Denník N

Zdeněk Svěrák: Ideme ďalej. Naším zvykom je hrať až do smrti

Členovia Divadla Járu Cimrmana Zdeněk Svěrák (vľavo) a Jaroslav Weigel na jeseň 2016 pri preberaní Diamantovej platne Supraphonu za 1 630 000 predaných zvukových nosičov a na krste kolekcie LP a jedno DVD. Foto - ČTK
Členovia Divadla Járu Cimrmana Zdeněk Svěrák (vľavo) a Jaroslav Weigel na jeseň 2016 pri preberaní Diamantovej platne Supraphonu za 1 630 000 predaných zvukových nosičov a na krste kolekcie LP a jedno DVD. Foto – ČTK

Divadlo Járu Cimrmana opustil ďalší z jeho (ne)hercov, Jaroslav Weigel. Nebol len nezabudnuteľným dedom Vševedom alebo maliarom Žilom, ale aj autorom všetkých kulís a plagátov. „Herecky, výtvarne aj osobne je to nenahraditeľná strata. On nedal z ruky niečo, čo bolo nepodarené. Dal tomu vždy všetko, ako úlohe, tak knihe alebo plagátu. Bol som rád, že ho máme. Už ho nemáme,“ hovorí v rozhovore pre český Denník N ZDENĚK SVĚRÁK.

Kedy s vami stál Jaroslav Weigel naposledy na javisku?

Asi pred tromi mesiacmi v rozprávke Dlhý, Široký a Krátkozraký, v úlohe deda Vševeda. Bola to jediná úloha, ktorú si ponechal, pretože už mal dlho problémy s dychom. Toto bola sedacia postava, bez pohybu.

Mal dlhodobejšie ťažkosti?

Áno. Postupne sa vzdával všetkých rolí, pretože to neudýchal.

A klesal na mysli?

To nie! Duševne bol neustále čiperný. Ale už sme čakali, tušili, že sa to horší. Boli sme spolu v poslednej dobe hlavne v telefonickom styku a všimol som si, že sa tie naše hovory stále skracujú, že je rýchlo unavený. A keď mi Michal, jeho syn (kulisár a herec Divadla Járu Cimrmana – pozn. red.), povedal, že ho previezli do nemocnice, už som vedel, že sa zvečerieva. Tam určite nešiel rád.

Rozlúčili ste sa nejako?

Nelúčite sa predsa, ani keď viete, že sa to blíži. My sme si stále rozprávali, čo v divadle, čo bude ďalej … Do poslednej chvíle riešil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie