Bratislava 16. septembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Minulý týždeň sa slovenská politická scéna obohatila o ďalšie subjekty, ktoré odovzdali dostatočný počet podpisov potrebných na ich registráciu. Jedným z týchto subjektov je aj hnutie socialisti.sk Eduarda Chmelára
Informáciu o tom, že hnutie socialisti.sk odovzdalo na Ministerstve vnútra krabice s 14 236 hlasmi, ktoré vyzbierali, sme už priniesli TU. Ešte predtým však Chmelár odpovedal na otázky redaktorky televízie TA3 a Hlavných správ – jediných dvoch médií, ktoré sa tejto udalosti zúčastnili (kde boli ostatní? Zdá sa, že vznik akéhokoľvek politického subjektu, ktorý nie je striktne konformný s povolenou liberalistickou líniou je pre väčšinu masmédií nezaujímavý…).
Na otázku, ktorú mu opakovane médiá kladú, s kým by bol ochotný ísť do koalície, Chmelár odpovedal: „Socialisti.sk sú autentické ľavicové politické hnutie, ktoré by rado spolupracovalo predovšetkým s podobne orientovanými stranami, ale keď vidíme, ako sa správa aj počas vládnutia strana Smer, tak sú tam otázniky, rovnako ako aj u opozičných strán, ktoré programovo k nám v mnohých otázkach majú nie veľmi blízko. Čiže naozaj to bude závisieť od toho, ktoré strany budú chcieť spolupracovať s nami, nie naopak. Napokon, sme vznikajúce hnutie“.
V odpovedi na otázku, v čom sú iní ako Smer-SD, Chmelár odpovedal: „Predovšetkým v autentickosti a dôraze na ľavicové témy. Totiž pri ľavici nestačí byť len sociálny, nestačí rozdávať ľuďom almužny – veď to robia aj konzervatívne strany, SNS, KDH. Každý chce byť nejakým spôsobom sociálny. Ale ľavica znamená predovšetkým rovnosť ľudí a dôstojnosť ľudí. Z tohto neuhneme, toto budeme veľmi dôrazne presadzovať, pretože podľa nášho názoru, tým základným problémom nie je korupcia – korupcia je systémovou súčasťou tohto systému. Tým základným problémom je koristnícky kapitalizmus, ktorý zväčšuje rozdiely, ktorý ničí planétu, a ktorý robí také obrovské konflikty, ako to vidíme dnes nielen u nás, ale aj vo svete.“
Hlavné správy: Aký vidíte v dnešnej EÚ priestor pre reálnu zmenu podstaty tohto systému, ako hovoríte, tohto „koristníckeho kapitalizmu“?
Chmelár: „V prvom rade sa o tom musí začať hovoriť. Je zaujímavé, že toto, takmer zakliate slovo, po prvý raz v dnešných moderných časoch nepoužili ľavičiari, ale environmentalisti. Z ich úst, aj doma ale aj vo svete, čoraz viac počujete, že nie je možné vyriešiť klimatickú krízu na princípoch kapitalistickej ekonomiky. My musíme začať otvorene hovoriť o tom, že síce na jednej strane to neznamená, že sa treba vrátiť do minulého režimu – ten je pre nás neprijateľný a ani to nie je možné ani žiaduce – ale treba sa seriózne začať rozprávať o tom, že kapitalizmus zlyháva, a že treba diskutovať o demokratickejších možnostiach ako prinajmenšom oslabovať tie kapitalistické vzťahy. Jedným zo spôsobov je ekonomická demokracia, aby mali zamestnanci väčšie práva v podnikoch, aby sa mohli zúčastňovať na riadení podnikov, aby boli do spoločnosti zavádzané participatívne rozpočty ako povinné nielen na komunálnej, ale aj na regionálnej úrovni – skrátka, prijímať opatrenia, ktoré nežiaduce vplyvy kapitalistickej ekonomiky nejakým spôsobom utlmia.“
Hlavné správy: Pred pár mesiacmi ste na jednej konferencii vyslovili myšlienku, že autentická ľavica, a nielen na Slovensku, ale aj vo svete, sa stráca a na jej miesto nastupujú rôzne populistické pseudoľavicové strany. Aký je podľa vás priestor pre autentickú ľavicu, keďže sa stráca aj jej volič, ten „klasický“ robotník?
Chmelár: „Je tu priestor, len sa toho netreba báť. Niektoré politické sily sa nám pokúšajú nahovoriť, a je zaujímavé, že to hovoria rovnako konzervatívci, ako napríklad aj progresívci, že delenie na pravicu a ľavicu je už zastaralé, že nie sú rozdiely medzi pravicou a ľavicou, že teraz je tu delenie na konzervatívcov a liberálov. Ja toto považujem za zástupné témy a môžem vám k tomu uviesť praktický príklad. Keď sme predstavili náš návrh skokovej minimálnej mzdy, okamžite sa spustila vášnivá diskusia pravicovo-ľavicová. Tu sa len treba vrátiť ku diskurzu, ktorý bol pre ľavicu typický a nepytliačiť vo vodách, v ktorých ľavica jednoducho nie je doma. Našou prioritou sú sociálne, environmentálne a mierové otázky – a po tomto pôjdeme ako po údenom.“
Ivan Lehotský