Sme ako komáre, ktoré nepríjemne bzučia pri uchu

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Minulý víkend sa v Prahe konal dúhový pochod, aká je to akcia? Kto tam chodí, ako sa správa Praha, médiá?

U nás to už nie je len pochod, ale týždenný festival LGBT+ komunity, ktorý  sa volá Prague Pride. Pred deviatimi rokmi začínali len pochodom, postupne sa ale táto akcia začala rozširovať a meniť. Teraz nad pôvodným komerčným a turistickým charakterom prevažuje lobizmus za nové práva LGBT+, čo aj niektorí príslušníci LGBT+ komunity berú „nelibě“. Zatiaľ sa to ale na účasti príliš neprejavuje, zúčastňujú sa na ňom desaťitisíce ľudí – vlani to vraj bolo 40-tisíc, tento rok neprialo počasie, takže odhady hovorili o 20-25 tisícoch ľudí. Chodí sem kvôli tomu veľké množstvo cudzincov a bohužiaľ je tento pochod atraktívny aj pre tínedžerov. Pre novinárov je to „žeň“ v uhorkovej sezóne, takže akcii venujú veľkú pozornosť, rovnako ako mnohí politici a veľvyslanci niektorých ambasád.

Vyvoláva pochod aj nejakú opozíciu?

Keď Pride začínal, vyprofilovalo sa hneď niekoľko skupín odporcov, ale každý z nich si robil svoju akciu, takže výsledok nebol nič moc, najmä mediálne to nepôsobilo vôbec dobre. Pred niekoľkými rokmi sme sa my rozhodli, že jednej z tých akcií, ktorá sa vtedy volala Pochod pro rodinu, dáme inú tvár – nie tvár odporu, pretože ten u nás nie je vnímaný dobre, ale takého jemného kontrastu a rozdrobíme tú mediálnu bublinu Prague pridu tým, že novinárom povieme:  vyberte si, rodiny sú tu tiež, tiež si zaslúžia mediálnu pozornosť, chcú spoločenské uznanie, chcú byť tiež videné a my si myslíme, že hlavne ony sú nádejou a ich deti naša budúcnosť. Tak vznikol Den pro rodinu a manželství.

Ten sa koná kedy?

Len dopoviem, že mediálne sa nám skutočne podarilo vyjsť z toho sveta nekonštruktívnych odporcov medzi tých, kto má program a stojí o pozornosť. Bohužiaľ, termín cez letné prázdniny a minuloročné horúčavy nám nepriniesli účasť, o ktorú stojíme. Takže tento rok bude Den pro rodinu a manželství až v septembri, počas prvého týždňa, keď bude zasadať Snemovňa parlamentu.

Kuriózne je, že keď sme tento termín vyhlásili, boli to tentokrát naši oponenti, kto pár dní potom vymyslel a organizuje v podstate protestnú akciu – budú demonštrovať za homosexuálne manželstvo o dva dni skôr, čo je jasná reakcia na náš nový termín Dne pro rodinu.

A aké sú požiadavky Pridu v krajine, ktorá má registrované partnerstvá?

Zatiaľ ide o takzvané manželstvo pre všetkých – ide im teda o to, aby manželstvo nebolo viazané na pohlavie, ale len na počet osôb, pretože vraj registrované partnerstvo pôsobí diskriminačne. Nemajú tie práva, ktoré údajne potrebujú, a tiež registrácia je naraz málo dôstojná, registrujú sa vraj psi, nie ľudia. Ale my vieme, že v podstate ide o deti. Že manželstvo je len jeden z ďalších nevyhnutných krokov, aby získali rodičovské práva k tým deťom, ktoré si v podstate rôzne „kupujú“ a majú v úmysle im klamať o ich skutočných rodičoch. Navyše aj my hovoríme, že ak je problém v tom, že ak by chceli o tie majetkové práva inštitút registrovaného partnerstva rozšíriť, že sme za. Že to nám nevadí. Vtipné je, že oni sú proti! Tak sa sami odhalili, keď verejne odmietli jeden kompromisný poslanecký návrh, ktorý chcel inštitút registrovaného partnerstva o niektoré nimi zmieňované práva rozšíriť, bolo im to málo.

