V roku 1610 holandskí kupci z Amsterdamu oslovili známeho a skúseného anglického korzára Henryho Hudsona a poverili ho, aby našiel novú morskú cestu do Indie, ktorá by viedla cez Atlantik až do Ázie.

Piateho septembra 1610 sa loď s názvom Halve Maen, ktorej velil práve Hudson, dostala k pobrežiu Severnej Ameriky. Pred posádkou sa otvorilo niečo ako prieplav. Hudsonova loď doň vplávala, pretože kapitán dúfal, že vedie až do Pacifiku. Po desiatich dňoch plavby však zistil, že to, čo považoval za prieplav, je vlastne rieka a obrátil loď naspäť smerom k Atlantiku.

Pri ústí rieky narazil na veľký ostrov. Po vylodení tam nadviazal kontakt s miestnymi obyvateľmi, Indiánmi, ktorí boli takí priateľsky naladení, že si s európskymi cestovateľmi vymenili bobrie kožušiny za alkohol a látky.

Henry Hudson teda síce nenašiel prieplav, ktorý by viedol do Pacifiku, ale zato objavil rieku, ktorá dodnes nesie jeho meno. A na ostrove, kde obchodoval s Indiánmi, vznikol zárodok najznámejšieho mesta sveta. Indiáni tento ostrov nazývali Manna-Hata, to znamená ostrov mnohých kopcov. Dnes je to newyorský Manhattan.

Po návrate do Holandska Hudson nadšene opísal nové miesto a presviedčal amsterdamských kupcov, aby investovali do jeho osídlenia.

Konzervatívnejší z nich však dali prednosť priamemu obchodovaniu s Indiou, pretože to im dávalo väčší zisk. No našlo sa niekoľko nadšencov, ktorí boli ochotní investovať aj do obchodu s bobrími kožušinami. Do Ameriky sa napokon vydala ďalšia holandská výprava a po nej ďalšia a ďalšia...

V roku 1621 vznikla Západoindická spoločnosť, ktorej cieľom bolo organizovať obchod s miestami Severnej Ameriky. Založená bola pri ústí rieky Hudson a Manhattan začala považovať za najlepšie miesto na vznik skladiska tovarov. Prvá budova, ktorá vyrástla na Manhattane, nebola obytný dom ani kostol či obranná veža, ale bolo to skladisko kožušín.

Indiáni nadviazali s prvými holandskými cestovateľmi čulý výmenný obchod.

V roku 1624 sa Západoindická spoločnosť rozhodla financovať osídlenie Manhattanu, kde prišlo prvých 45 holandských osadníkov. Priviezli so sebou kravy, býky, ošípané, ovce a sliepky a takisto cibuľky tulipánov a ruží.

O štyri roky neskôr v tejto osade, ktorú nazvali Nový Amsterdam, už žilo 270 osôb, ktoré obývali 30 drevených domov vybudovaných na južnej časti ostrova. Ich susedmi bola takmer tisícka Indiánov z kmeňa Lenape.

Indiáni boli veľmi mierumilovní a s novými osadníkmi sa radi delili o všetko, čo mali k dispozícii. Ale najradšej s nimi obchodovali. Ponúkali im kožušiny, kože zabitých zvierat či ryby a kupovali od nich vlnené odevy a kovové náradie, aby mohli lepšie loviť.

Osada Nový Amsterdam sa postupne vzmáhala a jej obyvatelia postavili aj prvý ochranný val. Dodnes sa zachoval v podobe ulice, ktorá nesie jeho meno, Wall Street.

Holandskí osadníci boli na americkom území veľmi mierumilovní a snažili sa udržiavať dobré vzťahy s Indiánmi. Neobsadzovali nové územia ani neobracali na „pravú vieru“ miestne obyvateľstvo. Iba obrábali zem a obchodovali, preto vychádzali s pôvodnými obyvateľmi naozaj dobre.

Po prvých správach o dobrom mieste na život prichádzali do Manhattanu ďalší a ďalší osadníci z rôznych kútov sveta.

Indiáni im preto vôbec nemali za zlé, keď vtedajší správca osady guvernér Peter Minuit v roku 1626 rozhodol, že pobyt osadníkov na americkej pôde zlegalizuje kúpou územia, na ktorom žili. Za Manhattan zaplatil Indiánom 60 holandských guldenov! Ako prerátali historici, uvedená suma mala hodnotu dnešných približne 1 000 dolárov.

