Spolužitie mladých pred svadbou s predmanželskou čistotou vs. spolužitie rozvedených bez sexuálneho života. Aký je postoj cirkvi?

Bratislava 18. augusta 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Prečo cirkev na jednej strane párové spolužitie hodnotí negatívne, a to aj v prípade, že dvaja dokážu aj napriek spolužitiu zachovať predmanželskú čistotu, no na druhej strane sa rozvedeným, ktorí fungujú v novom zväzku, povoľuje prístup k sviatostiam, ak sa vzdajú sexuálneho života? Na túto otázku ťažkú otázku odpovedal archimandrita Jaroslav Lajčiak

” Toto sa netýka bezprostredne mňa, ale v poslednej dobe sa často otvára otázka spolužitia v konkubináte a mne nedá pokoj istá nezrovnalosť. Na jednej strane sa párové spolužitie hodnotí negatívne, a to aj v prípade, že dvaja dokážu aj napriek spolužitiu zachovať predmanželskú čistotu, vraj pohoršenie a zlý príklad pre okolie. No na druhej strane sa rozvedeným, ktorí fungujú v novom zväzku, povoľuje prístup k sviatostiam, ak sa vzdajú sexuálneho života. Prečo pre oba prípady neplatia rovnaké pravidlá?,” pýta sa veriaci, ktorý nechápe čo je zlé na tom ak žije pár v jednom podnájme, ale každý v inej izbe a s ďalšími spolubývajúcimi, pričom dokázali zachovať čistotu.

Archimandrita upozorňuje, že sa v tomto prípade miešajú neusporiadané vzťahy medzi mladými ľuďmi, ktorí sa majú naučiť sviatostnému poriadku v živote manželskom, s osudmi ľudí, ktorí už vo väčšine dožívajú to, čo si svojou neporiadnosťou z mladosti zbabrali.

Ak ale hovoríme o rozvedených a o súžití “brat a sestra”, týka sa to predovšetkým tých, ktorí už s manželským aktom nemajú nič spoločné z rozličných zdravotných, či iných dôvodov. 

“Oni to potvrdzujú pred svedkami s náležitými medicínskymi, či psychologickými dokumentmi, a je na ich svedomí a v záujme ich spásy, či to činia v zodpovednosti pred Bohom.” Ich spolunažívanie má totiž nahradiť akúsi sociálnu starostlivosť, ktorú si vzájomne poskytujú.

Ak však hovoríme o spolužití na základe anulovaného manželstva, potom je to záležitosť predtým neplatného zväzku, ktorý cirkev na základe skúmania prehlási za “nulitný”.  No aj tu musí ísť o záväzne pravdivé údaje pod prísahou, “ktorá ťažko postihuje tých, ktorí by chceli špekulovať a tým si nič pred Bohom nevyriešia a tak im niet čo závidieť, ak niečo dosiahli neprávom.

“Bene docent, qui bene distinquit /dobre učí, kto dobre rozlišuje/ – hovorí staré latinské príslovie a tak aj mne je ťažko rozlíšiť, ak sa na niečo pýtate, a ja nepoznám konkrétnosti, preto len “námatkovo” odpovedám na základe nejakých možností, o ktorých píšete,” vysvetľuje Lajčiak.

V zásade ide podľa archimandritu hlavne o to, že ak sa mladý človek nenaučí zachovávať základné princípy viery, môže si zničiť celý život a právom môže obviniť cirkev, ktorá ho na to neupozornila, ako aj rodičov a tých, ktorí s tým súhlasili.