O tom, čo všetko na seba narazilo v prípade Lukáša

Pred niekoľkými hodinami prebehla operácia Lukáša, detského onkologického pacienta s nádorom na mozgu. Jeho prípad vzbudil širokú pozornosť, pretože sa Lukáš zrazu ocitol v diere medzi viacerými záujmami.

Pôvodne bol operovaný na bratislavskej detskej neurochirurgii, operácia však nedopadla podľa očakávania. Veľká časť nádoru zostala na svojom mieste a potrebná bola druhá operácia. Pre tú si však rodičia želali operatéra z inej nemocnice – z „dospeláckej“ neurochirurgie na Kramároch. Keďže však ide o detského pacienta, dospelácka nemocnica potrebuje súčinnosť – predovšetkým urgentnú pooperačnú starostlivosť – od detskej nemocnice, teda rýchly prevoz pacienta do iného zariadenia hneď po operácii.

Detská fakultná nemocnica tento postup odmietla s dôvodom, že ide o riskantný prevoz. Hoci až donedávna, dokiaľ v detskej nemocnici nevznikla samostatná neurochirurgia, to bola bežná prax. Z detskej nemocnice ponúkli matke pacienta buď dokončenie operácie u seba, alebo prevoz do iného, zahraničného zariadenia. Tieto možnosti rodina odmietla.

Absurdná situácia, ktorá v prípade Lukáša nastala, je výsledkom viacerých pohybov, ktoré sa v bratislavskej neurochirurgii v poslednom čase dejú, a záujmov, ktoré na seba narážajú.

O detskej neurochirurgii

O detskej neurochirurgii ste toho zrejme ešte veľa nepočuli. A to preto, že až donedávna tu žiadna nebola.

Prax v Európe ukazuje na dva prístupy, ako ošetriť detského pacienta, ktorý si vyžaduje neurochirurgický zákrok. Jedným je prevádzkovať koncovú neurochirurgiu aj pre deti, druhým mať univerzálnu neurochirurgiu pre dospelých aj pre deti. No pri tejto druhej možnosti je nutné domyslieť pediatrickú predoperačnú a najmä pooperačnú starostlivosť. Teda buď rýchly a bezpečný prevoz detí do zodpovedajúceho zariadenia, alebo vybudovanie detskej pooperačnej starostlivosti priamo pod strechou „dospeláckej“ neurochirurgie.

Doterajšia prax na Kramároch bola taká, že detskí pacienti sa operovali na „dospeláckej“ neurochirurgii a na následnú starostlivosť sa previezli do susediacej detskej nemocnice. Ale toto chce detská nemocnica zmeniť.

Tá sa teraz totiž nachádza vo fáze dobudovávania veľkého detského neurochirurgického pracoviska s celoslovenskou pôsobnosťou. Chce sa teda stať „sebestačným“ zariadením, ktoré bude schopné riešiť všetky prípady, a to od diagnostiky, predoperačnej prípravy, operácie až po následnú pooperačnú starostlivosť. Slovami riaditeľa nemocnice Ladislava Kužela má byť hlavným detským neurochirurgickým pracoviskom pre celé Slovensko.

Preto sa nemocnica rozhodla doterajšiu prax (operovať deti v nemocnici „dospelákov“ a doliečiť ich u seba) úplne zrušiť.Zdieľať

Preto sa nemocnica rozhodla doterajšiu prax (operovať deti v nemocnici „dospelákov“ a doliečiť ich u seba) úplne zrušiť. A začala sa správať v zmysle: Ak pre vás nie sme dosť dobrí, aby sme vám operovali dieťa, nechcite od nás, aby sme hrali druhé husle pre iné pracovisko.

No nemocnica má za sebou od spustenia len desiatky prípadov zložitejších operácií. Hoci časom sa z nej naozaj môže stať špičkové neurochirurgické pracovisko pre detského pacienta, zatiaľ túto históriu nemá a nemožno vyčítať rodičovi pod tlakom, že pri takej zložitej diagnóze uprednostní iné pracovisko.

O Šteňovcoch

Operatérom, ktorého si rodina chlapca na druhú operáciu vybrala, je profesor Juraj Šteňo, dekan Lekárskej fakulty a dlhoročný šéf neurochirurgie na Kramároch. Tú dnes z pozície prednostu vedie jeho syn Andrej Šteňo.

