Rušeň 99 331 sa túlal po ostrove Borkum

Podľa hlásenia mal meškať 20 minút, takže by som prestup v Lipsku na posledný použiteľný vlak do Magdeburgu nestihol. Preto som odišiel o niečo skôr regionálnym expresom. Ďalšia cesta prebehla už bez problémov. Na hlavnej stanici v Emdene menil vlak súkromného dopravcu Westfalenbahn smer jazdy. Tak som ho mohol počas desaťminútového pobytu zvečniť, spoločne s odstaveným rušňom ÖBB.

Emden hlavná stanica

Za niekoľko minút sme dorazili do stanice Emden Außenhafen, kde hneď vedľa odchádzal katamaran firmy AG EMS, ktorý pláva rýchlosťou 70 km/h a dorazí na ostrov Borkum za 60 minút.

Stanica Emden vonkajší prístav

Na ostrove funguje už spomínaná Borkumská malodráha, ktorá bola cieľom môjho výletu. Na jej prístavnej stanici sa cez rampu nakladali bicykle, kočíky a invalidné vozíky do batožinového vozňa, kým cestujúci si hľadali miesto vo vagónoch osobných. Vôbec nikto sa neponáhľal a strojvodca trpezlivo čakal, až nastúpi posledný cestujúci.

Prístavná stanica Fährhafen

Aby som sa zoznámil s dráhou, išiel som motorovým vlakom po jej asi 7 km dlhej dvojkoľajnej trati do centra mesta, pričom nám vlak s hosťujúcim rušňom 99 331 z Mecklenburgskej kúpeľnej dráhy Molli išiel oproti.

Konečná stanica v strede mesta sa menuje jednoducho „Bahnhof“

Vlak ešte zastavuje na zastávke Jacob-van-Dyken-Weg, na ktorej veľa cestujúcich vystupovalo, aby sa odobralo do svojich ubytovní. Ja som ale pokračoval až na koniec trate a na zastávku Jacob-van-Dyken-Weg som sa odtiaľ vrátil „pešibusom“, aby som urobil aj akési „traťové“ zábery. Potom som zašiel do Lidlu, aby som za už potrebné občerstvenie nemusel vydávať zbytočne veľa peňazí, ktoré sa snažia obchodníci v strede mesta vytiahnuť turistom z kapsy. Prekvapilo ma, že ceny v Lidlu boli rovnaké ako na pevnine. Ani automat na kávu za 1 € nechýbal.

Mapka ostrova (kliknutie do náhľadu ju otvorí vo formáte PDF)

Vlakové spojenie dopĺňa dobre premyslená autobusová linka, ktorá na jednej strane nahradzuje vlak v dobe, kedy nepremáva, a na druhej strane odvezie ľudí na tie miesta na ostrove, kam koľaje nevedú.

Práve taký spoj som využil na ceste zo supermarketu do prístavu. Tam medzitým dorazil parný vlak a čakal na cestujúcich od prievozu z Holandska.

Parný vlak v stanici Fährhafen

Spolu s nimi som sa potom vlakom vrátil do stredu mesta. Chvíle pokoja som využil k dokumentácii niektorých detailov hosťujúcej mašinky a jej pripojenia k súprave.

Označenie a ďalšie nápisy na hosťujúcom rušni

Vysvetlenie symbolov: písmeno „K“ = Kleinbahnlok (malodrážny alebo úzkorozchodný rušeň), prvá číslica „4“ = celkom 4 osy, druhá číslica „4“ = z toho 4 poháňané, číslica „8“ = tlak na jednu os 8 ton (toho vyplýva že rušeň váži 8 x 4 = 32 ton), „Druckluftbr. Knorr“ = tlakovzdušná brzda systému Knorr.

Pretože dráhy Molli a Borkumer Inselbahn používajú nekompatibilné systémy spriahnutia vozidiel, museli niektoré vozne upraviť ako spojovacie. Na jeden koniec dostali centrálny nárazník, používaný na Molli, ...

Spriahovacie zariadenie z „Molli“

... a na druhom bol ponechaný miestny systém s dvoma nárazníkmi.

Spriahovacie zariadenie miestne

Okolo 15. hodiny parný rušeň z historickej súpravy odstúpil.

Posunujúca 99 331, vzadu je červená návesť „koniec trate“

Súpravu prevzala motorová lokomotíva, ktorá ju zasunula do odstavnej haly.

Posun do odstavnej haly

99 331 potom o 16:30 hod. išla s modernejšou súpravou na pravidelnom vlaku, ktorým som išiel aj ja, do prístavu. Predtým som sa ešte poprechádzal na pobreží, kde bol práve odliv, čo využili nielen peší, ale aj kočiar na výpravu ďaleko do plytčiny.

Odliv v Severnom mori

Na pevninu tentoraz išiel iba normálny prievoz, ktorý na plavbu potreboval 2 hodiny a 40 minút. Na spiatočnej ceste vlakom domov prebiehalo síce všetko podľa cestovného poriadku, ale plánovaný dvojhodinový pobyt na Hannover Hbf bol trochu otravný. V hale sa okrem cestujúcich vyskytovali aj žobráci a hľadači zálohovaných fliaš. A dvaja Poliaci tam na seba tak dlho nahlas kričali, až to dokonca železničiarom v informačnom bode išlo na nervy tak, že zavolali bezpečnostnú službu, ktorá narušiteľov verejného poriadku vyhodila z budovy. Našťastie som necestoval o deň neskôr, keď na severe krajiny bola veľká búrka, na trate popadali stromy a prevádzka tam na niekoľko hodín prestala fungovať vôbec.

Z výletu som si doviezol aj dve videá – z jazdy vlaku mimoriadneho parného aj riadneho motorového.

Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský