V dnešnej dobe nie je problém nájsť automobil s pohonom všetkých štyroch kolies, no auto, ktoré je vybavené dvoma motormi, je skutočná rarita. To by však nemohol byť Citroën, aby neprišiel s niečím výnimočným a zároveň aj bizarným.
Klasický Citroën 2CV je u nás prezývaný „kačica“ a poznajú ho aj ľudia, ktorí nepatria medzi fanúšikov tejto značky. Je to hlavne z dôvodu jeho častého zobrazovania na filmovom plátne. Model Sahara je však unikátny, pretože z výrobnej linky počas deviatich rokov zišlo len 694 kusov. Z nich sa bohužiaľ dodnes zachovalo podľa dostupných informácií len 30 pojazdných vozidiel.
Bežná verzia „kačice“ bola vybavená len predným náhonom a relatívne slabým motorom. To však ľuďom vo Francúzsku úplne stačilo. Naopak, model Sahara bol navrhnutý ako nezastaviteľné auto do Francúzskych kolónií v Afrike, kde sa nachádza púšť, podľa ktorej je pomenovaný.
Prvý prototyp tohto terénneho vozidla prišiel v roku 1957 a poháňali ho dva motory s objemom 425 centimetrov kubických, vybavené rozvodmi OHV. Každý z motorov disponoval výkonom 12 koní a krútiacim momentom 23 Nm. O rok na to sa rozbehla sériová výroba naplno.
Oba motory tvoria dokopy len 24 konských síl a krútiaci moment 46 Nm, no auto dokáže fungovať nezávisle na jeden, druhý alebo oba motory súčasne. Tie totiž spolu nezdieľajú takmer nič, prevodovky sú dve a 15 litrové nádrže na palivo umiestnené pod prednými sedadlami taktiež. Maximálna rýchlosť pri jednom spustenom motore dokázala rozhýbať túto Saharskú „kačicu“ na 65 km/h a oba súčasne až na 105 km/h.
Súčasne pracujúce agregáty ponúkajú vozidlu pohon všetkých štyroch kolies a vlastnosti terénného vozidla, vďaka čomu mu umožňujú zdolať piesočné duny s viac než 40% stúpaním. Túto vlastnosť by mohli Citroënu 2CV Sahara závidieť aj niektoré dnešné vozidlá SUV. Terénne vlastnosti „kačice“ vylepšuje nezávislé zavesenie kolies, vinuté pružiny a hmotnosť len 735 kilogramov.
Saharu ste mohli od klasickej 2CV spoznať napríklad podľa rezervy umiestnenej na prednej kapote, chýbajúceho tretieho bočného okna a tiež vecí umiestnených na zadných sedadlách, keďže auto nemalo kufor, pretože v ňom bol umiestnený druhý motor. Ten bolo možné ovládať pomocou rovnakej radiacej páky. Dve štvorstupňové prevodovky mali spoločnú radiacu páku na podlahe a nie v prístrojovej doske ako u ostatných verzií.
Ovládanie prevodoviek bolo spojené a vy ste tak zaradili vždy rovnaký prevodový stupeň. Vedľa hlavnej radiacej páky však bola ešte jedna, ktorá slúžila k voľbe motora, na ktorý malo auto jazdiť. Po naštartovaní ste mali štandardne dostupný predný pohon, no agregáty mohli fungovať nezávisle. Každý z nich mal totiž samotný kľúč od zapaľovania, pričom neboli nijako prepojené. Napríklad ak sa vám minulo palivo v motore poháňajúcom prednú nápravu, stačilo zapnúť ten, ktorý poháňal zadnú nápravu.
Pneumatiky Sahary boli nahustené na tlak 0,7 baru, čo je polovičná hodnota oproti bežným 2CV. Podhustenie pneumatík je v púšti veľmi dôležité, pretože pomáha autu nezapadnúť v jemnom piesku. Čo sa týka spotreby paliva, tak tá šplhala v teréne k 10 litrom na 100 km. To však nie je vôbec zlé, pretože mnoho dnešných automobilov vybavených len jedným motorom dosahuje v podobných podmienkach rovnakú spotrebu.
Výroba Sahary bola spustená v roku 1958, pričom behom svojej produkcie prešla rôznymi zmenami. V roku 1964 dostalo vozidlo bezpečnostné pásy na predných sedadlách a septembri 1965 sa zmenila prístrojová doska. Tachometer dostal plastový kryt a stierače centrálny motorček. Výkon motorov sa tiež zvýšil z 12 na 14 koní (10,3 kW). Produkcia 2CV Sahara však bola ukončená na začiatku roka 1967. Vzhľadom na nízky počet nie len vyrobených ale aj zachovaných kusov ide o veľmi vzácne vozidlo.
