V čom je novela zákona o ochrane prírody slabšia
16.9.2019 11:00
akt. 15.09.2020 05:30

V čom je novela zákona o ochrane prírody slabšia

Uložiť článok
V stredu poslanci schválili novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak ju prezidentka podpíše, platiť začne od januára 2020. Zisťovali sme, akú zmenu v oblasti ochrany prírody prináša.

Kým envirorezort hovorí o historickej zmene, odborníci hovoria o premárnenej šanci na systémové zmeny.

V oblasti udeľovania výnimiek, ktoré sa žiadajú pre zásahy napríklad v chránenom území s piatym stupňom ochrany, k zmene podľa nich vôbec nedôjde.

Zisťovali sme, v čom bude novela slabšia a ako sa to prejaví v praxi.

Náhodná ťažba po starom

V súčasnosti štátni ochranári dokážu zastaviť náhodnú ťažbu len v rezerváciách, teda v najvyššom 5. stupni územnej ochrany.

V národných parkoch s nižším stupňom ochrany zasiahnuť nevedia, o náhodnej ťažbe dokonca ani nemusia vedieť. Povoľuje ich totiž okresný úrad, ktorý je zároveň orgánom ochrany prírody ako aj lesným úradom.

V praxi však okresné úrady doteraz často postupovali podľa lesného zákona, ktorý obhospodarovateľom prikazuje spracovať kalamitu do 6 mesiacov od jej vzniku.

Hoci je zákon o ochrane prírody nadradený zákonu o lesoch, v praxi sa o to okresné úrady opierali veľmi málo.

Náhodná ťažba po novom

Po novom budú o každej ťažbe v národnom parku v 3. až 5. stupni vedieť aj štátni ochranári, a okresným úradom (ktoré budú aj naďalej povoľovať alebo zakazovať) budú dávať záväzné stanoviská. To znamená, že ak s ťažbou (ale aj výstavbou, výkopom zeminy alebo zásahom do vodných tokov) nebudú súhlasiť, ich nesúhlas by mal rešpektovať aj okresný úrad.

Tu niekde teda treba hľadať zmenu oproti súčasnému stavu, že takýmto spôsobom môžu zabrániť ťažbe aj v nižšom stupni ochrany prírody, nielen v rezerváciách, ako to bolo doteraz.

Ochranári a aktivisti však už dnes vyjadrujú obavy nad tým, že na mnohých okresných úradoch ani doteraz nevyužívali právomoci podľa zákona o ochrane prírody a postupovali podľa zákona o lesoch , nie podľa zákona o ochrane prírody.

Bolo to tak aj v prípade Národného parku Nízke Tatry, kedy riaditeľ Správy Národného parku Ľuboš Čillag sa podpísal pod stanovisko, že štátne lesy môžu ťažiť aj v starých horských lesoch , kde mal posledné úkryty ohrozený hlucháň hôrny.

Udeľovanie výnimiek – ostane súčasný stav

Na to, že novela bude napokon slabšia ako mala byť, upozornila ešte v stredu pred hlasovaním poslancov organizácia VIA IURIS. Reagovala tak na pozmeňovací návrh poslanca Mikuláša Krajkoviča (SMER – SD), ktorý žiadal, aby sa sprísnenie výnimiek na ťažbu týkalo len chránených území vyhlásených až po nadobudnutí účinnosti tejto novely.

Pozmeňovací návrh prešiel, čo v súčasnosti vyvoláva otázniky, či zmeny vo vzťahu k udeľovaniu výnimiek začnú platiť od januára budúceho roku alebo až po novom vyhlásení chránených území.

Rezort tvrdí, že pozmeňujúci návrh sa netýka novely ako celku, ale iba miest, v ktorých sa určujú prísnejšie pravidlá pre rozhodovanie okresných úradov. „Zákaz plošných výrubov, či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa tým vôbec nemení,“ uvádza sa v stanovisku.

Pôvodne mali prísnejšie výnimky vstúpiť do platnosti v roku 2023, no spomínaný pozmeňovací návrh oddialil ich zavedenie do praxe na neurčito. Neviaže sa totiž na žiadny dátum, pretože platiť majú až pre tie chránené územia, ktoré budú vyhlásené po prijatí novely, teda po roku 2020, resp. pre súčasné chránené územia, ktoré však musia byť vyhlásené nanovo podľa nových pravidiel.

To znamená, že prísnejšie výnimky sa v súčasnosti nebudú vzťahovať na žiadny národný park na Slovensku. Schválenú zonáciu majú v súčasnosti len 2 národné parky – Slovenský raj a Pieninský národný park. 

Na čo sú nám výnimky?

S právnikom VIA IURIS Imrichom Vozárom sme rozobrali, ako funguje udeľovanie výnimiek v súčasnosti a ako to bude po vstúpení novely do platnosti.

„V súčasnosti je to tak, že okresné úrady môžu vydávať výnimky v odôvodnených prípadoch, ale tie dôvody nie sú nikde uvedené. Je to teda na zvážení úradov. Novela vymedzila tieto dôvody taxatívne, a to dosť striktne,“ vysvetľuje Imrich Vozár.

Podľa pôvodného návrhu novely by napríklad nebolo možné od roku 2023 povoliť lanovku v území s piatym stupňom ochrany.

„Tento stav sa však vďaka pozmeňujúcemu návrhu nemení, ostáva teda možnosť, že okresný úrad môže vydať výnimku na základe svojho zváženia či ide o odôvodnený prípad tak, ako doteraz, až kým nedôjde k vyhláseniu chráneného územia, alebo jeho „prevyhláseniu“ podľa nových pravidiel,“ doplnil.

