Nafukovacie člny, ktoré imigranti zanechali pri svojom príchode na plážach gréckych ostrovov, začínajú v Berlíne svoj druhý život, utečenci z nich šijú kabelky a tašky, ktoré sa predávajú na internete.
Tridsaťštyriročný Husajn zo Sýrie, s metrom okolo krku, tento z Grécka dovezený a voči nepriazni počasia odolný silný plast dobre pozná. Z rovnakého materiálu bolo plavidlo, na ktoré nastúpil pred štyrmi rokmi, aby z tureckých brehov doplával na egejský ostrov Chios.
„Bolo nás veľa a plavba bola veľmi nebezpečná,“ spomína krajčír, ktorý pred tým, než požiadal v Nemecku o azyl, dlhú dobu pracoval v konfekčných dielňach v Damasku.
Podnik Mimycri založili tridsiatnička Vera Güntherová a Nora Azzaouiová. Získavajú a využívajú nafukovacie člny z pobrežia ostrovov Chios a Lesbos, teda nemých svedkov drámy z roku 2015, keď tam na plážach pristávali státisíce utečencov túžiacich po Európe.
V čase najhoršej migračnej krízy do Grécka prichádzalo až 7000 utečencov denne. Od uzatvorenia dohody s Európskou úniou a Tureckom v roku 2016 sa počet migrantov značne znížil, ale doteraz ich sem denne pripláva okolo stovky.
Mimovládne organizácie tu na mieste zbierajú člny, ktoré uviazli na pobreží s ďalším odpadom, záchrannými vestami či odevmi. „Zozbierajú 90 percent plavidiel uviaznutých na pobreží Chiosu. Zvyšok využijú miestni obyvatelia, napríklad poľnohospodári ako plachty,“ hovorí Tula Kitromilidiová, koordinátorka gréckej mimovládnej organizácie CESRT.
Člny sa rozrezávajú na široké čierne a sivé pásy a posielajú sa do Berlína. Tu sa čistia a menia na batohy, tašky, obaly na počítače a brašne. Využívajú sa aj duše pneumatík.
„Zákazníci si tieto tašky kupujú, pretože vypovedajú o nejakom príbehu, pretože sú viac než len nejaká obyčajná vec,“ hovorí spoluzakladateľka Mimycri Vera Güntherová vo svojej dielni, kde sú výkonné šijacie stroje, police plné kusov plastov a počítače. Každý výrobok je unikátny, často so značkami, ktoré svedčia o niekedy tragickom osude.
Zákazníci spoločnosti, ktorá mala vlani obrat asi 120 000 eur, sa tak môžu okľukou dozvedieť, čo sa deje v Sýrii a koľko ľudí tam zomrelo alebo naďalej umiera, vysvetľuje Husajn. On sám by teraz rád dostal do Berlína svoju matku, ktorá je chorá a v Sýrii zostala sama.
Obyvatelia gréckych ostrovov majú veľkú radosť, nechcú totiž, aby boli ich pláže posiate plastovým odpadom, dodáva Güntherová.
Mimycri ponúka dokopy tucet produktov. Mimovládnym organizáciám v Grécku odvádza tri percentá zo zisku. zatiaľ posledným výtvorom je toaletná taštička, ktorá sa predáva na internete ako ostatné produkty, ale aj v berlínskych a mníchovských obchodoch či v múzeách.
„Chcem patriť k tomu novému Nemecku, ktoré prijíma ľudí zbavených majetku, domova a niekedy aj rodiny,“ hovorí Vera Güntherová.
V zime roku 2015 odišla na Chios, aby pomáhala utečencom. So svojou kolegyňou Azzaouiovou tam strávila niekoľko mesiacov a vrátila sa do Berlína s kusom plastu. Vyrobila si z neho kabelu. Tak sa zrodil podnik Mimycri.
Dnes má päť zamestnancov, vrátane jedného Sýrčana a jedného Pakistanca.
„Chceme zmeniť pohľad na utečencov. Sú to ľudia, ktorí rovnako ako my chcú mať zamestnanie, dom. Máme toho spoločného viac, než by sa zdalo,“ dodáva.