Maréchalovej dôraz na identitu národa načrtáva budúcnosť francúzskej pravice

Zhromaždenie pravice (La Convention de la Droite) z minulej soboty, ktoré organizovali spolupracovníci Marion Maréchalovej, by si istotne získalo širšiu pozornosť, ak by pár dní predtým neumrel Jacques Chirac.

Chirac bol stredo-pravým prezidentom, premiérom a „gaullistickým“ politikom, na ktorého politické obdobie Francúzi v dobrom spomínajú, pretože bolo pre Francúzsko priaznivé.

Chiracova stredová politika už nefunguje

Chirac bol v médiách prítomný neustále od prostriedku 70. rokov až do konca svojho druhého prezidentského obdobia v roku 2007. Energický, skvelý bojovník a ľudový politik, ktorý sa ako kandidát nebál flirtovať s pravicovou demagógiou. Vládol vždy ako centrista pripravený vychádzať ľavici v ústrety.

Chiracovi pomáhalo, že bol vodcom „gaullistickej“ strany, hoci sa výrazne zaslúžil o to, že tomuto politickému zoskupeniu vytýčil smer (k Bruselu, k utápaniu sa vo francúzskej vine a k multikulturalizmu), ktorý by de Gaull považoval za hrozivý.Zdieľať

Démonizovali ho, lebo počas jednej kampane prízvukoval, že francúzski robotníci nemajú radi „hluk a zápach islamu“ a že sa im nechce skoro ráno vstávať do práce, keď vedia, že africkí migranti dostávajú od štátu vyššie dávky, ako oni zarobia na platoch.

Vládol vždy ako umiernený. Najlepšie to bolo vidieť vtedy, keď uznal francúzsku vinu za nespravodlivosti, ku ktorým dochádzalo počas nacistickej okupácie, a keď nebránil rastúcemu odovzdávaniu francúzskej suverenity smerom k Bruselu. Právom je známy preto, že sa Georgea W. Busha usiloval odhovoriť od invázie do Iraku.

Tak či onak, istým spôsobom je stelesnením politického zmýšľania, voči ktorému sa Zhromaždenie pravice usilovalo vyhraniť. Keď v prezidentských voľbách v roku 2002 čelil neočakávanému súperovi – Jean-Marie Le Penovi, odmietol debatovať s „fašistom“, čím si získal podporu ľavice a zároveň dosiahol, že v široko sledovanej televíznej diskusii sa nehovorilo o téme migrácie.

Chirac, samozrejme, zvíťazil s veľkým náskokom a zdá sa, že ho prekvapilo, keď o niekoľko rokov neskôr predmestia prisťahovalcov vybuchli v niekoľkotýždňových násilných nepokojoch. K víťazstvu mu pomohlo, že bol vodcom „gaullistickej“ strany, hoci sa výrazne zaslúžil o to, že tomuto politickému zoskupeniu vytýčil smer (k Bruselu, k utápaniu sa vo francúzskej vine a k multikulturalizmu), ktorý by de Gaull považoval za hrozivý.

Bolo teda prirodzené, že po jeho smrti sa o ňom a o jeho ére široko diskutovalo. Účelom Zhromaždenia pravice bolo práve strhnutie bariér medzi establišmentovou pravicou – umiernenou, meštiackou a centristickou – a takzvanou extrémnou pravicou, prúdom, ktorý rastie v celej Európe, keďže je čoraz viac zrejmé, že establišmentové krídlo má len slabý záujem riešiť európske problémy.

Mladý konzervativizmus Marion Maréchalovej

Marion Maréchalová je neterou Marine Le Penovej a vnučkou Jean-Marie Le Pena. Jej teta odviedla historickú prácu vo vybudovaní strany svojho otca – predtým pod názvom Národný front, dnes Rassemblement national (RN) – na životaschopnú pravicovú populistickú silu. Zahŕňalo to očistenie od antisemitizmu, s ktorým Jean-Marie Le Pen často flirtoval.

