Zasvätení do experimentu s geneticky upravenými deťmi

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

V minulom roku prekvapil čínsky biofyzik He Jiankui svet i vedu, keď 25. novembra oznámil narodenie dvojičiek – dievčat, ktorých genotyp predtým upravil na základe vlastného rozhodnutia pomocou technológie CRISPR/Cas. Aspoň tak to vyzeralo, keď sa „scientific community“ na 2. medzinárodnom vrcholovom stretnutí výskumníkov CRISPR/Cas začiatkom decembra v Hongkongu ukázala úplne šokovaná z Číňanovho experimentu.

Príbeh treba prepísať

Tento príbeh teraz treba zjavne skorigovať. Lebo začiatkom augusta vyšiel v odbornom časopise „Science“ príspevok vedeckého novinára Jona Cohena s názvom: „Nevyrozprávaný príbeh okruhu dôverníkov za prvými deťmi s upravenými génmi“.

Podľa Cohena okolo 60 ľudí „vedelo alebo tušilo“, hoci sa sami nepodieľali na Číňanovom experimente, že He Jiankui zamýšľa upraviť genotyp detí splodených v laboratóriu a následne ich nechať vynosiť a porodiť ich matkami. Do okruhu dôverníkov mali patriť poprední vedci z Číny a USA – medzi nimi aj jeden laureát Nobelovej ceny –, ako aj poprední priemyselní manažéri a prinajmenšom jeden čínsky politik. A to nie je všetko: So špecialistom na umelé oplodnenie, ktorý pôsobí v New Yorku, mal He Jiankui dokonca diskutovať o otvorení reprodukčnej kliniky pre deti s upravenými génmi a posunúť dopredu príslušné plány.   

To, že okrem Jiankuiovho tímu vedelo o jeho pláne ešte ďalších 60 ľudí, ešte neznamená, že všetci ho v tom podporovali. Niektorí z nich ho „ostro skritizovali“, keď im to prezradil. Iní „sa javia tak, že jeho plány vítali alebo nepodnikli nič“, píše Cohen. K tým, ktorí Číňana kritizovali a snažili sa ho odhovoriť od jeho plánov, patrí aj lekár a neurobiológ Wiliam B. Hurlbut. Dnes 74-ročný Hurlbut patril osem rokov (2002 – 2009) do „President’s Council on Bioethics“, ktorý radí severoamerickému prezidentovi v bioetických otázkach. Hurlbut patrí k najuznávanejším bioetikom na svete. Tento katolík, ktorý po štúdiu medicíny a získaní lekárskej atestácie vyštudoval aj teológiu a medicínsku etiku, ešte aj dnes vyučuje a skúma ako mimoriadny profesor na Standfordskej univerzite v Palo Alto v štáte Kalifornia. Celosvetovo známym sa Hurlbut stal, keď v roku 2005 predstavil alternatívu pre získavanie pluripotentných kmeňových buniek, pri ktorej sa nevytvárajú a neničia ľudské embryá. 

Po celosvetovom zdesení z Jiankuiovho experimentu mnohí z jeho niekdajších podporovateľov vyhodili tohto biofyzika „z autobusu“. „Každý bežal k výstupom, nielen v USA, ale aj v Číne,“ cituje Cohen Hurlbuta. Hurlbut si myslí, že „každý by urobil lepšie, keby otvorene priznal, čo vedel a čo robil, aby potom spoločne vyhlásili, že ľuďom nebolo jasné, čo treba robiť. Mali by sme všetci priznať, že je to neznámy terén.“

Plány sa kujú – aj na Západe

Neznámy terén však nebránil lekárovi reprodukčnej medicíny Johnovi Zhangovi, ktorého newyorská reprodukčná klinika „New Hope“ patrí k najviac vyhľadávaným klinikám reprodukčnej medicíny v USA, aby kul plány na otvorenie kliniky pre reprodukciu geneticky upravených detí. Podľa Cohena sa He Jiankui a John Zhang stretli s týmto cieľom už v auguste 2018 v New Yorku. Neskôr mali spoločne navštíviť viaceré miesta v Číne, medzi nimi Hainan, tropický ostrov na juhu krajiny, ktorý sa podľa štátneho denníka „China Daily“ chce rozvinúť na „centrum svetovej triedy pre medicínsky turizmus“.

To, že He Jiankui a John Zhang sa vyslovili za možnosť spolupráce, je zaujímavé hlavne preto, lebo Zhang nie je žiadnym nováčikom v tejto branži. V roku 2016 sa sám postaral o titulky novín, keď „New Scientist“ hlásil, že Zhang vytvoril prvé „dieťa troch rodičov“. Metódu k tomu vyvinul niekoľko rokov predtým ruský bádateľ Šuchrat Mitalipov, ktorý sa zaoberá klonovaním a výskumom kmeňových buniek. Mitalipov, ktorý báda na Oregonskej univerzite pre zdravie a vedu v Portlande, vyvinul techniku, ktorou sa zabráni tomu, aby sa mitochondriálne ochorenia dedili zo žien na ich deti.  

Mitochondriálne ochorenia sú veľmi zriedkavé, môžu však viesť k rozličným stupňom ochorenia srdca, ako aj k hluchote, slepote, ochoreniu nervového systému a k cukrovke. V USA, kde sa každoročne narodí okolo 4,8 milióna detí, ochorie podľa odhadov od 1000 do 4000 z nich na mitochondriálne ochorenie.