Prejdime k vašej práci a organizácii. Tá sa volá Aliancia pre rodinu a ste tvárou hnutia, ktoré bojuje za tradičnú definíciu manželstva. Zorientujte nás, aká je momentálne v Česku situácia z pohľadu týchto tém?

To je dosť široká otázka. My sme do týchto tém naskočili pomerne neskoro. Teraz v roku 2019 sú už v parlamente obidve témy. Zákon, ktorý chce manželstvo otvoriť homosexuálnym párom, ako aj naša téma, ktorá požaduje ústavnú definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Vlani v júni kampaň Sme fér, ktorá bojuje za homosexuálne manželstvá, vyzbierala okolo 70-tisíc podpisov. V momente, keď sa to stalo, sme čakali, či niekto z poslancov navrhne ústavnú definíciu manželstva.

Odhodlal sa?

Áno, podarilo sa to. Skupina poslancov to navrhla. Vtedy sme aj my rozbehli petičnú akciu, aby sme túto iniciatívu podporili. Začali sme vlani a odozva bola obrovská. Za týždeň sme vyzbierali desaťtisíc podpisov. Stále ešte nemáme petíciu uzavretú, ale už vo februári tohto roku sme mali viac ako stotisíc podpisov.

Kedy sa o týchto návrhoch bude hlasovať v parlamente?

Parlament rozhodol, že obidva návrhy sa budú prerokovávať spoločne. Stále ešte nebolo ukončené prvé čítanie, naťahuje sa to a stále teda čakáme, kedy o tom poslanci budú hlasovať.

Znamená to, že premiér Babiš a vládna koalícia o tom nechcú hlasovať?

Postoj premiéra Babiša je zvláštny. Je obklopený homosexuálnymi aktivistami a aj jeho súkromné okolie je otvorene naklonené v prospech manželstiev pre homosexuálov. Je tiež pod veľkým tlakom tejto loby. Na druhej strane v zákone ide aj o deti, my argumentujeme, že manželstvo súvisí s rodičovstvom, že deti majú vychovávať manželia, a na to premiér počuje.

O čo presne ide?

Časť našej argumentácie o deťoch hovorí, že manželstvá pre všetkých prinesú oslabenie práv detí poznať svojich biologických rodičov, práve to sa k nemu dostalo.

Čo myslíte pod tým oslabením práv detí?

Vidíme to v zahraničí. Všade, kde bolo schválené manželstvo pre všetkých, došlo vzápätí k oslabeniu tohto základného detského práva. Páry gayov a lesieb tie deti chcú a získavajú ich spôsobmi, ktoré sú podľa nás za hranicou etiky. Toto sa k premiérovi dostalo a on to aj verejne spomenul. V tom zmysle, že v tomto zákone je ešte veľa otáznikov a že sa musí zabrániť niektorým neprávostiam. Na rozdiel od homosexuálnych aktivistov sme však ešte nemali možnosť s ním osobne hovoriť.

Žiadali ste ho o stretnutie?

Áno, ale zatiaľ sme nedostali odpoveď.

Aký je postoj ďalších politických strán?

Parlament je v tejto téme rozdelený. Svojich priaznivcov máme vo všetkých stranách okrem Pirátov. Veľkou otázkou sú Starostovia. Je to malá strana, pri ktorej by sme čakali, že budú viac na našej strane. Nový predseda Starostov je za homosexuálne manželstvá a ostatní poslanci na to veľmi názor nemajú. Je tam jeden človek, pán Gazdík, ktorý síce podpísal náš návrh na ústavnú ochranu manželstva, ale keď sme chceli, aby sa k tomu vyjadril, tak to odmietol. Potom niekde povedal, že podporí obidva návrhy. Teda aj homosexuálne manželstvá.

Aký je názor druhej vládnej strany ČSSD?

Myslím, že ČSSD ovládla nová ľavica, progresivisti. Predseda Hamáček je absolútne na progresívnej strane. Veľké progresivistky sú bývalá ministerka školstva pani Valachová a súčasná ministerka sociálnych vecí pani Maláčová. Na druhej strane je ešte medzi funkcionármi ČSSD niekoľko tých starých socdemákov, ktorí sú asi na našej strane.

