Ad: Čo vymysleli progresívci a progresívky

Teší nás, že Fero Múčka a Martin Hanus si dali tú námahu analyzovať náš volebný program Bod zlomu. Ako gestori témy vzdelávania sme do politiky prišli s jasnou víziou, ale aj ochotou o nej diskutovať.

Ako je zrejmé aj z nášho programu, jedným z našich cieľov je zmeniť obsah vzdelávania, teda to, čo sa žiaci v škole musia učiť. Uvedomujeme si, aké zásadné zmeny a globálne výzvy nás a generáciu dnešných žiakov čakajú. Preto nepovažujeme za dôležité, či žiaci vedia určiť prístavok vo vete: „Miško, najlepší žiak v triede, túto písomku nepísal.“ Za oveľa dôležitejšie považujeme rozvoj životných, sociálnych a digitálnych zručností.

Tieto pojmy sa niekomu môžu zdať nič nehovoriace. Mohli by sme do osnov dať ich definíciu a chcieť, aby sa ju deti učili naspamäť.

Naším cieľom však je, aby si životné zručnosti osvojovali a zažili. Encyklopedické informácie bude google vždy vedieť lepšie než my. Ale schopnosť učiť sa nové veci, konštruktívne riešiť konflikty či rozumne si zorganizovať vlastný čas budeme potrebovať aj v 21. storočí.

Nie je to len náš výmysel. Napríklad tímovú spoluprácu merajú aj medzinárodné PISA testy a vo výsledkoch sa ocitáme na chvoste testovaných krajín. O potrebe zásadne posilniť vo výchove a vzdelávaní životné, sociálne a digitálne zručnosti hovoria aj mnohé ďalšie detailné štúdie a relevantné dáta, ako napríklad „The changing nature of work and skills in the digital age.“

Je pravdou, že mnohí učitelia majú po predošlých negatívnych skúsenostiach averziu voči akýmkoľvek „reformám“. Preto sa budeme riadiť pravidlom „dvakrát meraj, raz strihaj“. Máme rozpracovaný presný harmonogram postupného zavádzania zmien. Vo vybraných vzdelávacích oblastiach sa zmeny osnov začnú zavádzať najprv na vzorke pilotných škôl a celý proces bude sprevádzať tím nezávislých evaluátorov. Až po transparentnom vyhodnotení a zabezpečení silnej metodickej podpory sa budú zmeny zavádzať celoplošne. Súčasťou procesu, samozrejme, bude aj príprava kvalitných učebníc.

Niektoré zmeny, ako napríklad zavedenie grantovej schémy pre overovanie a zavádzanie pedagogických inovácií v regionálnom školstve, je možné urobiť hneď. Zodpovedná príprava kurikulárnej reformy naproti tomu si vyžaduje čas. Aby sa to neskončilo ako za Mikolaja.

Ďalšou našou prioritou je podpora učiteľov po metodickej aj finančnej stránke. Na základe našich výpočtov bude pravidelné každoročné zvyšovanie platov pedagogických a odborných zamestnancov v každom roku stáť 220 mil. eur, ktoré sa budú kumulatívne spočítavať. Cieľom je, aby sa platy učiteľov a ďalších zamestnancov škôl čo najskôr priblížili k priemernému platu vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov.

Keďže zvyšovanie platov samo osebe nestačí, dôraz kladieme aj na zlepšenie prípravy na pedagogických fakultách, lebo bez vynikajúcich učiteľov žiadna zmena v školstve nie je možná. Zároveň plánujeme zaviesť grantovú schému pre pedagogický výskum a skvalitnenie prípravy budúcich aj súčasných učiteľov.

Sme radi, že Múčka a Hanus oceňujú náš dôraz na zlepšenie vzdelávania pre deti s rôznymi špecifickými potrebami. Trápi nás, že v medzinárodnom porovnaní Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých socio-ekonomické zázemie žiaka má nadmerne silný vplyv na jeho úspešnosť v škole. Školstvu sa teda v súčasnosti nedarí podporovať talenty žiakov z chudobnejších pomerov a takisto máme veľké problémy pri integrácii žiakov s postihnutím. Naším cieľom sú kvalitné verejné školy dostupné pre každého, či sa narodil v Bratislave alebo v Čiernej nad Tisou, či doma hovorí slovensky, rómsky alebo maďarsky.

V programe sme sa venovali témam, ktoré považujeme za prioritné. Sme však vždy pripravení vyjadriť názor aj na ďalšie otázky. Múčka a Hanus sa vo svojom texte pýtajú na osemročné gymnáziá. Našou víziou sú čo najkvalitnejšie verejné školy, ktoré zohľadňujú potreby a talenty jednotlivých detí a podporujú rovnosť príležitostí pre všetkých. Preto kladieme dôraz skôr na základné školy a pozdvihovanie ich kvality, aby žiaci a rodičia nemali potrebu zo základných škôl odchádzať skôr.

A ešte poznámka na záver. Rozumieme, že rodovo citlivý jazyk je niečím novým a môže na ľudí pôsobiť prekvapujúco. V tejto reakcii sme sa venovali tomu, ako by sme radi zlepšili vzdelávanie na Slovensku. Použili sme pojmy žiak alebo učiteľ, ale pod tieto pojmy, samozrejme, zahŕňame aj všetky pani učiteľky a žiačky.