Denník N

C. Barker: Knihy krve I — III (Čitateľský denník 42/2019)

„Nic nepůsobí člověku takovou rozkoš jako strach. Budete-li mít možnost sedět neviděni mezi dvěma lidmi v kterémkoli vlaku, v kterékoli čekárně či kanceláři, rozhovor, který vyslechnete, se bude zas a znovu vracet k tomuto tématu.

Samozřejme se může zdát, že řeč je o něčem docela jiném: katastrofální situace, v níž se nalézá stát, jalové tlachy o smrtelných nehodách na silnici, stále vyšší ceny ze ošetření u zubaře, ale odhlédněte od metafor a narážek, jež zastírají podstatu celé debaty, a to, co naleznete, bude prostě strach. A tak, zatímco bez povšimnutí přecházíme otázky podstaty boží a možnosti života věčného, s obzvláštním zalíbením přežvykujeme sebemenší detaily kdejakého lidského neštěstí.“

Clive Barkera občas titulujú ako princa hororu (snáď je vám jasné, kto je tým Kráľom), takže som si ho nemohol nechať ujsť. A keď som raz zazrel túto zbierku poviedok vo výpredaji, hneď som po nej chňapol. Dnes som dokonca zistil, že je beznádejne vypredaná.

Obsahuje jeho ranné diela a braková obálka sľubuje niečo ostré. Aj recenzie, na ktoré som si pamätal, spomínali Barkera ako jedného zo zakladateľov knižného splatterpunku. Nakoniec to nebolo až také humusácke, ako som čakal (asi som už otrlý čitateľ), dokonca som vnímal aj celkom peknú poetiku v niektorých častiach.

Šestnásť poviedok, ktoré tvoria túto zbierku, spájajú dobré nápady. Pohrebný rubáš, ktorý sa rozhodne pomstiť svojho mŕtveho nositeľa. Ostrov obývaný podmorskými zombíkmi. Medzimestské derby obrov tvorených ľudskými telami. A tak.

Topka boli Půlnoční vlak smrti (podivný mäsiar v newyorskom metre) a Král Syrohlav (obor prebudený oráčom po stovkách rokov spánku). Viac-menej klasické hororové námety doplnené dobrými nápadmi, svižne napísané a bez snahy nejak extra filozofovať. Pulp ako ho mám rád.

Ten zvyšok však už na mňa pôsobil tak trocha rozpačito. Keď o Kingovi hovoria, že píše tak, akoby bol váš starý kamoš rozprávajúci strašidelnú storku niekde pri pive, Barker na mňa pôsobil ako mierne nesympatický štamgast, ktorý sa vás snaží nejak zaujať. Väčšinou mu to vyjde, ale príbeh sa vytratí tak do stratena a ostane len (mŕtvolný) pach.

Ale šak o to v hororoch ide, že?
Len ja mám radšej starých kamošov.

70 %

Teraz najčítanejšie