Súčasťou Vata festu a druhého sídliskového pikniku, ktorý sa konal 3. augusta 2019, bolo aj vytvorenie Pocitovej mapy Serede. Seredskí dobrovoľníci tak vytvorili pre mesto nástroj, ktorý môže byť nápomocný aj v budúcnosti pri plánovaní rozvoja verejného priestoru. V mape a na jej legende je zaznamenaných spolu 110 podnetov.
Zadanie pre účastníkov prieskumu bolo jednoduché: umiestnite do mapy červené (negatívne), zelené (pozitívne) a biele (neutrálne) nálepky a do legendy popíšte, čo pre vás tento bod na mape Serede symbolizuje
„Nemusí byť všetko iba racionálne. Nie je žiadna hanba mať pocit, pozitívny alebo negatívny, a som rád, že Seredčania našli odvahu nám svoje pocity zo Serede odovzdať,“ povedal architekt Róbert Kráľ, ktorý je zároveň mestským poslancom, predsedom komisie pre rozvoj mesta a životné prostredie, a spolupracoval na tvorbe mapy.
Takto vznikla „onálepkovaná“ farebná mapa mesta a podľa intenzity sfarbenia sa dá jednoducho vydedukovať, ktoré miesta v našom meste sú zdrojom pozitívnych pocitov a ktoré skôr negatívnych. Mohla by sa od toho odvíjať aj stratégia rozvoja mesta: stavať na tom a podporovať to, čo sa ľuďom páči a naopak, potláčať a riešiť to, čo ľudia vnímajú ako problém.
Všetky podnety občanov boli zaslané vedeniu mesta, aby ich mohli využiť v ďalšom rozvoji mesta. Zároveň je dôležité pochopiť, že veľa vecí dokážu ovplyvniť aj samotní obyvatelia, aj keď nie sú poslancami, nemajú žiaden mandát ani funkciu. Stačí sa o veci viac zaujímať, zisťovať si a hľadať cestičky, ako veci pozitívne ovplyvniť.
Pocitovú mapu vytvorilo KC PRIESTOR v spolupráci s dobrovoľníkmi z komisie pre rozvoj mesta a životné prostredie pôsobiacej pri mestskom zastupiteľstve. Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie Orange a vďaka podpore Trnavského samosprávneho kraja v rámci projektu participatívneho rozpočtu.
Nižšie nájdete výsledky Pocitovej mapy Serede, a tiež krátky prieskum, ktorý sa uskutočnil počas letných sídliskových piknikov organizovaných komunitným centrom PRIESTOR. Výsledky sú zoradené podľa počtu podnetov na danú tému a zahŕňajú vyjadrenia zúčastnených obyvateľov.
Obnova kaštieľa (15x) – obnova chodníkov v celom parku a vytvorenie malého chodníčka v jeho zadnej časti – malý les; smutná realita a evidentný nezáujem vedenia; hanba; neľudskosť; mesto bez histórie nie je mesto; už je čas venovať sa kultúre a nielen športu
Doprava (11x) – zlý stav chodníkov a ciest okolo polikliniky, Čepeň, Svätoplukova ulica, ulica A. Hlinku; chýbajúce cyklochodníky; zlý výhľad na cestu pri križovatke Meander (zavadzajú tam kríky ibišteka), zlý výhľad na výjazde z autobusovej stanice; stĺp v strede chodníka na Železničnej ulici; chýba parkovanie v centre mesta.
Bezpečnosť (10x) – drogy a prostitúcia pri Váhu, za títešom, na Fándlyho ulici; rýchle autá okolo pošty aj pri logistickom parku; bezdomovectvo a obťažujúci jednotlivci; hotel Hutník – ohrozenie, hluk, neporiadok, neúhľadnosť.
Estetika mesta (8x) – hotel Hutník – škaredosť na križovatke; pomník na D. Štúra; pografitovaná stanica ŽSR; chýba hotel, ubytovanie pre rodinu; Meander – neúhľadné, neudržiavané; kopy lúženca NHS; špaky v parku; zápach z odkaliska cukrovaru; Milex – treba nájsť nové využitie.