Po viacerých stretnutiach s ľuďmi z prostredia neurochirurgie si netrúfame povedať, či je menovanie mladého Šteňa do funkcie prednostu z odbornej stránky problémom. Nie je nám známe žiadne výrazné odborné zlyhanie, taktiež jeho zoznam akademických prác publikovaných v relevantných medicínskych žurnáloch je na slovenské pomery pozoruhodný.

No konflikt záujmov v takomto nastavení vzťahov je zrejmý a mnohým prekáža. Tento pocit je vyostrený aj sebavedomím Šteňovcov a aj spormi, ktoré okolo nich vznikajú a ktoré naši konzultanti z tejto brandže označujú ako zbytočné. Následkom bol aj odchod viacerých odborníkov.

No konflikt záujmov v takomto nastavení vzťahov je zrejmý a mnohým prekáža.Zdieľať

Aj vzťahy medzi nimi a ministerkou Andreou Kalavskou a jej ľuďmi sú zlé.

Prednosta kliniky Andrej Šteňo je napríklad veľkým kritikom postupu ministerstva v otázke dostavby nemocnice Rázsochy. Nečinnosť ministerstva za posledných osem rokov nakoniec znamená, že súkromná nemocnica Bory (Penta) napokon štát predbehne a následne sa bude musieť štátna nemocnica prispôsobiť jej biznis modelu (teda venovať sa najmä odborom, ktoré súkromník nebude chcieť robiť).

Tento konflikt medzi Šteňom a súkromníkmi existuje už dnes. Šteňo ho vedie so súkromnými centrami, ktoré chceli štátnu koncovú neurochirurgiu využívať ako partnera vo svojom biznise. Či už tak, aby im odporúčal svojich pacientov s takými diagnózami, ktoré by sa hodili aj im, alebo aby im vytvoril nadštandardné prostredie pre prípad, keď by oni potrebovali doriešiť svojich pacientov na koncovej neurochirurgii.

Vysvetlenia šedej eminencie ministerstva Martina Smatanu o tom, prečo k tomu došlo, nedávali zmysel. No vzhľadom na proreformný marketing, ktorý sa okolo neho vytvoril, jeho ani ministerku za to nik verejne nebral na zodpovednosť.Zdieľať

Ministerstvo zdravotníctva Šteňovi opláca dosť drsne. Naposledy sa to verejne ukázalo, keď neurochirurgická klinika začiatkom roka niekoľko mesiacov fungovala v improvizovanom režime. Ministerstvo totiž nebralo vážne požiadavku kliniky na nákup operačných stolov.

Vtedajší prístup ministerstva, zodpovedného za obstarávanie týchto operačných stolov, bol absurdný.

Vysvetlenia šedej eminencie ministerstva zdravotníctva Martina Smatanu o tom, prečo k tomu došlo, nedávali zmysel, no vzhľadom na proreformný marketing, ktorý sa okolo neho vytvoril, jeho ani ministerku za to nik verejne nebral na zodpovednosť.

O ministerstve a ministerke

Do sporu okolo chlapca sa vložila aj ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Tá odvolala staršieho Šteňa z pozície hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva. S argumentom, že bolo neetické zverejňovať snímky z magnetickej rezonancie pacienta, čo obaja Šteňovci urobili počas tlačovej konferencie. No tí ich zverejnili so súhlasom matky, ktorá ich dokonca predtým zverejnila sama. Ak ministerka chcela Šteňa odvolať z iných dôvodov, napríklad pre ich dlhodobé spory, mala to spraviť predtým alebo potom, ako sa riešil tento prípad.

Kalavská počas vyhrotenej situácie tiež prišla s mediálne účinnou taktikou porovnávania výkonnosti neurochirurgií. Došla k záveru, že kramárska neurochirurgia má menej zákrokov ako napríklad chirurgia v Nových Zámkoch.

Lenže takéto rozdiely majú v bratislavskej univerzitnej nemocnici takmer všetky kliniky v porovnaní s väčšinou nemocníc. Pretože okrem toho, že časť kapacity pohlcuje výučba a výskum, sú často koncovou nemocnicou aj pre iné „koncové“ nemocnice. A tak v nich končia prípady, na ktoré inde nie je technologické vybavenie či dostatočná skúsenosť. Pod neurochirurgiu štatisticky môže spadať aj operácia platničiek aj vyberanie nádoru umiestneného uprostred mozgu. Rozdiel v náročnosti výkonov sa ráta v násobkoch.