Príkladom môžu byť všetky developerské projekty, ktoré teraz vyrastajú v národných parkoch ako huby po daždi, ak na svoju realizáciu potrebujú výnimku.

Ak teda novela prináša zmenu v tom, že pribudne stanovisko štátnych ochranárov, ktoré bude síce záväzné k ťažbe dreva, ešte ani to nie je záruka, že stavby v národných parkoch už nepribudnú.

„Výstavba či používanie postrekov v národných parkoch len so súhlasom štátnych ochranárov sú v skutočnosti činnosti, ku ktorým sa štátni ochranári vyjadrujú už teraz, nedôjde tu k žiadnej významnej zmene. Keďže ani tu novela zákona striktne nič nezakazuje, môžeme očakávať ďalšiu deštrukciu a poškodzovanie prírodného prostredia, aké dnes vidíme napríklad v Jasnej alebo na Donovaloch,“ myslí si lesník Karol Kaliský.

Slabina na okresných úradoch

Ďalším bodom, ktorý výrazne nezlepšuje situáciu s ochranou prírody je, že chránené územia bude vyhlasovať vláda, a nie štátni ochranári, ako to novela pôvodne navrhovala.

To znamená, že aj vyhlasovanie prírodných rezervácií ostane v rukách vlády, ktorá za posledných 5 rokov vyhlásila iba jednu rezerváciu s piatym stupňom ochrany.

Imrich Vozár upozorňuje aj na ďalšiu slabinu novely. „Nikto v novele nemyslel na to, že okresné úrady sú poddimenzované a teda ich obrovské kompetencie ostávajú na pleciach často jedného či dvoch zamestnancov odboru životného prostredia okresného úradu. To je slabina tejto časti novely. Ministerstvo životného prostredia reálne nemá priamy dosah na okresné úrady, keďže tie organizačne patria pod Ministerstvo vnútra,“ myslí si Vozár.

V praxi sa naozaj ukázalo, že okresné úrady napríklad nedodržiavali usmernenia od envirorezortu na vyššiu ochranu hlucháňa . Aj preto nám dnes hrozí zo strany Európskej komisie súd. A hoci rezort avízoval, že bude robiť kontroly, ako okresné úrady rozhodovali o náhodných ťažbách v súvislosti so zachovaním hlucháňa, k žiadnym vyvodeniam zodpovednosti zatiaľ nedošlo.

Silu stratia aj mimovládky

Ďalšou okolnosťou, ktorá vrhá negatívne svetlo na novelu je, že v prípade jedného konania, sa obmedzuje aj účasť mimovládnych organizácií pri posudzovaní činností, či budú podliehať hodnoteniu EIA. Toto konanie doteraz prebiehalo za účasti mimovládnych organizácií.

Ak prezidentka zákon podpíše, Lesoochranárske zoskupenie VLK chce podať žalobu pre porušenie legislatívy EÚ. Podľa Juraja Lukáča z VLKa novela umožní výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces EIA, ak tak rozhodne štát.

Vidieť aj pozitíva novely

Prijatie novely mimovládne organizácie vnímajú rozpačito. Už to, že z novely počas rokovaní vypadol presun pozemkov v národných parkoch spod správy agrorezortu do správy envirorezortu, bol vážny nedostatok. Pretože to považujú za kľúčový bod, ktorý by zmenil pomery medzi štátnymi rezortami, ktoré majú rôzne nároky na chránené územia, a mohol by priniesť skutočnú zmenu v ochrane prírody a priblíženie sa tomu, ako to funguje v zahraničí.

V ich hodnotení sa často objavuje sklamanie.

„Schválenie novely možno vo viacerých bodoch hodnotiť ako premeškanie príležitosti na systémové zmeny. Ide o premárnenú príležitosť na systémovú správu pozemkov v chránených územiach tak, aby sa odstránil konflikt medzi ochranou prírody a sektorom lesohospodárstva,“ reagoval Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko.

„Dobrú novelu zákona potrebuje slovenská príroda ako soľ, no takú súčasné ministerstvo nepredložilo a už ani predložiť nestihne. Jej navrhované znenie, žiaľ, neprináša zásadné zlepšenie súčasného stavu v ochrane prírody. Viaceré naše zásadné pripomienky a návrhy v nej neboli zapracované,“ uvádza My sme les v stanovisku.

V novele však predsa sú aj dobré veci, ktoré nevypadli a ani ich nezmiernili pozmeňovacie návrhy.

Napríklad Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko oceňuje, že sa budú dôslednejšie chrániť aj ohrozené druhy vtáctva, ktorým hrozí usmrtenie alebo zranenie na elektrických vedeniach.

Imrich Vozár tiež uvádza, že novela má aj viaceré pozitívne body. V národných parkoch sa bude po novom môcť hospodáriť len tak, aby sa dosiahla na väčšine jeho výmery ochrana prírodných procesov. Za zničenie biotopu bude musieť byť nariadené vykonanie revitalizačných opatrení. Novela tiež definuje, že ochrana prírody je verejným záujmom.

„Za veľké pozitívum novely vo vzťahu k národným parkom možno považovať asi len zásahy do korýt riek len po dohode so štátnymi ochranármi. Príkladom sú minuloročné devastačné zásahy v koryte rieky Belá, ktoré mimochodom vykonala organizácia spadajúca pod ministerstvo životného prostredia, Slovenský vodohospodársky podnik. Takýmto nezmyselným zásahom by po schválení novely dokázala Štátna ochrana prírody zabrániť,“ nachádza pozitíva aj Karol Kaliský.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:
Výrub slovenských lesov
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.