Ukrajinskí gréckokatolícki biskupi zasadali v Ríme, pápeža pozvali na návštevu

Pri príležitosti otvorenia synody Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v Ríme pápež František na stretnutí s jej biskupmi zdôraznil význam „synody“ a „synodality“. Zároveň však poukázal aj na nebezpečenstvo zamieňania „synodálnej cesty“ so zisťovaním verejnej mienky, aby sa docielila dohoda.

„Synoda nie je parlament,“ zdôraznil pápež. Je potrebné diskutovať a aj sa hádať, ale nejde ako v politike o to, aby sme našli kompromis. Bez prítomnosti Svätého Ducha nemôže existovať synoda, koniec koncov Svätý Duch musí viesť účastníkov synody.

Najvyšší predstaviteľ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk povedal, že želanie „byť synodou“ sa ukazuje v spoločnom kráčaní so všetkými ostatnými členmi cirkvi, ktorí „žijú v rozličných kultúrach a krajinách, hovoria rozličnými jazykmi a patria k rozličným národom“. Cirkev je „globálna, živá a otvorená pre všetkých“.

K téme synody – „Spoločenstvo a jednota v živote a svedectve Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi dnes“ – väčší arcibiskup vysvetlil, že nestačí mať „dobrú a bohatú tradíciu“, aby sme si pripomínali dejiny cirkvi. Táto tradícia musí byť „vykladaná autentickým spôsobom“ a musí byť schopná sprostredkovať modernému človeku „svoju podstatu“.

Pozvanie pápeža na Ukrajinu

Vladyka Sviatoslav pozval pápeža na návštevu Ukrajiny, čo je dlhodobé prianie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, totiž reč o ňom bola už aj na stretnutí ukrajinských gréckokatolíckych biskupov s pápežom Františkom v júli tohto roka (bližšie informácie o tomto stretnutí sme priniesli tu). 

Popri hodnote jednoty bol viackrát oslovený aj globálny aspekt Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Filadelfský biskup Borys Gudziak sa zasadzoval za to, aby ukrajinská liturgia bola kombinovaná s miestnymi jazykmi.

„Vzájomná tolerancia a jednota mnohojazyčných veriacich“ byť mala byť vysoko vážená. Vladyka Gudziak pomenoval aj rozličné vnútorné a vonkajšie výzvy pre jednotu a spoločenstvo, napríklad nedostatočné povedomie o sebe navzájom, nedostatočnú spoluprácu, príliš lokálnu perspektívu na globálnu cirkev, migráciu, cirkevné škandály, priepasť medzi generáciami a aj nejednotu kňazov v rozličných otázkach.

Na synode od 1. do 10. septembra v Ríme boli prítomní vysokí vatikánski predstavitelia, totiž kardinál štátny sekretár Pietro Parolin a kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi.

Bazilika Santa Sofia

Ukrajinci zároveň oslávili 50. výročie posviacky baziliky Santa Sofia v Ríme, ktorá bola vybudovaná podľa vzoru kyjevskej katedrály sv. Sofie. Hlavnou slávnosťou bola bohoslužba 1. septembra, na ktorej sa zúčastnili pútnici, duchovní i hostia.

Medzi nimi bol aj bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý po bohoslužbe povedal, že bazilika je symbolom nezávislej Ukrajiny. Pochválil „zvlášť dôležitú rolu“, ktorú Ukrajinská gréckokatolícka cirkev zohráva „dnes pri zjednocovaní štátu“. Pre neho je „veľmi dôležitá“ jednota cirkví, jednota Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Na konci synody vo Vatikáne ukrajinský väčší arcibiskup so siedmimi arcibiskupmi vykonal zdvorilostnú návštevu Benedikta XVI. Podľa Ševčuka emeritného pápeža znepokojuje „militarizácia“ východnej Európy.

Na synode v Ríme sa zhromaždilo 47 biskupov ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi z rozličných krajín. Zhromaždení biskupi zvolili nového biskupa pre už tri roky vakantnú eparchiu Kamianec-Podiľskij. Stal sa ním dosiaľ v Ríme pôsobiaci Ivan Kulyk. Pápež potvrdil voľbu.  

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je najväčšou východnou katolíckou cirkvou. Hlási sa k nej 4,5 milióna kresťanov. Na väčšinovo pravoslávnej Ukrajine je dnes každý desiaty obyvateľ gréckokatolíkom.