Prejdime k najsilnejšej opozičnej strane ODS.

ODS je viac-menej na našej strane. Je tam len jeden poslanec, o ktorom vieme, že by hlasoval proti zákonu na ústavnú ochranu manželstva. Podobne to platí aj o odídencoch z ODS okolo Václava Klausa mladšieho a jeho strany Trikolóra, ktorí si do svojich programových téz dokonca dali ústavnú definíciu manželstva. V opozícii je ešte Okamura, ktorý osobne podporuje náš návrh, ale jeho strana sa drobí, je málo čitateľná.

Predpokladáme, že KDÚ-ČSL je tiež na vašej strane.

Áno. Nový predseda KDÚ-ČSL Marek Výborný je predkladateľom zákona na ústavnú ochranu manželstva.

Správa sa KDÚ-ČSL v tejto téme iniciatívne, akoby to bola ich priorita?

My by sme boli radi, keby to tak bolo, a nový predseda sa o to snaží. Len niektorí ľudia v strane majú stále predstavu, že by mali byť čo najviac rozkročení, a teda čo najmenej kontroverzní. Z môjho pohľadu je škoda, že si túto tému nechali vziať Klausovou Trikolórou.

Ešte je tu TOP 09, čo je taký zaujímavý prípad. Pokiaľ ju ešte mal v rukách Miroslav Kalousek, tak ten bol v tejto téme pomerne jasne nastavený a bol názorovo na našej strane. Teraz je to tak, že ich poslanci majú voľné ruky a viacerí z nich, najmä tí mladší, sú už na progresivistickej strane. Dve výrazné tváre Topky, pán Feri a pani Adamová hovoria, že oni sú síce konzervatívci, ale konzervatívci v západnej Európe už dnes podporujú homosexuálne manželstvá.

Aké sú pomery v poslaneckom klube Babišovej strany ANO?

Mnohí poslanci z tohto klubu sú hodnotovo nečitateľní. ANO je pragmatická, ekonomicky orientovaná strana a takéto témy títo ľudia doteraz nikdy neriešili. Je tam asi tretina poslancov, pri ktorých si vôbec netrúfame povedať, ako budú hlasovať. Tretina je jasne za homosexuálne manželstvá, aj keď hlavná tvár tejto agendy v ANO Radka Maxová bola zvolená do europarlamentu a túto agendu po nej zatiaľ nikto neprebral.

Keď vás počúvame, skoro všetci sú nejakí nejednoznační. Sú aspoň komunisti jasní?

(Smiech.) Ani oni nie. Väčšina z nich asi bude za ústavnú ochranu manželstva, ale tiež majú niekoľko poslancov, ktorí podporia homosexuálne manželstvá. Naozaj jednoznační budú len  KDÚ- ČSL, Trikolóra a aj ODS s výnimkou jedného poslanca.

Táto téma je pomerne binárna a logicky tlačí k jednoznačným postojom. Ako je možné, že taký veľký počet politikov je natoľko nejednoznačných?

Podľa mňa je to dôsledok obrovského tlaku homosexuálnych aktivistov a kampane, ktorá tu už prebieha niekoľko rokov. Tiež nepomerom financií, ktoré má k dispozícii LGBTI strana, a toho, čo máme my. Pripadáme si ako komáre, ktoré len tak niekomu nepríjemne bzučia pri uchu. Oni idú s bagrom a ich kampaň cielene vytvára na poslancov veľký tlak.

Ako sa k tejto téme stavia verejná mienka?

Prieskumov bolo veľa. Veľmi záleží na tom, ako sa položí otázka. Napríklad v jednom z prieskumov, ktorým homosexuálni aktivisti operujú, otázka znela: Súhlasíte s tým, že keď sa dvaja ľudia milujú, mali by sa mať možnosť vziať? Na to, samozrejme, obrovské množstvo ľudí odpovedalo áno. Aj ja by som tak odpovedala, keby som nevedela, o čo ide. Na základe tohto prieskumu potom aktivisti tvrdia, že väčšina verejnosti je za homosexuálne manželstvá.