Nekoncepčnosť v rozvoji (5x) – predaný hotel Hutník a hanba v centre mesta; asfalt na chodníku pod hokejkou – stúpla nám teplota v bytoch; Amazon – zabral najúrodnejšie pôdy a mesto z toho nemá nič (ľudia z toho nevidia úžitok); ihrisko v malom parku na Námestí slobody – nebezpečne blízko cesty; zahustená výstavba – plánovaná budova na ulici Čepenská; zo strany mesta nezáujem v prístupe k reálnym problémom
Detské ihriská a školstvo (3x) – špinavé pieskovisko na Jesenského; Žihadielko – chýba tieň; zanedbaný areál športoviska na ZŠ Fándlyho.
Ako ďalšie negatíva boli na mape bez sprievodného textu vyznačené: lúženec NHS, stred sídliska Mlynárska (pri drakovi), parkovisko oproti gymnáziu, okolie kaštieľa a kaštieľ, bývalý Milex.
FM Logistic – dáva prácu mnohým ľuďom, ale zabralo veľa poľnohospodárskej pôdy.
Rekonštrukcia štadiónu – aby sme mohli doma chodiť na futbal.
Zjednotiť vzhľad budov (označená časť ulice od Malého parku po Kúpeľné námestie) prijatím regulatív v ÚP – má mesto svojho architekta?
Urobiť pešiu pasáž (označené centrum – centrálna zóna za mestským úradom, lemovaná ulicami M. R. Štefánika, Námestím slobody, Kúpeľným námestím a Pekárskou ulicou)
Zelené plochy a šport (12x) – záhradkárska oblasť; nové stromy na Jesenského ulici; cintorín; areál ZŠ Komenského; workoutové ihrisko; parčík pri Cirkevnej ZŠ; zelený priestor pri pizzerii AB; venčovisko; detské ihrisko pri Meandri.
Zámocký park (8x) – oddych, zeleň, príroda, chládok, bezpečie; príjemný čas, cvičenie; udržiavaný
Podniky a produkty mesta (7x) – AB reštaurácia; Da Vinci; Sedita Sereď; festival Vatafest – oceňujem energiu mladých, ich nadšenie a vieru; káva v Lavaze; babkine koláče na Mlynárskej ulici.
Amfík (4x) – koncerty; úspešná rekonštrukcia; super akcie, filmy.
Kemping (3x) – upravené plochy a ohniská.
Ako ďalšie pozitíva boli na mape bez sprievodného textu vyznačené: cyklotrasa, Mládežnícka ulica, tenisové kurty pri štadióne, cestička na behanie v Poronde pri záhradkárskej oblasti.
Ďalšie zaujímavé želania obyvateľov mesta boli prednesené počas troch sídliskových piknikov, ktoré sa cez leto konali na rôznych lokalitách v meste. Ak neviete, o čom je reč, môžete si o nich prečítať na týchto odkazoch: prvý piknik, druhý piknik, tretí piknik.
A tu sú ďalšie návrhy na zlepšenie života v Seredi: vysadiť stromy, ktoré nevykopú; obnoviť studne (boli minimálne tri – na Fándlyho sídlisku); viac kvetov; lúčne plochy; dobre vyzerajúce chodníky; detské ihriská; viac kultúry a umenia; komunitné kompostovanie; viac lavičiek, stromov, nepíliť staré stromy, viac tieňa, čistejšie ihriská, viac kvetov, viac odpadkových košov, posedenie; fontána.
Vata fest 2019 nebol len o umení a kultúre, ale aj o Seredi. Vďaka projektu Sereď 2.0 ste mohli vyjadriť svoje pocity k rôznym častiam mesta. Vaše názory poputovali ďalej na mesto. Jedným z prianí bolo oživiť park a priniesť do neho viac kultúry, o čo sa KC PRIESTOR bude ďalej snažiť.