Nezabudneme. Pokračujeme.
Ani sme sa nenazdali a končí leto, začína sa jeseň a spolu s ňou sa do škôl vracajú študenti a do parlamentu poslanci. Tohtoročná jeseň bude ešte horúca a nemyslím tým iba na počasie. Bude sa niesť v znamení neustálych útokov medzi politikmi, konšpiračných teórií, šírení strachu a útokov na celú občiansku spoločnosť. Dôvod je jednoduchý – ani sa nenazdáme, za chvíľu sa skončí aj jeseň a prídu parlamentné voľby.
V ideálnej krajine by predvolebná kampaň vyzerala asi takto: politické strany by prezentovali svoje predstavy o tom, ako vyriešiť naliehavé problémy, ktorým Slovensko čelí. Zverejnili by program, kde by sme my, občania, mali možnosť vidieť, čo by naši zástupcovia presadzovali v parlamente najbližšie 4 roky, ak by sa tam dostali. Videli by sme rôzne plány, ako zlepšiť situáciu v zdravotníctve či školstve, mohli by sme si vybrať, koho plán je pre nás najlepší a podľa toho sa rozhodnúť vo voľbách.
Nežijeme v ideálnej krajine. Žijeme v krajine, kde je predvolebná kampaň synonymom pre tú najšpinajvšiu hru, neustále útoky na všetkých naokolo, hádky a egotripy. V našej krajine pri voľbách nerozhoduje odbornosť, morálka či nejaký plán, ako našu krajinu zlepšiť. Bežný človek sa v podstate rozhoduje podľa toho, kto bude “menej kradnúť”. Slovo politik sa stalo synonymom zlodeja a klamára, ktorému je osud krajiny ľahostajný a do politiky ide len zbohatnúť.
Pred rokom a pol Slovensko vyšlo do ulíc. Zavraždili novinára a jeho snúbenicu a na povrch sa začali dostávať informácie, z ktorých beží mráz po chrbte. Na začiatku nebolo žiadne slušné Slovensko, odznaky, vyhlásenia či tlačové konferencie. Na začiatku sme všetci vedeli, že niečo je zle a tiež sme vedeli, že s tým niečo musíme spraviť. My, občania, nie politici, sme sa dožadovali zmeny. Desaťtisíce ľudí stálo na námestiach po celom Slovensku, v daždi aj v mraze. A niečo sa zmenilo, dokonca sa toho zmenilo veľa.
Nezabúdajme, že vďaka tlaku občianskej spoločnosti odstúpili vrcholní predstavitelia vlády alebo prezident policajného zboru. Dnes prebiehajú vyšetrovania a procesy, ktoré by pred rokom a pol neboli možné ani v našich najdivokejších snoch. Dnes vieme, že ako občania máme moc, vieme sa mobilizovať, sledujeme a kontrolujeme našich politikov. A oni sa boja, všetci do jedného. Boli zvyknutí, že oni vládnu nám a ak vyhrajú voľby, môžu čokoľvek. Je to však presne naopak – oni slúžia nám a nie my im. Na to nesmieme nikdy zabudnúť.
Kampaň bude špinavá a občianska spoločnosť bude terčom. Aktívna občianska spoločnosť je to najdôležitejšie pre slobodnú a demokratickú krajinu. Pamätajme, že každý politik je skorumpovateľný, ak mu to dovolíme. Nech voľby vyhrá ktokoľvek, úloha aktívneho občana vždy zostáva rovnaká – kontrolovať politikov a ozvať sa, keď sa nám niečo nepáči. Prídite preto 20. septembra na námestia po celej republike ukázať, že my, občianska spoločnosť, nikam neodchádzame. Nezabudneme! Pokračujeme!
tento text vyšiel v časopise .týždeň: https://www.tyzden.sk/spolocnost/58524/slusne-slovensko-jana-galika-nezabudneme-pokracujeme/
