Inštitút INESS vypočítal, že hodnota, ktorú na Slovensku dostávame za jedno euro vynakladané do zdravotníctva, je jedna z najnižších v Európe. Súhlasíte s takýmto záverom analytikov?

Podľa môjho názoru túto štúdiu metodologicky nezvládli, mám k nej konkrétne výhrady, ale to by bolo na dlhú diskusiu. Môžem povedať len toľko, že väčšina zdravotníckych pracovníkov má snahu využívať peniaze v zdravotníctve čo najlepšie, ale my máme v tomto smere v porovnaní s okolitými krajinami stále nízke výdavky. OECD zverejnila v roku 2017 dáta – na jedného obyvateľa vynakladá Slovensko 2 150 dolárov ročne, v Česku je to 2 544 a v Rakúsku 5 227. A to uvážte, že Česi mali po rozdelení federácie z hľadiska vybavenia nemocníc lepšiu štartovaciu pozíciu.

Nemôže zohrávať úlohu aj vyššia cenová úroveň, konkrétne v Rakúsku?

Ceny prístrojov a liekov by mali byť zhruba rovnaké. Analytici často poukazujú na to, že veľkú časť nákladov u nás tvoria mzdy a práve tam sa dá ušetriť. Vo viedenskej fakultnej nemocnici Allgemeines Krankenhaus (AKH), ktorá má 1 922 lôžok a ročne vykoná vyše 53-tisíc operácií a intervenčných výkonov, zamestnávajú deväťtisíc ľudí. Univerzitná nemocnica Bratislava má porovnateľné parametre, ale zamestnancov má len šesťtisíc. Povedzte mi potom, kde má vziať naša zdravotná sestra či lekár primeraný čas na pacienta, keďže sú takí vyčerpaní, že padajú z nôh. A to nehovoríme o platoch. Trpíme nedostatkom lekárov, pričom viac ako desať percent z nich má nad 65 rokov. A keby teraz prestali pracovať, súčasný stav by sa podstatne zhoršil.

To je problém nedostatku lekárov, ale je to také zlé, keď sa pozrieme na peniaze v systéme? Podľa Eurostatu vynakladá Slovensko na zdravotníctvo z hľadiska podielu na verejných výdavkoch viac, ako je európsky priemer.

Považujem to za hru čísel. Napríklad ak otec rodiny zarába šesťsto eur a z toho tristo prepije, zostane mu tristo eur na tri deti, tak im dáva polovicu svojho platu. Iný bude zarábať dvetisíc a deťom dá pätinu, čo bude vo výsledku štyristo eur. Dôležitá je suma na jedného občana na rok. Rakúska nemocnica AKH dostala od štátu a mesta Viedeň prísľub, že do roku 2030 dostane ďalších 2,2 miliardy na rozvoj. Teda peniaze mimo platieb od zdravotnej poisťovne. Nám sa zdá obrovská suma, keď štát pridá 70 miliónov na celé Slovensko. Pritom štát platí za svojich poistencov menej ako vlani.

Vidíte okolo seba v nemocnici plytvanie, podobne ako sa pred pár rokmi riešil nákup piešťanského CT prístroja?

V súčasnosti sa drvivá väčšina peňazí v nemocniciach vynakladá na platy. Takže hovoriť o plytvaní naozaj nie je namieste. Ak by sa znížili platy, prídeme aj o tých zdravotníkov, ktorí tu ešte pracujú. Vidím však skutočnosti, ktoré finančne poškodzujú štátne nemocnice. To je napríklad súkromné vlastníctvo ziskových laboratórií a lekární na pôde štátnych zdravotníckych zariadení. Za neodôvodnený považujem aj nemalý zisk z povinných odvodov do zdravotných poisťovní. Považujem to za nehorázne v situácii, keď sú nemocnice zadlžené a rozpadávajú sa.

Nemocnice sú však kritizované, že opakovane nie sú schopné hospodáriť bez straty, hoci ich štát pravidelne oddlžuje.

Ak by manžel dával rodine mesačne na

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa