Ranná modlitba (Rudolf Dobiáš)

Rudolf  Dobiáš
Ranná modlitba

Ó, Pane,
kiež by bolo viacej takých rán,
akým je dnešné!

Nebo je celkom dokorán
aj vtáčie piesne
k nám prilietajú z Tvojich zlatých brán,
z tých, čo sú tesné.
A mieria presne.
Do našich jaziev, nezhojených rán
vkladajú vône tráv,
i vonné tône lesné.
A Ty si tým, kto vidí, kde kto klesne
pod svojím krížom. Vtedy povieš: „Vstaň,
a kráčaj ďalej, choď a neustaň,
a príď až ku mne, pod môj svetlý stan,
ja ti tam podám viac než prázdnu dlaň,
pozbavím ťa únavy aj tiesne,
vedno sa radujme a z tohto rána tešme...“
Lež čo Ti, Pane, za to všetko dám,
keď nemám viac než mincu vlastnej piesne?
Ňou teda prosím o viac takých rán,
akým je dnešné.

Rudolf Dobiáš (1934), básnik, prozaik, dramatik, autor pre deti a mládež, rozhlasový autor, publicista a redaktor, vydal výber zo svojej básnickej tvorby Noci a dni (Vydavateľstvo HLBINY, Bratislava 2016, ilustroval Jozef Vydrnák), z ktorého som prevzal báseň Ranná modlitba. Igor Hochel v krátkom doslove knihy napísal: „Poézia Rudolfa Dobiáša má okrem nespochybniteľných umeleckých kvalít skutočne aj podobu daru, akých sa slovenskému čitateľovi dostáva v súčasnosti stále menej.“ Prijmite, prosím, tento dar.