NASA odhaľuje, ako sa mesiac stáva jasnejším než slnko

Praha 18. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Claude Paris)

Ak by ľudské oko mohlo vnímať vyžarovanie gama lúčov s vysokou energiou, mesiac by sa podľa NASA zdal byť jasnejší ako Slnko. Americká kozmická agentúra nedávno zverejnila fascinujúce fotografie zhotovené ďalekohľadom Fermi, ktorý skúmal mesiac, najmä výbuchy častíc spôsobené dopadom lúčov gama

Podľa NASA nie sú pozorovania gama lúčov dostatočne citlivé, aby jasne videli tvar nášho suseda alebo akékoľvek povrchové prvky. Fermiho veľkoplošný ďalekohľad (LAT) zachytil výraznú žiaru sústredenú na pozíciu Mesiaca na oblohe, uviedla agentúra.

NASA oznámila plány poslať ľudí späť na Mesiac do roku 2024 prostredníctvom programu Artemis, s konečným cieľom poslať astronautov na Mars.

Pozorovanie gama lúčov pripomína to, že ľudia na Mesiaci budú vyžadovať ochranu pred rovnakými kozmickými lúčmi, ktoré produkujú gama žiarenie s vysokou energiou, uviedla agentúra. Kým mesačná žiara kozmického lúča je prekvapivá, Slnko žiari v lúčoch gama jasnejšie. Podľa NASA majú energiu vyššiu ako jedna miliarda voltov elektrónov.

Nový typ záhadných hviezd

Začiatkom augusta Sputnik s odkazom na portál Science Alert informoval, že astronómovia objavili doteraz neznámy typ kozmických objektov, ktoré môžu vznikať pri porušení bežného procesu zániku hviezdy.

Nové objekty boli označené za horúce subtrpasličie pulzátory a pripomínajú iný vzácny druh hviezd – vysokoamplitudové modré pulzátory, ktorých objav bol oznámený v roku 2017. Ich jas sa mení o niekoľko desiatok percent menej ako za hodinu (20 až 40 minút) a teplota dosahuje až 30 tisíc stupňov Kelvina.

Pulzátory nemôžu vzniknúť v dôsledku evolúcie jednotlivých hviezdy. Výskumníci sa domnievajú, že príčinou ich formovania by mohol byť prelet okolo supermasívnej čiernej diery alebo zlúčenie s inou hviezdou.

Štyri nové hviezdy pulzujú s periódami 200 ž 475 sekúnd a menia svoj jas o päť percent. Sú podtypy subtrpaslíkov B, ktorý sú trochu matnejšie ako hviezdy hlavného sledu rovnakej spektrálnej triedy (bielomodrá farba). Majú hmotnosť dvakrát menšiu ako hmotnosť Slnka, a podľa rozmerov sú desaťkrát menšie, čo ich robí dosť hustými.

Teplota subtrpaslíkov B dosahuje 20 až 40 tisíc stupňov Kelvina. Predpokladá sa, že vznikajú keď sa hviezda hlavného sledu (napríklad Slnko) mení na červeného giganta, avšak predčasne stráca z neznámeho dôvodu vonkajšiu vrstvu.