Mitochondrie sú dôležité organely, ktoré biológovia označujú za „elektrárne“ buniek, nachádzajú sa v cytoplazme. Prechovávajú približne jedno percento ľudského genómu. 37 génov mitochondriálnej DNA kóduje – podľa súčasného stavu bádania – 13 proteínov a dedia sa len zo žien na ich deti. Pri technike vyvinutej Mitalipovom sa najskôr vyberú jadrá z vaječných buniek ženy trpiacej mitochondriálnym ochorením. Následne sa tieto bunkové jadrá vložia do obalov vaječných buniek ženy so zdravou mitochondriálnou DNA, ktorým boli takisto vybraté jadrá. Vajíčka obsahujú teraz mitochondriálnu DNA darkyne, ako aj chromozómovú sadu ženy trpiacej na mitochondriálne ochorenie. Následne môžu byť tieto vajíčka oplodnené spermiou partnera ženy trpiacej na mitochondriálne ochorenie a sú nasadené. Takýmto spôsobom vytvorené embryá pochádzajú geneticky od dvoch žien a jedného muža.

Keďže takéto experimenty nie sú v USA povolené, Zhang bez dlhého váhania zašiel do Mexika. Ani klinika, o ktorej diskutoval s Jiankuiom, nemala byť otvorená v USA. Popri Číne malo byť v rozhovore spomenuté ako možné miesto Thajsko.

Mnohí vedci prijali Číňana do svojich sietí

Ak veríme Cohenovým odhaleniam, potom v každom prípade relevantný počet vedcov, výskumných funkcionárov a potenciálnych finančných darcov nebol nijako odmietavý voči Číňanovmu zámeru. Niektorí mu sprostredkovali cenné kontakty a umožnili mu prístup k svojim databázam.

Sympatie pre úpravu ľudského zárodku sú vo vedeckej komunite teda oveľa väčšie, než sa doteraz všeobecne predpokladalo. Až predminulý týždeň sa Mildred Solomonová, prezidentka Hastings centra so sídlom v Garrisone v štáte New York, sťažovala v „Scientific American“ na rastúce stieranie „hraníc medzi zásahmi do ľudského zárodku a somatickými génovým terapiami“. Hastings centrum, ktoré leží na druhej strane rieky Hudson oproti Vojenskej akadémii West Point, je jedným z najvýznamnejších a najvplyvnejších think tankov na poli bioetiky. Dlhý čas bolo „vedeckým a bioetickým konsenzom“, že „nerobíme úpravy na ľudskom zárodku“ a „kmeňové bunky a embryá nemajú byť menené spôsobom, ktorý je trvalý a týka sa všetkých budúcich generácií“, píše Solomonová.   

Teraz ale rastie „pocit nevyhnuteľnosti, že raz budeme upravovať zárodok človeka a že teraz musíme len vyčkať“, kým bude „bezpečná“ na to používaná technológia CRISPR/Cas. Solomovaná, ktorá vyučuje aj na Harvarde, namiesto toho požaduje široký dialóg o „témach, ktoré si nevšímajú bezpečnosť“. Zmena ľudského zárodku je pekným príkladom toho, že skutky jednotlivcov môžu mať následky pre všetkých, hoci tieto následky najskôr neboli vôbec zamýšľané.

Napríklad keby sa rodičia zmenou génov svojich detí snažili zaobstarať im prednosti. Treba sa pýtať, či a do akej miery takého „súkromné rozhodnutia“ ovplyvňujú „vzťah medzi rodičmi a deťmi, ako aj cnosti, ktoré chceme vidieť v našich spoločenstvách“. Ako už harvardský filozof Michael J. Sanden aj Solomonová sa obáva, že rodičia by mohli v budúcnosti považovať svoje deti čoraz menej za „dary“ a čoraz viac za „predmety, ktoré sme navrhli“. Treba sa tiež pýtať, pokračuje Solomonová, aké následky to môže mať pre sebachápanie detí: „Cítia sa deti, ktorých hudobný talent alebo športové schopnosti boli vylepšené, povinné plniť sny svojich rodičov ešte silnejšie, než je to pri deťoch obvyklé?“

Pandorina skrinka

Aby sme poukázali na všetky následky tejto technológie, je podľa Solomonovej potrebná „trvalá odvaha“. Aj v pluralistickej spoločnosti môže byť naskrz „znepokojujúce“ otvoriť Pandorinu skrinku a diskutovať o hlboko zakorenených hodnotách. Vzhľadom na mnohé rozdielne názory je, samozrejme, jednoduchšie koncentrovať sa na otázky bezpečnosti. Avšak ide o vyhnutie sa „väčšiemu a ťažšiemu rozhovoru“ na náklady „našich vnúčat“.

Veľa času k tomu nezostáva. Lebo mikrobiológom Denisom Rebrikovom, ktorý skúma na Štátnej medicínskej univerzite v Moskve, už stojí na štartovacej ploche vedec, ktorý oznámil, že chce pokračovať v Číňanových šľapajach. Rebrikov chce ešte vyčkať na povolenie od ruského ministerstva zdravotníctva. Ale kto vie, či Rebrikov v prípade, že povolenie nedostane, nenadviaže kontakt so Zhangom?  

Vychádza s láskavým súhlasom nemeckých katolíckych novín Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.