Na meči krvavom
v slzách sa zachodíš,
bolesťou pohládzaš
Syna a jeho Kríž.
Diamant Božích múk
srdce Ti spaľuje,
v Tvoju tvár, Mária,
mdloby dych maľuje.
Srdce sa puká Ti
v sedmoré sviece dúh,
podaj nám manny nach
z materských svojich rúk.
Pritúľ nás ku srdcu,
Bolestná naša Mať,
nech zvony našich sŕdc
Ti teraz začnú hrať.
Cyril Harmata-Milotínsky (1922 – 1970), katolícky kňaz, básnik, patrí k tým, ktorých totalitný režim poslal neodôvodnene do väzenia. Vysvätený za kňaza bol v roku 1947 a už v roku 1950 sa dostal do vyšetrovacej väzby. Dôvodom bolo prečítanie pastierskeho listu, ktorý štátna moc zakázala. Po rokoch strávených vo väzení s podlomeným zdravím pracoval na pílach v Oravskej Polhore a v Tvrdošíne. Po čiastočnom „odmäku“ len krátko pobudol v pastorácii, pre prílišnú horlivosť mu znova odobrali štátny súhlas.
Vydal básnickú zbierku Tlejúca opona (1942). Biskup Mons. František Rábek ma požiadal o spracovanie básnikovej pozostalosti. Vyšla pod názvom Po značkách krvi (2010), zostavil, editorsky pripravil a poznámku napísal Michal Chuda. Z tohto vydania som vybral na dnešný sviatok báseň Sedembolestná.