- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

11. septembra 2019

Spoločnosť bez hanby


O zemi beze studu (Rozhovory s Maxem Kašparů)
Brno, Cesta, 2015
V akom svete žijeme? Kam kráčame? Čím sa dávame ovplyvňovať? Odpovede na otázky týkajúce sa smerovania spoločnosti hľadajú viacerí, aj keď zďaleka nie väčšina. Jedným z nich je gréckokatolícky kňaz, psychiater, pedagóg, publicista a spisovateľ Max Kašparů, ktorý je vďaka svojim bohatým aktivitám známy aj na Slovensku. Jeho kniha O zemi beze studu sa zdá byť na prvý pohľad ľahkou lektúrou – k tejto domnienke zvádzajú aj ilustrácie Jana Heraleckého, ktoré vtipnou karikatúrnou formou komentujú prítomné texty; navyše, Max Kašparů sa vyjadruje jasne a priamo, zrozumiteľne a stručne (publikácia je zložená z rozhlasových, časopiseckých a internetových rozhovorov)... Lenže obsah je vážny a nie práve potešiteľný.

Max Kašparů sa nerozpakuje povedať, že žijeme v chorej spoločnosti, ktorú kvária prinajmenšom tri zhubné choroby: strata studu, nerešpektovanie prirodzených noriem a z toho plynúci pocit ťaživej bezmocnosti: „Žijeme v dobe, ktorá propaguje nosenie všetkého naruby. Normy správania nám svojím nenormálnym spôsobom života ozrejmujú všelijaké bezduché celebrity. Ako vzory zaujali miesto, ktoré skôr patrilo múdrym básnikom a osvieteným autoritám...“
Na piedestál sa dostala nová „svätá trojica“: tolerancia, liberalizmus a korektnosť. S odkazom na túto trojicu je možné uzákoniť čokoľvek. Akákoľvek nenormálnosť sa môže predkladať ako dovolená či dokonca povinná: „Slovami o tolerancii, liberalizme a korektnosti sa zatvárajú ústa tým, ktorým sa v spoločnosti niečo nepáči. K tomu sa pridajú ešte ľudské práva, občianske slobody, a potom už nemáte najmenšiu šancu na uplatnenie sedliackeho rozumu.“
Keď sa spoločnosť formuje bez pevných pravidiel a úcty k tradícii, dostáva priestor prevrátený životný štýl, ktorý nám našepkáva, aby sme žili bohato navonok a chudobne vo vnútri. S tým je spojená všadeprítomná povrchnosť – vo vzťahoch, zábave, vzdelávaní, názoroch. Autor konštatuje: „Súčasník o svojom živote veľa nepremýšľa, neradí sa o ňom s vlastným svedomím, ale preberá cudzie názory a dáva sa poučovať tzv. celebritami.“
Nenasledujeme príklad múdrych, pokorných a statočných ľudí, radšej počúvame falošných prorokov slobody a pokroku. Strácame schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, krásou a škaredosťou, pravdou a lžou. Dôsledky sú desivé. Ľudia sa dnes chvália tým, za čo sa donedávna hanbili, a hanbia sa za to, čo kedysi považovali za chvályhodné: „Čo sa v minulosti utláčalo, to teraz utláča nás. Mali sme tu dva režimy, ktoré pošliapavali ľudské práva – totalitu fašizmu a totalitu komunizmu. Teraz tu máme tretiu totalitu: totalitu ľudských práv, ignorujúcu povinnosti a zodpovednosť.“
Pretože nevieme alebo nechceme dodržiavať overené etické normy, sme ľahko ovplyvniteľní a často veríme viac cudzím myšlienkam než vlastným očiam a zdravému rozumu. Pod vplyvom reklamy a masmédií sa ľahko vzdávame starých vecí v prospech všeličoho nového. Dávame sa unášať módnou vlnou konzumu a slasti, užívania si, len aby sme nemuseli veľmi premýšľať a počúvať výčitky svedomia.
Podľa autora najväčším problémom súčasnosti nie je ekonomická, finančná, energetická či ekologická kríza, ale kríza hodnôt, ktorú možno nazvať aj kríza lámp: „Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva.“
Max Kašparů pripomína, že cesta prispôsobovania sa svetu nie je dobrá. Platí to v osobnom živote i v živote cirkvi. Benevolentnosť vedie k úpadku, na druhej strane vernosť evanjeliovým hodnotám môže osloviť mnohých zneistených a hľadajúcich. Oproti relativizmu treba postaviť zásadovosť a čistotu viery, len tak možno dospieť k náprave života spoločnosti.

Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.