Pravé dobro

Ono však nie je jednoduchým súčtom všetkých individuálnych záujmov. Naopak, zjednodušene povedané, ide o "vytváranie podmienok pre integrálny rozvoj ľudskej osoby a rôznych spoločenstiev".

Ježiš, potom ako pozýva svojich učeníkov k pripravenosti a zrelosti, hovorí o sile ohňa a krstu, ktorý prináša tomuto svetu. Túži, aby ich sila sa prejavila čím skôr: "ako mi je úzko, kým sa to nestane!” Každý učeník, ktorý ich príjme (i jeho okolie) objaví ich účinky - niekto s nadšením a iný s odporom. Takáto rozdielna pozícia k sile, ktorá pretvára každý kúsok ľudského srdca, neodmysliteľne prináša i “rozdelenie”, o ktorom hovorí Kristus.

Otroctvo hriechu je postavené na klamstve (nehovoríme o klamaní iného), ktorým človek klame samého seba. Totiž, ono spočíva v neschopnosti rozpoznať skutočné dobro. Ide o život bez toho, aby sme si uvedomili, že naše činy nás samých vedú k smrti. Avšak, Božie dary - krst a ohneň Ducha - oslobodzujú človeka a uvádzajú ho k dynamike lásky. Do situácii, keď človek dokáže pozdvihnúť hlavu a prežívať opravdivú slobodu - nie v konaní, ale v bytí. A nie každý uvíta tento spôsob života - preto to rozdelenie, o ktorom hovorí Kristus.

Lk 12,49-53: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“