Účelom konferencie bolo strhnutie bariér medzi establišmentovou a takzvanou extrémnou pravicou, prúdom, ktorý rastie v celej Európe, keďže je čoraz viac zrejmé, že establišmentové krídlo má len slabý záujem riešiť európske problémy.Zdieľať

Zdá sa však, že úsilie Marine Le Penovej má svoje limity. V posledných voľbách, v ktorých ju vážne porazil Emmanuel Macron, si tlakom na populistickú ekonomiku pravdepodobne odstrašila voličov, ktorí s ňou inak súhlasili vo veciach migrácie a kultúry. Jej dôraz na laicizmus republiky, ktorým argumentovala proti vzrastajúcej prítomnosti islamu v mainstreamovej francúzskej histórii, zrejme odpudil niektorých katolíckych voličov. Existuje časť Francúzska – katolícka, vysoko vzdelaná, patriotická s historickou lojalitou k predrevolučnému Francúzsku –, ktorej vplyv môže v reakcii na progresívny nápor rásť.

Nedávna kniha o novej francúzskej pravici Le vieux monde est de retour (Starý svet je späť) opisuje mladé katolícke intelektuálne obrodenie, reakciu proti sloganom z mája 1968 (všetko je dovolené, slobodná láska, manželstvo pre všetkých, masová migrácia), ktoré viac či menej riadili ich životy.

K téme:
Marion Maréchal: Nechcem, aby sa Francúzsko vytratilo z dejín
Koho volia francúzski katolíci?

Toto je konzervativizmus okolia Marion Maréchalovej a zahŕňa mnohých, ktorí v posledných voľbách podporili otvorene katolíckeho, nadšene konzervatívneho a meštiackeho Francoisa Fillona. Bol stredo-pravým kandidátom a pravdepodobným víťazom, až kým sa jeho kampaň neprepadla uprostred správ o parlamentnom zamestnaní jeho manželky a ďalších obvinení z korupcie.

Nepriamym argumentom Maréchalovej je, že nech mohlo byť rozdelenie medzi rešpektovanou pravicou gaullistických alebo meštiackych strán a extrémnou pravicou Jean-Marie Le Pena akokoľvek rozumné, jeho opodstatnenie už vyprchalo. Jej teta spravila z extrémnej pravice viac-menej rešpektovanú stranu; masová migrácia si takýto vývoj vynútila.

Francúzsky Žid Éric Zemmour počas vystúpenia na konferencii.

Zemmour – zbraň pravice

Najväčšou polemickou zbraňou pravice je Éric Zemmour, autor publikácie Le Suicide Français (Francúzska samovražda), ktorá bola vo Francúzsku dlhé mesiace najpredávanejšou knihou. Je to Žid, ktorého rodičia utiekli z Alžírska, človek, ktorý pozná francúzsku históriu pravdepodobne viac ako ktokoľvek iný, kto vystupuje v médiách. Má talent ísť na hranu toho, čo sa v diskusii považuje za prijateľné, až kým ho neobvinia z prekročenia hranice.

Otázkou podľa Zemmoura je to, či „mladí Francúzi prijmú status menšiny v krajine svojich predkov“. Francúzska ľavica bola šokovaná, pretože jeho tvrdý prejav v plnom rozsahu prenášal spravodajský kanál LCI.Zdieľať

Na konferencii vo jeho úvodnom prejave mohol človek počuť tvrdú verziu jeho názorov: kritizoval migráciu, „ktorá zosilňuje všetky spoločenské problémy týkajúce sa škôl, ubytovania, nezamestnanosti, verejného dlhu, verejného poriadku, väzníc“. Poznamenal, že „každý problém zvýraznený migráciou je zhoršený islamom. Je to druh dvojitého trestu“.

Povedal, že francúzsky štát sa stal „zbraňou na zničenie národa nasmerovanou na podriadenie Francúzov inému národu a inej civilizácii“. Otázkou podľa neho je to, či „mladí Francúzi prijmú status menšiny v krajine svojich predkov“. (Text jeho prejavu je vo fracúzskom jazyku dostupný tu, v anglickom preklade ho uverejnil Rod Dreher na svojom blogu „nie preto, že by som ho podporoval, ale na pochopenie toho, čo sa deje v súčasnom Francúzsku“; pozn. prekl.)

Toto je, samozrejme, také jasné a priamočiare vysvetlenie ideológie veľkého nahradenia, aké sa len dá nájsť. Francúzska ľavica bola šokovaná, pretože jeho prejav sa v plnom rozsahu prenášal na francúzskom spravodajskom kanáli LCI. V ľavicovej časti twitteru sa čoskoro rozšírili výzvy na Zemmourov atentát.