Keď však koncom minulého roku robila prieskum televízia Prima, položila otázky inak a priniesla aj dáta o názoroch voličov jednotlivých strán. Bolo to zaujímavé, pretože sa ukázalo, že napríklad voliči Pirátov, ktorí sú jednoznačne za homosexuálne manželstvá, si o tom myslia niečo celkom iné.

Celkovo z tohto prieskumu vyšlo, že väčšina českej spoločnosti je proti homosexuálnym manželstvám.

Aké boli čísla?

Boli dva prieskumy, jeden robila agentúra Sanep, zadávateľ nie je známy, otázka znela, či respondenti súhlasia so zakotvením definície manželstva ako muža a ženy do ústavy. Tí, čo odpovedali áno a skôr áno, tvorili spolu 67,4 percenta, tí, čo nesúhlasili, tvorili 19,7 percenta respondentov, zvyšok tvoria tí, ktorí sa nevedeli rozhodnúť. Na otázku, či súhlasia s uzákonením manželstva pre páry rovnakého pohlavia, odpovedalo súhlasne 21 percent respondentov, proti bolo 71,6 percenta respondentov. Tie čísla boli úplne iné, ako keď sa ľudí pýtali, či súhlasia s tým, aby sa mohli sobášiť dvaja ľudia, ktorí sa milujú.

Sú tieto čísla súčasťou verejnej diskusie?

Naši oponenti, samozrejme, napadli dôveryhodnosť agentúr, ktoré ich robili. Ja nie som odborník na túto oblasť, skôr mám pocit, že každá má nejaký problém, pozoruhodné je, že zavádzajúca otázka im predtým neprekážala.

U nás sa po zvolení prezidentky Čaputovej hovorí o potrebe schválenia registrovaných partnerstiev, v Česku sú registrované partnerstvá schválené už asi desať rokov, prečo tento inštitút nestačí a tlačí sa na ďalšiu vec?

Argument znie, že registrované partnerstvá nestačia, pretože nemajú rovnaké práva ako manželia. Myslím si, že v skutočnosti ale ide o problém detí, ako ich získať.

Objasnite to.

Ešte predtým než sa začali diskusie o schválení manželstva pre všetkých, sa viedla diskusia o pri-osvojení detí. Náš právny poriadok pozná osvojenie dieťaťa, pri-osvojenie je nový termín, za ktorým sa skrýva to, že ak jeden z partnerov homosexuálneho páru má dieťa, aby si ho druhý partner mohol pri-osvojiť, aby k nemu mal rodičovské práva. Tento koncept predpokladá vytesnenie druhého rodiča, ak ide o lesbický pár, tak sa vytesní otec, v opačnom prípade biologická matka dieťaťa. Respektíve sa predpokladá, že dieťa pochádza zo surogátneho materstva a de facto nemá matku. To považujeme za strašný problém. 

Vysvetlite ten problém a ako sa vedie diskusia.

O týchto veciach sa, samozrejme, nehovorí, téma sa stavia tak, ako dieťa trpí, keď ten druhý, kto s ním žije v domácnosti, nemá rodičovské práva. Problém podľa nás je, že dieťa by týmto opatrením prišlo o biologického rodiča. V apríli bola o tom na konferencii u nás hovoriť pani Ludovine de La Rochère, zakladateľka Hnutia pre všetkých vo Francúzsku, ktoré dokázalo zhromaždiť milión ľudí na demonštrácii proti schváleniu manželstva osôb rovnakého pohlavia, o čom sa v našich médiách tiež najmä neinformovalo, ale to je iná vec.

Ludovine de La Rochère hovorila, ako vyzerajú problémy vo Francúzsku dnes, má sa tam rozširovať umelé oplodnenie aj na ženy žijúce v lesbickom páre, pričom deti by mali v rodnom liste zapísané dve matky. Pointa je, že v každej krajine, kde bolo schválené manželstvo pre všetkých, dieťa postupne získava viac rodičov, už nie sú len dvaja biologickí, pričom pravý rodič sa vytesňuje na úkor vychovávajúceho. V jednej provincii v Kanade možno priamo do  rodného listu zapísať troch rodičov.

