Ako blesk svetlom obklopený žije
jej živá duša v tele oslnenom!
V byzantskom zlate večnej liturgie
nebo sa celé rozlieha jej menom,
je ako voda, ktorá na krištáli
jeruzalemských Benátok sa pení
trbletným prívalom, je neustály
zdroj pevnej nádeje, štít okrídlený.
Boh vyplnil, čo bolo nápoveďou,
a v každom jeho prísľube sa brieždi.
– Pod nohami máš mesiac Mohamedov,
okolo hlavy Newtonove hviezdy,
ó, dokonale vykúpená žena!
Posadili ťa za katedru, lebo
na Syna hľadíš taká sústredená,
že láske učíš vševediace nebo.
K sviatku Nanebovzatia Panny Márie sa rád vraciam aj básňou Karola Strmeňa (1921 – 1994) zo zbierky Preblahoslavená (1977). Vybral som ju z vydania Karol Strmeň: Znamenie Ryby. Poézia III (vydal Petrus, Bratislava 2001, kresby Ernest Zmeták, grafická úprava Igor Štrbík, edične pripravil a úvodnú štúdiu napísal Július Pašteka).