Adorácia ma uzdravila

Adorácia ma uzdravila
Len pred 2,5 rokmi som bola ateistka, ktorá sa s radosťou rúhala Bohu.Vášnivá podporovateľka potratov a eutanázie. Najbežnejším stavom v mojom vnútri bola agresia, depresie a neopodstatnená nenávisť.

Často ma zmáhali myšlienky na samovraždu, závislosť na alkohole, drogách a s tým súvisiace abstinenčné príznaky. Zaujímala som sa o okultizmusčarodejníctvo a satanskú hudbu.

Môj posledný kontakt s Cirkvou – 1. sväté prijímanie. Vieru nepraktizujúci domov zaujatý proti klerikom.

V skupine mojich pár blízkych ľudí, ktorí to so mnou ešte nevzdali som počula o svätej omši uzdravenia a oslobodenia a o skutočnej prítomnosti Božej lásky. Reagujem najskôr sebe vlastným spôsobom a to s iróniou zmiešanou s podráždením. Po niekoľkých podobných rozhovoroch sa nemôžem už tváriť nečinne a chcem zachrániť týchto biednych ľudí otvorením ich očí náboženskej fotomontáži. Idem s nimi na spomínanú omšu, aby som im to priamo na mieste vytmavila a dokázala. Keby moje oči mohli zabíjať, kňaz by nikdy nedošiel až k oltáru. Ani nevstávam, ani nekľačím ako ostatní.

Zrazu príde čas adorácie. Horúca vlna zaplavuje moju hladnú dušu nejakým vodopádom. Výbuch nekontrolovaného plaču. Cítim Jeho milosrdnú lásku, večnú starostlivosť a prítomnosť. Tento pocit, hoci je neopísateľný, je skutočnejší ako čokoľvek iné. Milosť – obrovská – nezaslúžená.

 Čo teraz? Čo mám robiť?

Toľko rokov môjho života pod zástavou temnoty neostáva nepovšimnutých. Bojujem skutočný boj, duchovný i fyzický. Kňaz mi podáva kartičkuSú na nej vypísané vstupné brány pre zlého. Označujem s čím som prišla do kontaktu, čo je v mojom prípade takmer všetko. Modlíme sa.

Slovensko+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00