Druhý jej kľúčový argument znel, že zatiaľ čo na iných neurochirurgiách počet výkonov stúpa, na Kramároch klesá. A tu sa dostávame ku kľúčovému problému neurochirugie, a síce k chaosu, ktorý ministerstvo v posledných rokoch vytvorilo.

O chaose

Pokles počtu výkonov na neurochirurgii na Kramároch totiž súvisí so živelným počtom nárastov neurochirurgických pracovísk v Bratislave.

Svoje vlastné oddelenie neurochirurgie začala rozvíjať štátna Nemocnica sv. Michala. Pred dvomi rokmi zasa odišiel z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) jedenásťčlenný tím intervenčnej rádiológie a diagnostiky do vlastného súkromného centra, kde rieši aj časť neurochirurgických výkonov.

Ako začiatkom roka upozornil Postoj, dnes už vieme povedať, že tím bude základom nového neurochirurgického pracoviska v nemocnici Penty na Boroch.

Ďalším neurochirurgickým pracoviskom, ktoré vzniklo, je práve neurochirurgia v Detskej fakultnej nemocnici. Nová koncová neurochirurgia sa už stavia pri nemocnici v Ružinove a bez neurochirurgie sa zrejme nezaobíde ani plánovaná nová univerzitná nemocnica, o ktorej ešte nie je jasné, čo vlastne chce zastrešiť.

Aký koncepčný chaos v tom je, vidno z výroku ministerky, ktorá hovorí, že dnes ešte nevie povedať, ktoré zariadenia nakoniec zostanú zazmluvnené a ktoré sa časom zrušia.

Vzhľadom na investičnú náročnosť vybudovania takýchto pracovísk to však zrejme dopadne tak, že rušiť sa nebude nič a neurochirurgické zákroky sa budú poskytovať na piatich, väčšinou neplnohodnotných pracoviskách. V celkovom počte neurochirurgických pracovísk na obyvateľa tak bude Slovensko výrazne nadpriemerné.

Ak aj je personálny problém so Šteňovcami taký závažný, ako tvrdí ministerka, je absurdné, že sa rieši nekoncepčným zakladaním nových pracovísk.Zdieľať

No tento stav znamená, že sa systémovo posilňujú pracoviská s menšou odbornosťou a profesionálnou úrovňou, ktoré si nevedia poradiť s najzložitejšími diagnózami. A naopak, pracovisko, ktoré má byť poslednou nádejou pre tieto komplikované prípady, sa oslabuje.

Z našej pozície nedokážeme vyhodnotiť, aký veľký je pre celý systém fungovanie dynastie Šteňovcov, ako tvrdia hlasy z ministerstva, alebo naopak, či ministerstvo podlieha tlakom uvoľniť neurochirurgický priestor pre vznikajúceho silného súkromného hráča.

No zodpovednosť za tento chaotický stav ide na vrub v prvom rade ministerstva zdravotníctva a ďalšej štátnej inštitúcie, Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Je politickou úlohou ministerky dokopať všetkých hráčov k tomu, aby kooperovali. Ak aj je personálny problém so Šteňovcami taký závažný, ako tvrdí ministerka, je absurdné, že sa rieši zakladaním nových pracovísk.

Je politickou úlohou ministerky dokopať všetkých hráčov k tomu, aby kooperovali.Zdieľať

Ak je výhodné, aby namiesto posilňovania existujúcej koncovej neurochirurgie na Kramároch vznikla ďalšia v ružinovskej nemocnici, musí dôjsť k čo najväčšej spolupráci a prenosu know-how. Prípadne aj k dohode o tom, kto sa na čo zameria ako na prioritnú oblasť. Vznik novej koncovej neurochirurgie sa nesmie diať v atmosfére deštruktívneho konkurovania a hľadania spôsobov, ako jedna časť bratislavskej Univerzitnej nemocnice vybabre s tou druhou.

V tomto čase sa zdá, že operácia Lukáša dopadla dobre, nádor má byť odstránený bez zatiaľ zrejmých vedľajších poškodení.

Situácia, vďaka ktorej sa celá záležitosť takto zdramatizovala, však nebola daná náhodnou zlou konšteláciou hviezd. Je prejavom neurochirurgického chaosu, ktorý v Bratislave vznikol a ktorý ohrozuje detských pacientov z celého Slovenska.

A bez ohľadu na charakterové črty jednotlivých lekárskych šéfov hlavnú zodpovednosť za tento chaos má ministerstvo zdravotníctva a jeho netransparentné záujmy.