Odvtedy sa tradovala historka, že Holanďania si ostrov kúpili od Indiánov za koráliky a deky, ale, ako konštatujú viacerí historici, nebola to celkom pravda. Holanďania nechceli Indiánov oklamať, iba sa usilovali o to, aby rozvíjali svoju osadu po dohode a v súlade s nimi. No aj tak to bola najziskovejšia transakcia v histórii.

Na druhej strane si Indiáni kmeňa Lenape aj tak neboli vedomí dôsledkov zmluvy o kúpe Manna-Hata. V ich tradíciách sa dohoda stala neplatnou, keď sa jedna zo strán rozhodla, že ju už nechce dodržiavať. Samozrejme, že Holanďania mali na to úplne iný názor.

<p>Predaj územia sa napokon do každodenných vzťahov nijako nepremietol. Indiáni zostali na ostrove a stále mali voľný prístup do Nového Amsterdamu: mohli loviť, obchodovať a stretávať sa s osadníkmi. A nielen to.ä

Miesto, ktoré Indiáni volali Manna-Hata, pomenovali Holanďania Nový Amsterdam. Pôvodne drevená osada sa začala rýchlo rozvíjať.

Vďaka ich pomoci a spolupráci pri dodávaní kože obchod úspešne napredoval a s ním sa rýchlo rozvíjala aj celá osada. Prichádzali do nej stále noví a noví obyvatelia a zväčšil sa aj dopyt po pracovnej sile. Jej čisto holandský pôvod sa zmenil, keď sa novými osadníkmi stali Angličania, Valóni, Židia, Škóti, ale aj francúzski hugenoti.

V časoch, keď už nie celkom holandská osada prosperovala v Amerike, v Európe sa Holanďania dostali do vojny s Anglickom. Vojnový požiar sa dostal aj za oceán.

V lete 1664 priplávala do prístavu v Novom Amsterdame anglická eskadra a požiadala guvernéra, aby sa mesto vzdalo. Holandský guvernér Peter Stuyvesant sa obmedzil iba na verbálny protest. Keď bol ubezpečený, že obyvatelia budú môcť vyznávať aj naďalej svoje náboženstvo a zvyky, okamžite zložil prísahu anglickému kráľovi.

Nový Amsterdam sa tak bez boja a odporu stal anglickým majetkom. Z Nového Amsterdamu sa stal New York na počesť kráľovho brata, kniežaťa z Yorku. Pre obyvateľov mesta nebola dôležitá politika ani to, ku ktorému štátu patrí. Za najdôležitejšiu považovali garanciu slobodného obchodovania.

Prechod z holandského do anglického vlastníctva sa uskutočnil takmer nebadane. Na svojich miestach zostali holandskí úradníci a dokonca aj oficiálny jazyk bol naďalej holandský. V meste panovala náboženská sloboda. „Poangličťovanie“ mesta postupovalo veľmi pomaly a postupne, ale rozvoj ekonomiky bol oveľa rýchlejší a badateľnejší.

New York priťahoval ľudí energických, ktorí sa nebáli veľkých výziev. Prekvital v ňom obchod s Európou, s karibskými ostrovmi a s ďalšími americkými kolóniami. S príchodom protestantov, ktorí prišli z Francúzska, sa veľmi pozdvihla úroveň remesiel: výroba zlata, skla a porcelánu. Zriadili sa nové dielne a obchodovalo sa s pozemkami, pôdou a domami.

Pôvodne prosperujúci obchod s kožušinami nahradili obchodníci z New Yorku iným oveľa lukratívnejším. Pustili sa do stavby lodí, rafinovania cukru, výroby veľrybieho oleja a svoju pozornosť upriamili aj na ďalšie zaujímavé podnikateľské zámery. Počet obyvateľov rýchlo rástol a už v 18. storočí sa objavilo to, s čím sa Manhattan borí dodnes, nedostatok priestoru a pozemkov na výstavbu nových domov.

„Iba málo domov sa tu dá prenajať a nájomné je neuveriteľné vysoké,“ napísal na začiatku 18. storočia jeden úradník. Platí to dodnes.

Aj slávny francúzsky architekt švajčiarskeho pôvodu Le Corbusier bol na svojej ceste do Ameriky v roku 1935 očarený New Yorkom.

Dôležité finančné a obchodné centrum

Počas vojny o nezávislosť Spojených štátov, o ktorej sa hovorí ako o americkej revolúcii, bol New York jedným z prvých miest, kde vypukla vzbura proti anglickej nadvláde. Bol však rýchlo obsadený britskými silami a zostal okupovaný sedem rokov.

