Hoc je to neuveriteľné, za severojužnou líniou Akožeovo – Mordor nie je hneď Ukrajina plot, more a temná ničota, ako sa zjednodušene vyučuje v zemepise na pomocnej špeciálnej škole v Rendezi. Po viacerých letných akciách na bajku, kde moja prdel spoznala stredovek, volím na vyváženie pešiu túru do krajiny pradávnych sopiek. Cesta na východ vedie cez horský priechod Dargov, so známym pamätníkom korodujúceho tanku a jedinečnej možnosti nechať sa zraziť na priechode medzi parkoviskom a mramorovým čudom. Vidno dokonca pokrok pri stavbe diaľnice hotovej v roku 2010. Miestny folklór nesklame, viacerí sa na posledú chvíľu vyhýbame brzdičovi v neprehľadnej zákrute.
Cesta prechádza Sečovcami, kde si môžete kúpiť vyštudovať širokú škálu titulov od Bc. po PhD na DTI (Dubnický technologický inštitút). Nasledujú Michalovce, metropola kruhových objazdov a obchádzanie polychlórovanej bifenolovej mláky zvanej Šírava. Vľavo sa črtá silueta hradu Vinné, vysekaného z náletových drevín. Neďaleko hradu je malé jazierko a rekreačné objekty, v jednom z nich Ignác Ilčišin zorganizoval valné zhromaždenie, na ktorom sa prehlásil sa akcionára Transpetrolu. Obhajoba to ešte skúšala dať na psychickú poruchu s bludmi, súd nemal pochopenie a ocenil herecký výkon 11 rokmi.
Za Šíravou pociťujeme hlad, vopred vyhliadnutý motorest Rybnička otvára až o 13:00. Chýba polhodina, z kuchyne čujem zvuk flexobrúsky, úvahy, čo asi režú, zapudím obľúbenou záľubou na ukľudnenie – pozorovaním okolia ďalekohľadom. Nič zaujímavé, plánovaný vrchol Sninského kameňa nevidno. 200g pstruha na grile je za 4,50. Bolo to jedlé, chutné, ba aj lepok odstránili.
Za Remetskými Hámrami (Smer 34, PS 17, Magian 16), cesta stúpa do podhoria, kedysi tu bola úzkorozchodná lesná železnica, lokomotíva a vagónik sú vystavené pri ceste. Na plnom parkovisku, kam dorazili v hojnom počte maďarskí cyklisti a britskí turisti platíme 2 eurá. Je tu aj bufet v karavane a rodovo vyvážené TOI TOI búdky. K jazeru Morské oko je to 1,5 km po asfalte, konečne vidno dnešný cieľ. Vo vode sa hmýria pstruhy bojujúce o kúsky chleba a pečiva. Od Lesov je k dispozícii na prenajatie chata – kaštielik. Panuje príjemná teplota, žiadne nórske komáre, chodník sa vinie lesom pretínajúc cyklotrasu, aby vyústil do sedla Tri tably s plastikou neznámej Prešovčanky.
Stúpanie sa zmierňuje, na kameň je to už len kúsok. Z lesa trčí andezitové bralo, čiastočne zvetrané pôsobením vody. Vrchol dosahujeme prístupom zozadu, po strmých kovových schodoch. Výhľady sú pekné, ale nie do diaľav, ledva rozoznávam vodnú nádrž Starina. Najbližsie je mesto Snina s dominantou, areálom strojárskeho podniku Vihorlat, toho času úspešne skonkurzovaného. Kedysi samozrejeme špeciálna výroba. Na skalách sa koná dúhový pochod fúzačov alpských, pre menšiny: havasi cincér. Zaujímavý toť chrobák, vraj zriedkavý, vo Vihorlate vďaka ponechaniu bukového dreva samorozpadu hojný. Larvy viac rokov vyžierajú tlejúce drevo, úlohou dospelákov je splodiť novú generáciu do príchodu zimy. Cuckajú len miazgové debouché.
Na zostup volím inú trasu, cez Jedlinky, okolo malého Morského oka, tu lietajú zase vážky. Pekný tichý les, občas vidno nejedlé alebo drevokazné huby. Celková bilancia: 12,2 km a prevýšenie 470 m.
