnej minulosti, ktorá tu bola. Snáď to vtedy bude pre ňu už len absurdný príbeh.
Určite sa jej ale budem snažiť vštepiť vedomosti o tom, čo môže urobiť, aby sa to neskončilo takto zle. Aby nebola ľahostajná. Lebo stačí, aby ľudia boli ľahostajní a nepostavili sa zlu.
A hlavne verím, že jej budem môcť povedať, že to dopadlo dobre. Aj keď v tomto prípade pre rodičov neexistuje úplná satisfakcia. Zabili im deti. To je definitívum.
Ale snáď im aspoň trochu v tomto obrovskom smútku pomôže, keď budú tí, ktorí za tým stoja, spravodlivo odsúdení. Lebo absurdnejšie ako nepotrestať vraždu dvoch mladých ľudí je už len to, že sa vôbec takáto vražda stala.
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Niké extraliga: Žilinčanky o krok bližšie k bronzu, v prvom zápase zdolali Bratislavčanky | Šport.sk")