Azda najproduktívnejšou novou analógiou v Zemmourovom prejave bolo jeho porovnanie súčasnosti s obdobím nacisticko-sovietskeho paktu – aliancie podobne nepravdepodobnej, ako je spojenectvo medzi liberálnymi kozmopolitnými nadšencami „ľudských práv“ a fundamentalistickým islamom vo veci potreby masovej moslimskej migrácie na Západ.

Maréchalová: Francúzska kultúra má mať primát

Po Zemmourovi sa konferencia pomerne utíšila. Američanka Candace Owensová bola srdečne prijatá, vnímavému publiku uviedla, že nie je nič zlé na tom, keď francúzska vláda uprednostňuje francúzsky ľud.

Asi najdôležitejším vystúpením bol pokojný a priamy prejav Marion Maréchalovej. Uviedla, že musíme rozhodne podporovať „naše právo na historickú kontinuitu, naše právo na primát francúzskej kultúry nad dovezenými kultúrami“.Zdieľať

No pravdepodobne najdôležitejším vystúpením bol pokojný a priamy prejav Marion Maréchalovej, ktorý zahŕňal aj otázku demografického nahradenia. Uviedla, že musíme rozhodne podporovať „naše právo na historickú kontinuitu, naše právo na primát francúzskej kultúry nad dovezenými kultúrami“.

Ďalším dychom upozornila na kolaps francúzskej ekonomiky mimo najdynamickejších metropol. Uviedla, že ekológia je konzervatívnou záležitosťou (americkí pravicoví politici to, žiaľ, nikdy nepriznajú), že ochrana vidieka a podôb potravinovej výroby sa týka ochrany identity.

Stručne povedané: Maréchalovej sa podarilo uchopiť Zemmourove myšlienky menej sporným spôsobom.

Vystúpenie Marion Maréchalovej.

Konferencia jasne ukázala, že myšlienka, podľa ktorej je Francúzsko zaplavené cudzími kultúrami a národmi vďaka machináciám a nezáujmu svojich vlastných vládnucich elít, je čoraz menej na okraji ako konšpiračná teória a viac patrí do hlavného konzervatívneho diskurzu.

Cesta ku konzervatívnemu prezidentovi je ťažšia

Cieľom Zhromaždenia pravice bolo pravicu nielen zmeniť, ale aj vytýčiť cestu k zvoleniu skutočne konzervatívneho prezidenta. Nie je mi však jasné, ako by k tomu mohlo v dohľadnom čase dôjsť.

Rozdelenie medzi mainstreamovou pravicou a populistickejšou Rassemblement National už pre mladých ľudí obávajúcich sa o budúcnosť Francúzska viac nedáva zmysel.Zdieľať

Emmanuel Macron bol síce dva a pol roka pred svojím zvolením v podstate neznámym politikom, bol však dôležitým ekonomickým ministrom v socialistickej vláde známym pre svoje probiznisové názory. Ani Marion Maréchalová, ani nikto z jej okolia nemá také postavenie ani vojenské pozadie, aby mohli byť jeho volebnou protiváhou.

Macron sa okrem toho politicky osvedčil. Pomohol tomu, že Hnutie žltých viest sa diskreditovalo svojím násilím, zatiaľ čo proti imigrácii sa, aspoň verbálne, postavil sprava. Po nedávnom žalostnom volebnom výkone tradičného pravého stredu dnes okupuje meštiacky stred francúzskeho politického života, čo je očividne atraktívna pozícia.

Bez ohľadu na to zostáva za Zhromaždením pravice silná politická logika. Rozdelenie medzi mainstreamovou pravicou, kam patria tradiční katolícki voliči a voliči orientovaní na obchod, a populistickejšou Rassemblement National už pre mladých ľudí obávajúcich sa o budúcnosť Francúzska viac nedáva zmysel. Podobne sa to dá povedať aj o doterajšej vôli pripájať sa k ľavici vo vylúčení RN z potenciálnej vládnej koalície (či, podľa Chiraca, odmietnuť vstúpiť s nimi do diskusie).

Človek cíti, že Marion Maréchalová tak či onak dosiahne svoj cieľ a odstráni bariéry rozdeľujúce pravicu. Je totiž veľmi opodstatnené, aby k tomu došlo. Potom, samozrejme, bude treba vyhrať voľby. Tu si však pripomeňme, že Francúzsko vzhľadom na binárny výber po väčšinu času volilo konzervatívnejšieho kandidáta.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: Marion Maréchal’s Populism is the Future of the French Right​. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.