reklama

Autizmus nás učí tolerancii

Prečo máme taký problém akceptovať odlišnosti? Prečo nás odlišní ľudia toľko hnevajú? Máme to v génoch? A vieme s tým vôbec niečo urobiť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Za posledné polstoročie sa toho veľa zmenilo. Autistické deti už nutne nepovažujeme za „čudákov“ (najmä ak ide o vysokofunčných autistov) a nesnažíme sa ich až tak násilne pretvárať.

Naďalej však platí, že ich odlišnosť nás neteší. Celkovo je pre nás ako spoločnosť náročné skutočne akceptovať a vážiť si odlišnosti iných ľudí. Najviac nám vyhovuje, keď sú ostatní rovnakí ako my – rovnako uvažujú aj sa správajú, majú rovnaké hodnoty, rovnaké názory – vtedy sa nám s nimi pracuje najlepšie. Čo sa ale stane, keď sme konfrontovaní s názorom alebo postojom, ktorý je nám úplne cudzí, navyše je protichodný s tým naším? Bránime sa. Chceme si uchrániť svoj názor a toho cudzieho sa úplne zbaviť. To isté platí aj z neurovedeckého hľadiska. Výskumy ukázali, že konfrontáciu s odlišným názorom, akokoľvek neškodným, náš mozog vníma ako ohrozenie. Dokonca natoľko vážne, že spustí produkciu stresových hormónov (napr. noradrenalínu), akoby sme sa nachádzali v život ohrozujúcej situácii. V tomto momente strácame kontrolu nad naším správaním - prevezme ju totiž limbický systém, ktorý nedokážeme vedome ovplyvňovať. Za normálnych okolností by sme možno daný odlišný názor vnímali pozitívne, zdal by sa nám zaujímavý a hodný zamyslenia – pri konfrontácii s ním ide však racionálne uvažovanie do úzadia a novému názoru sa podvedome bránime a odmietame ho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Znamená to teda, že netoleranciu voči odlišnostiam máme natvrdo zapísanú v génoch a nevieme s ňou nič urobiť?

Našťastie sa ukazuje, že tomu tak nie je.

Na moju veľkú radosť sa v novinách čoraz častejšie objavujú správy, ktoré ukazujú posun v pohľade na odlišnosti v našej spoločnosti. Hovorím najmä o poruchách autistického spektra a ľuďoch, ktorí nimi trpia.

Ako prvý ma zaujal článok o autistickom chlapcovi, ktorý si chcel na slávnostnej ceremónii prevziať diplom o ukončení stredoškolského štúdia. Hlasný potlesk spolužiakov však pre neho predstavoval neprekonateľnú prekážku. Na pódium preto prichádzal s rukami pevne pritisnutými k ušiam. Až keď stál na pódiu si uvedomil, že v sále je úplné ticho. Spolužiaci, ktorí o chlapcovej poruche vedeli, mu svoju podporu vyjadrovali len náznakom potlesku, mávaním a vstávaním zo stoličiek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším príkladom je prípad autistického chlapčeka z opačného konca spektra. Na rozdiel od mladíka spomenutého vyššie, tento chlapec so svojím okolím nedokázal verbálne komunikovať.

Rodičia sa počas voľného letného dňa rozhodli chlapca vziať na výlet do Disney Worldu. Keďže bolo teplo a v Disney Worlde bolo veľmi veľa ľudí, na chlapca to bolo priveľa podnetov a dostal záchvat (tzv. „autistic meltdown“) - rozplakal sa a nedokázal sa upokojiť. O chvíľku však prišla pomoc vo forme rozprávkovej Snehulienky, ktorá si k nemu sadla a začala ho utešovať. Objala ho a potom ho zobrala na prechádzku ďalej od veľkého davu ľudí. Chlapec nielenže prestal plakať, ale začal so Snehulienkou tancovať a veselo sa smiať. Mama chlapčeka bola z rozprávkovej princeznej taká nadšená, že ju nazvala „anjelom“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tieto prípady nám ukazujú, že náš prirodzený odpor k odlišnosti nie je neprekonateľný. Hoci obidva príklady, ktoré som spomenula, pochádzajú z Ameriky, dávajú mi nádej, že s podobným prístupom sa budeme častejšie stretávať aj v našich končinách.

A slovko na záver: pokúsme sa aj my byť takými „anjelmi“ a pred odlišnosťami nezatvárajme automaticky oči.

Rebeka Jirsáková

Zdroje

Život s vysokou inteligencii – Mgr. Monika Stehlíková, MBA

https://www.cbsnews.com/news/snow-white-comforts-boy-with-autism-who-had-a-meltdown-in-disney-world/?linkId=73134123&fbclid=IwAR2yUl6KehUW7zIiJ0XzH9ALPgtnm9BiJ0fg78oni02E-Bh-BFaG95tvSxE

SkryťVypnúť reklamu
reklama

https://edition.cnn.com/2019/07/09/us/jack-higgins-autism-silent-graduation-trnd/index.html?no-st=1562826247

Rebeka Jirsáková

Rebeka Jirsáková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Študentka IBD programu na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Moje najväčšie srdcovky sú prírodné vedy, írska hudba, kreslenie a knihy. Zbieram zážitky a som cestovateľka srdcom i dušou. Mojím snom je študovať medicínu a popularizovať vedu. Zoznam autorových rubrík:  Séria o autizmeNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu