Ešte si však budú musieť počkať. Vláda od volieb v r. 2016 kontinuálne prichádza o poslancov („papierovo“ ich mala 85, no de facto 81) a ani tento odchod nebude mať na jej fungovanie zásadný vplyv. Nič nie je vzdialenejšie realite ako predstava, že opozícii sa teraz podarí odvolať Pellegriniho. To zostane iba zbožným želaním galkovcov a sulíkovcov.
Koalícia poučená z minulosti nenechala nič na náhodu, a „vystužila“ svoje rady tak, že už nemusí lanáriť a podplácať opozičných poslancov, ako sa to dialo na konci druhej Dzurindovej vlády. Už dávno má spoľahlivú poistku v podobe exkollárovského tria – Rastislav Holúbek, Peter Marček a Martina Šimkovičová – ktoré zaberie vždy, keď treba. Táto „opozičná rezerva“ pravidelne hlasuje za koaličné návrhy. Faktom je, že práve vďaka nej nehrozí, že by parlament nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o Most-Híd, odchod jedného z posledných Slovákov z tohto interetnického projektu je takmer posledným klincom do rakvy tejto strany. Zdá sa, že po tom, čo sa Most nedohodol s SMK a opustili ho skoro všetci slovenskí liberáli, je jeho osud spečatený.
Kým na fungovanie samotnej koalície bude mať Fedorov odchod iba malý vplyv, je otázne, ako bude vnímať tohto politického obracača kabátov verejnosť, pretože sa šíria chýry, že smeruje k Druckerovi.
Ficove vyjadrenia a kauzy môžu naštartovať časť voličov k urnám, no podstatné bude to, kto dokáže osloviť smerácky elektorát. A v tomto okamihu sa nezdá, že Drucker je ten pravý.
Jeho životopis je vskutku pestrý – politickú kariéru začal v SDKÚ, pokračoval v Sieti a teraz opustil Most so slovami, že „svoju budúcnosť som nikdy nespájal s touto stranou“. Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Preto je zrejmé, že ako správny chameleón svoju budúcnosť vidí vždy v tej strane, ktorá mu poslúži ako výťah k moci. Pre úplnosť – v tomto nie je ani prvý, ani posledný…
Tento prestup však signalizuje, že sily pred voľbami sa začínajú preskupovať. V situácii, keď už aj persóny blízke Smeru, sa začínajú Ficovi otáčať chrbtom, je možné, že vplyvní ľudia z pozadia politiky sa rozhodli „prepriahnuť“. Podobne ako v r. 2002, keď stavili na vychádzajúcu hviezdu lídra Smeru, teraz hľadajú novú „exit stratégiu“.
Napriek tomu, že Smer stále neohrozene kraľuje v prieskumoch a podľa všetkého aj vyhrá voľby, pravdepodobne kalkulujú s tým, že hoci HZDS dokázalo zvíťaziť v r. 1998 aj 2002, nebolo mu to nič platné.
Nemožno však zabúdať na jeden podstatný fakt – na rozdiel od Mečiara, ktorý zo Slovenska urobil čiernu dieru Európy, Fico po sebe zanechal krajinu, ktorá minimálne v kontexte V4 funguje relatívne normálne.
Jeho vyjadrenia a kauzy môžu naštartovať časť voličov k urnám, no podstatné bude to, kto dokáže osloviť smerácky elektorát. A v tomto okamihu sa nezdá, že Drucker je ten pravý.