Pomenujte, v čom je problém, keď sa vytesní biologický rodič, ktorý sa povedzme o to dieťa ani nezaujíma.

Pretože to dieťa má právo vedieť, z akých biologických koreňov pochádza, má to dôsledky pre jeho povedomie o zdravotnom stave, kultúrnej identite a podobne. Všetci vieme, že biologickí rodičia niekedy zlyhajú pri výchove, lenže je dôležité, že to vnímame ako nešťastie, ako zlyhanie. To isté sa týka aj dieťaťa, ktoré sa narodí „bez otca“. Naraz sa má zmeniť pohľad a to, čo nepovažujeme za dobré, sa má považovať za správne.

Najmä samotné dieťa pri tom stráca povedomie o svojich koreňoch. Najokatejšie je to pri surogátnom materstve, ktoré využívajú gej páry. Zoberie sa vajíčko nejakej peknej šikovnej študentky niekde v Kalifornii a dieťa porodí nejaká „lacnejšia“ matka, povedzme z Thajska či Indie, ktorá oplodnené vajíčko „vynosí“. Dieťa tak získava dve matky, o žiadnej z nich nič nemusí vedieť. Ľudské bytosti predsa nie sú nejaké atómy, máme nejakú identitu, nejaké historické vedomie, genetika je strašne dôležitá, ide o zdravie, ale aj emócie a vlastnosti, čo bude ale vedieť toto dieťa? Dozvie sa niekedy, kto dal tie vajíčka? Čo tento experiment spraví raz s jeho povedomím? To všetko sa dieťaťu zatají a namiesto toho bude mať dvoch otcov.

Na Slovensku panuje taká predstava, že Česko má lepšie a profesionálnejšie verejnoprávne médiá. Sú o týchto problémoch poctivé diskusie v Českej televízii, v rozhlase?

(Smiech.) Naozaj neviem, ako môže takýto dojem o našich verejnoprávnych médiách vzniknúť. Takéto diskusie nie sú. Naša organizácia je nežiadaná, nedostávame pozvania, máme pocit, že  druhá strana je prijímaná výrazne inak. Samozrejme, že máme niečo, čo by sme mohli nazvať „našimi“ médiami, pod čím myslím najmä cirkevné médiá.

Václav Moravec má debaty každý týždeň o všetkom možnom, k tomu večerné špeciály na vážne témy, o tomto ešte férovú debatu nemal?

Nebola žiadna, do ktorej by nás pozval. Keď o tom hovorí, napr. o rodinnej politike, pristupuje k tomu po svojom. Existujú len niektoré diskusie, kde nás Česká televízia pustí, Moravec to nie je.

Ktoré z veľkých médií je k vám najférovejšie?

To je ťažká otázka. (Ticho.) Asi Echo24, aj keď je zrejme otázka, či je to veľké médium. Z veľkých televízií sa o nás trochu zaujíma Prima, naopak, Nova informuje iba o opačnej strane.

Trochu sme pred časom rozvírili svoj pohľad na to, ako sa Česká televízia venuje manželstvu pre všetkých a ako našej téme ústavnej definície, koľko má ktorý zákon zmienok v ich programe, odvtedy sa nám Česká televízia nevenuje vôbec. Uvidíme, ako to dopadne onedlho, keď organizujeme 14. septembra veľkú akciu, Deň manželstva, kde chceme hovoriť aj o tom. Naším cieľom je dostať rodinu do médií. Sama som zvedavá, ako sa budú teraz médiá správať.

Na akcii Dni ľudí dobrej vôle na Velehrade. Foto: Aliance pro rodinu/FB

Téma definície manželstva rozdelila Európu na východ a západ, na západe sa definície zmenili, na východe boli, naopak, prijaté ústavné definície tradičného manželstva. Sú dve výnimky, Maďarsko, ktoré má súčasne ústavnú definíciu tradičného manželstva a zákon o registrovaných partnerstvách, a Česko, kde sú partnerstvá a práve prebieha zápas o manželstvo. Povedzte svoj odhad: na ktorej strane bude o päť rokov Česko?