Po víťazstve Američanov sa práve New York stal na istý čas hlavným mestom USA. Z mesta odišla anglická aristokracia a kráľovi verní bohatí obchodníci. Na ich miesto prišli noví biznismeni, advokáti, finančníci a novinári, ktorí vytvorili novú mestskú strednú vrstvu.

V roku 1817 pri Wall Street, ktorá niekedy viedla popri obrannom múre holandskej osady, vznikla burza, ktorá najskôr slúžila pre mesto a prístav, ale postupne sa z nej stávalo čoraz dôležitejšie finančné centrum.

Tak ako sa rozvíjalo mesto, rástol aj význam a vplyv newyorskej burzy. Z neveľkej a drevenej dediny, kde sa po uliciach prechádzali sliepky a ošípané, sa stalo moderné mesto, ktoré bolo dôležité v rámci celej krajiny.

Anglický obchodník s čajom Thomas Twinnings v roku 1795 o New Yorku napísal, že ho považuje za najmilšie a najviac kvitnúce mesto Spojených štátov. Perspektíva mesta sa zlepšila aj tým, že sa podarilo zvládnuť urbanistický chaos. Zriadená bola sieť veľkých, dlhých avenue, ktoré viedli z juhu na sever a ktoré pretínali ulice od východu na západ. Tak vyzerá New York dodnes.

Do mesta prichádzajú milióny prisťahovalcov

S rýchlym napredovaním mesta rástol aj počet obyvateľov. Kým v roku 1783 mal New York len 20-tisíc obyvateľov, v roku 1860 ich počet prekročil už jeden milión. Jeho dynamický rozvoj sa ukázal ako možný aj vďaka obrovskému prílevu prisťahovalcov z Európy, ktorí predstavovali lacnú pracovnú silu.

V 19. storočí bol New York vstupnou bránou do USA pre milióny chudobných ľudí z Talianska, Írska, Nemecka, Škandinávie, južnej a východnej Európy. Niektorí z nich pokračovali v ceste a zašli hlbšie do krajiny, ale veľká časť zostala na mieste a vytvorila mnohonárodnostnú mozaiku Big Apple, Veľkého jablka, ako sa dnes New Yorku hovorí.

Práve vďaka ťažkej práci imigrantov, ktorí tvrdo pracovali v newyorských dielňach, továrňach, stavebných a komunikačných spoločnostiach, sa z New Yorku stalo také prosperujúce a silné mesto.

Vývoj New Yorku bol tiež ovplyvnený skutočnosťou, že sa stal významným dopravným a komunikačným uzlom západného pobrežia Ameriky a už od polovice 19. storočia existovalo stále morské spojenie so Spojeným kráľovstvom. A keď sa začali používať parníky, tak aj s inými prístavmi v Spojených štátoch.

Veľkým krokom vpred bolo aj to, že sa dobudoval kanál, ktorý spájal veľké jazerá s riekou Hudson, a teda aj s Atlantikom. Otvoril sa tak priestor pre veľký rozvoj obchodu vnútri krajiny. Ďalším stupňom v rozvoji bol fakt, že sa krajina zmenila na železničnú veľmoc.

Ešte v 19. storočí sa okrem Manhattanu stal súčasťou New Yorku susedný Brooklyn, ktorý bol dovtedy osobitným mestom, a takisto aj Queens. To dalo ďalší impulz na rozvoj. Konsolidáciu obrovského organizmu zabezpečilo metro, ktorého prvá linka bola otvorená v roku 1904.

Na začiatku 20. storočia sa New York stal druhým najväčším mestom sveta. Zmenil sa na hlavné hospodársko-finančné centrum Ameriky, na ktorého území bolo 70 percent priemyselných podnikov a cez jeho prístav prichádzali dve tretiny tovarov importovaných do Spojených štátov.

V prvej polovici 20. storočia mesto dosiahlo status svetového centra priemyslu, obchodu a komunikácie a udržiava si ho dodnes. Taká je história New Yorku od drevenej osady po centrum sveta. Slávny architekt Le Corbusier o Big Apple povedal: „Stokrát som si pomyslel: New York je katastrofa. A päťdesiatkrát: New York je pekná katastrofa.“

Ostrov za 60 guldenov: Ako sa z drevenej osady na Manhattane stalo centrum sveta?

Výber pre vás