Rakúšania majú cit pre klišé a masová kultúra ich za to miluje
Festival Ars electronica oslávil 40 rokov a hľadal odpovede na otázku kam z krízy digitálneho umenia.
Digitálna revolúcia má vraj krízu stredného veku. V rakúskom Linzi skončil jubilejný štyridsiaty ročník festivalu Ars Electronica. Kurátori pristúpili k tvorbe témy s výdatnou dávkou sebareflexie. Aj keď vyjsť zo svojej ulity (Out of the Box) skôr evokuje desivé klišé motivačnej literatúry. O tom potom, Rakúšania majú cit pre ľúbivé klišé a masová kultúra ich za to miluje. Prepájanie starého a nového môže mať v umení rôzne podoby, napríklad keď v krypte barokového augustiniánskeho kláštora leží telo skladateľa Antona Brucknera a hore v bazilike hrá organový recitál svetoznámy avantgardný performer a výtvarník Herman Nitsch. Toto a mnohé iné vrcholy programu ste mohli (ne)zažiť v malebnom Hornom Rakúsku, ale najprv ste sa museli zbaviť nutkavého pocitu FOMO (Fear of Mising Out). Aj rakúske dni majú len 24 hodín a v záverečnej tlačovej správe uvádzajú organizátori 110 000 návštevníkov a návštevníčok, 1449 umelcov a umelkýň a 16 festivalových miest.
Zažiť to nejde, aký je teda zmysel megalomanských svetových prehliadok umenia? Úvodný kurátorský text automaticky pripomína motto tohtoročného Biennale v Benátkach, ktoré znelo: May You Live in Interesting Times (nech žijete v zaujímavej dobe). Načo sú nám umelecké prehliadky s veľkými rozpočtami a zvučnými menami