Do piatich rokov chceme mať definíciu manželstva muža a ženy v našej ústave. V tomto momente to vyzerá ako pred súbojom Dávida a Goliáša, úprimne poviem, že prostriedky na porážku Goliáša nemáme. Problém je, že síce cítime za sebou podporu verejnej mienky, ale akoby sa jej názory nedostali do parlamentu. Nemáme médiá a to je obrovský problém.

Na druhej strane naša doba praje odporu, keď ľudia cítia manipuláciu zhora, najmä ak to má nadnárodný rozmer.

Áno, cítime, že ľudí to čím ďalej viac hnevá. Myslím, že rozdiel medzi Čechmi a Slovákmi je v tom, že Čechom to dlho bolo dosť jedno, kým tá téma príliš nevstupovala do verejnej debaty, tak sa nezaujímali. Zachytila som nejaký prieskum o stave tolerancie k homosexualite, vyšli ako spoločnosť ešte lepšie ako Kanada. Česi majú radi žiť a nechať žiť.

Myslím si ale, že teraz dochádza k zmene, potom ako zástancovia manželstva pre všetkých túto tému začali presadzovať v médiách tak vehementne. Verím, že to uhráme dobre, že to naši poslanci zvládnu. Súčasťou toho je, že sa o tých témach bude viac a otvorene hovoriť, že to ľudí zorientuje. A možno nám pomôže aj vyššia moc.

Keď hovoríte o vyššej moci, vidím pred sebou siluetu prezidenta Zemana, ten si myslí čo?

(Smiech.) Prezident Zeman nemá rád pražskú kaviareň a je na našej strane. Vyjadril sa, že keby snemovňa zákon prijala, tak by ho vetoval. Na druhej strane, prezident Zeman tu nemusí byť dlho... je to zložité, najmä keď si s ním v iných témach politiky nerozumieme.

To je možné, ale konečne máme pocit, že máte spojenca, ktorý má váhu...

... to áno, v tom si ho veľmi vážime.

Vaša organizácia sa venuje aj iným témam, ktoré to sú?

Je toho viac, bojujeme o význam toho, čo je vlastne rodina. Ministerka Maláčová za rodinu považuje akékoľvek spolužitie dospelého s dieťaťom, snažíme sa ukázať, že to je inak. Že to má dôsledky pre rodinnú politiku, že ak máme brať rodinu vážne, že ide aj o tému demografie a podporu demografie, keďže naše spoločnosti pomaly vymierajú, trochu sa inšpirujeme v Maďarsku, ktoré sa týmto smerom vydalo. Žiaľ, pani ministerka vôbec nechápe, prečo by mala podporovať rodiny, ktoré majú viac detí.

Česko dopadá dosť zle v meraniach spoločenskej dekadencie, kde sa meria súčasne spotreba alkoholu, drog, hazard a ďalšie javy. To má, samozrejme, priamy dosah na stav rodín, je to aj politická téma v Česku?

Skôr by som povedala, že nie. O hazarde sa v minulosti hovorilo, bola  to téma KDU-ČSL v prvej Babišovej vláde, ale teraz už nie, už sa o tom nehovorí. Skôr je témou ešte Istanbulský dohovor a ideológia gender, čo má súvis aj s manželstvom pre všetkých.

Vaša organizácia sa volá Aliance za rodinu, je za tým inšpirácia od slovenskej Aliancie?

Pôvodne sme sa volali Výbor na ochranu rodičovských práv, čo bol taký skrytý odkaz na Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných, čo si ale nikto z mladých nepamätal, navyše to malo hroznú skratku, tak sme hľadali iný čitateľnejší názov. Spýtala som sa pána Chromíka, či by mu to neprekážalo, povedal že nie, tak sme sa inšpirovali (úsmev).

Aj so slovenskou Alianciou nejako bližšie spolupracujete?

My sme naozaj malá organizácia, sme na začiatku. Náš úspech je momentálne to, že máme kanceláriu. Občas si napíšeme, viac ešte nestíhame.