Keď v roku 2014 založila patria nadšencov umenia festival Flaam, išlo o malú jednodňovú akciu. Keďže sa začínala v poobedňajších až vo večerných hodinách a trvala do skorého rána, dalo sa hovoriť o skutočnom fláme. Pre šéfdramaturga festivalu Mariána Tesáka je dôležité, aby názov festivalu odzrkadľoval jeho atmosféru. „Na Pohode človek prirodzene očakáva pohodu, na Atmosfére špecifickú atmosféru, takisto to platí aj v zahraničí, napríklad na známom nemeckom festivale Melt!, kam sa ľudia chodia ,roztopiťʻ. Festival Flaam je naozaj flám, no nie v zmysle bezbrehého hýrenia, ale skôr veľkej párty. Máme obmedzenú kapacitu na 1 000 ľudí, čím náš festival získava intímny rozmer. Asi tak si predstavujem aj flámy, ktoré navštevovali naši starí rodičia. Samozrejme, festival berieme celkom vážne, no zároveň ho vnímame aj ako hru,“ približuje Tesák, ktorý festival založil spolu s hudobníkom Martinom Zaujcom a so svetelným dizajnérom Martinom Švolíkom.
„Každý z nás pochádza z kreatívneho prostredia. Flaam vnímame ako možnosť plne sa vybúriť. Je to príležitosť vytvoriť si všetko po svojom, bez rozkazov nejakých šéfov či kompromisov,“ tvrdí organizátor. Aj tá najlepšia a najúprimnejšia vízia by im však bola na nič, ak by ju nemali kde realizovať. „Vedeli sme, že nemáme rozpočet a že náklady budeme musieť hradiť aj z vlastného vrecka. Na druhej strane sme však nechceli robiť ani klubový festival. Jediné vhodné miesto v Nitre, ktoré už malo nejaké zázemie, inžinierske siete aj pódium, bolo Hidepark. Predstavili sme im svoju ideu a oni prikývli. Za tie roky sa z nás stali naozaj blízki kamaráti, bez ktorých by Flaam nemohol existovať. Niektorí ľudia si pred festivalom dokonca zobrali týždňovú dovolenku a bez nároku na honorár nám kosia areál, pomáhajú so stavbou,“ neskrýva vďačnosť Tesák.
Foto: Vladimír Vojtela
Unikátny priestor nitrianskeho Hideparku s výhľadom na Zobor hostí počas roka desiatky akcií všetkého druhu, festival podobných rozmerov im však chýbal. „Vzhľadom na ich vyťaženosť nám bolo jasné, že nebudú mať kapacitu na organizáciu takéhoto veľkého podujatia. Predsa len si to vyžaduje angažovanie minimálne jedného či dvoch ľudí počas celého roka. Som preto rád, že nás prichýlili. Festival Flaam svojím spôsobom poukazuje na absolútny potenciál tohto priestoru,“ myslí si Tesák.
Dramaturgicky sa festival snaží mierne odlíšiť od podobných menších letných podujatí, ktoré cielia na alternatívnejšie poslucháča. Okrem overených domácich mien preto chce prinášať aj kapely, ktoré na Slovensko cestujú výlučne kvôli Flaamu. Tento rok to bude napríklad britský producent Seamus Malliagh alias Iglooghost, projekt Low Roar amerického pesničkára Ryana Karaziju či španielska kapela Seward, ktorá sa tvrdošijne bráni pravidlám hudobného priemyslu. Všetko podľa Tesáka stojí na ľudskom kapitále a organizátorskej odvahe. Cena za zahraničných interpretov, ktorí tento rok prídu do Nitry, je dokonca porovnateľná s honorárom stredne veľkej či väčšej alternatívnej kapely zo Slovenska.
„Keď u nás hrá skupina zo Slovenska, väčšinou príde na dodávke. A keďže sme v Nitre a mnoho kapiel žije v Bratislave, často nepotrebujú ani ubytovanie. Ako Slováci takisto nepotrebujú ani sprievodcu, odvoz z letiska a podobne. Čo sa týka zahraničných kapiel, je to len o práci a odhodlaní. Vždy si na jeseň sadneme a spravíme zoznam asi 40 až 50 interpretov, o ktorých by sme mali záujem a o ktorých vieme, že by sme to dokázali finančne utiahnuť. A potom nasledujú e-maily agentom. Samozrejme, máme nastavené priority, ale všetko stojí na komunikácii a dohode,“ osvetľuje dramaturgický zámer Tesák.
Foto: Daisy Emily Warne
Slovenské kapely však nehrajú na festivale Flaam druhé husle. Organizátori si dávajú záležať, aby sa u nich cítili komfortne a mali patričné zázemie, čo sa odráža aj na priaznivých ohlasoch. Marián Tesák si to vysvetľuje aj znalosťou prostredia, v ktorom sa hudobníci bežne pohybujú. „Väčšina festivalového tímu robí aj na iných festivaloch. Navyše sú medzi nami aj aktívni muzikanti a väčšinu z domácej scény tak osobne poznáme. A nielen domácej, ale aj českej. Namiesto oficiálnych mailov tak často stačí jeden osobný telefonát. Booking českých a slovenských kapiel je skôr na kamarátskej úrovni.“
Zo slovenských a z českých mien sa v piatok a sobotu predstavia napríklad dvojica Katarzia a Pjoni, dídžej a producent FVLCRVM, Katarína Máliková, Jonatán Pastirčák ako Isama Zing či skupiny Bad Karma Boy, Mucha alebo Luvver. Žánrovo festival poteší skôr fanúšikov súčasnej elektronickej hudby. Kto by v ňom hľadal reggae, zrejme by obišiel naprázdno. Dôvod je podľa Tesáka prozaický, dramaturgia festivalu by mala odrážať žánrové preferencie jeho organizátorov. „Nie je to len reggae, tých žánrov je trošku viac. Nie sme ani veľkí fanúšikovia drum and bassu či ska. Keďže si robíme festival sami, aj takto sa proti nim vieme trošku vymedziť. Reggae u nás jednoducho nebude. A hlavne, týždeň po Flaame sa na Slovensku koná najväčší reggae festival v strednej Európe, takže by to bolo kontraproduktívne.“
Flaam bude aj o sprievodnom programe. Na ľudí čaká divadelné predstavenie, filmové premietania, workshopy alebo rôzne športové aktivity. Jednou z nich bude aj cyklojazda po Nitre a turistický výstup na Zobor. Súčasťou programu bude aj diskusia o 30. výročí nežnej revolúcie. „Snažíme sa byť čo najviac apolitickým festivalom, no nežná revolúcia je pre nás nesmierne dôležitým bodom v novodobej histórii krajiny. Nebyť nej, tak si tu nemôžeme robiť, ako by povedala moja babka, takúto panskú zábavu. Pretože tou organizácia festivalu je. Pripomenúť si toto výročie bolo pre mňa veľmi dôležité. Chcel som sa na to pozrieť z trochu iného pohľadu. Mnoho Nitranov ani nevie, aké ťažké bolo v tom čase skoordinovať sa bez internetu a mobilných telefónov. O revolúcii v Nitre nám príde porozprávať Pavol Bakoš, ktorý takisto stál v novembri na tribúnach,“ dodal Tesák.
