Hovorí deviatimi jazykmi Netreba supertalent, len nech vás to baví

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Keď sa celý život snažíte naučiť po anglicky alebo po nemecky, ale nie ste spokojný s výsledkami, na prvý pohľad vás jej príbeh nepovzbudí.

Už pred tridsiatkou ovládala deväť cudzích jazykov, pričom väčšinu rečí sa naučila ako samouk. Lýdia Machová v rozhovore pre Postoj hovorí, že učenie jazyka môže byť aj zábavou a netreba na to špeciálny talent, len sa treba rozhodnúť a vybrať dobrý spôsob. Ponúka najmä rady, tipy a metódy, ktoré sa naučila od polyglotov z celého sveta.

Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Univerzite Komenského. Tlmočila významné osobnosti a podujatia, venuje sa vlastnému systému jazykového vzdelávania. V roku 2017 získala titul Podnikateľka Slovenska. 

Pamätám si vás z Jazykovej kaviarne v bratislavskom klube KC Dunaj. Cudzinci a ľudia, ktorí obľubujú cudzie jazyky, sa tam chodia porozprávať, pri každom stole sa hovorí inak. Bolo fascinujúce sledovať, ako ste si presadali od stola k stolu a porozprávali ste sa pri každom. Ako sa človek stane polyglotom?

U mňa sa to stalo náhodou. Určite som nemala životný cieľ naučiť sa deväť jazykov. Postupne som sa učila jazyky, a keď som sa učila nejaký tretí, štvrtý, zistila som, že ma to fakt baví a že sa chcem učiť ďalej, a tak pribúdali ďalšie.

Stretávate sa s mnohými polyglotmi, organizovali ste pre nich najväčšiu konferenciu na svete. Popritom ste skúmali, či máte spoločné metódy pri učení jazykov, no zistili ste, že každý sa jazyky učí svojím spôsobom, spoločná je radosť a vášeň pre učenie. Kedy ste ju v sebe objavili vy?

V škole som sa učila angličtinu od jedenástich rokov a po krátkom čase som prišla na to, že ma to baví viac ako iné predmety. Ale ešte som to nebrala ako svoju špecialitu. V šestnástich som sa však rozhodla pre tlmočníctvo, a tak som začala angličtinu študovať. V podstate do maturity som sa učila len dva jazyky.

Väčšina polyglotov sa začne učiť viac jazykov až v dospelosti. Je to zaujímavé, lebo mnoho ľudí si o nás polyglotoch myslí, že sme deti z multikultúrnych rodín, čo zväčša vôbec nie je pravda.

Prečo sa polygloti pre jazyky nadchýnajú až v dospelosti?

Je to asi tým, že jazyky sa učíme v škole a to nie je príťažlivý spôsob učenia. Takmer nikoho to nebaví tak, že by sa chcel týmto spôsobom učiť ďalších desať jazykov. Ale keď človek v dospelosti objaví sám od seba spôsob učenia, ktorý ho naozaj baví, nevie si pomôcť a stane sa to takou záľubou, že je ochotný tráviť pri nej veľmi veľa času.

O polyglotoch je rozšírený názor, že ide o géniov so supertalentom. Vy ste však vo svojej TED prednáške spomenuli príklady dvoch ďalších polyglotov, ktorí sa sami naučili deväť-desať jazykov, a pritom v škole na hodinách angličtiny patrili k najhorším žiakom. Naozaj na to netreba špeciálny talent?

Presne kvôli tomu som hovorila o tých dvoch polyglotoch – ak niekomu nesadne forma učenia, jeho mozog nemá o učenie záujem. Stačí dôležitý motív, napríklad spomínaný Lucas z Brazílie sa začal učiť ruštinu kvôli priateľke, Benny z Írska preto, lebo chcel cestovať. Nechcem tým však povedať, že neexistuje talent na jazyky. Jednému ide ľahšie matematika, inému sa rýchlejšie učí jazyk.

Ale talent stojí len za niekoľkými percentami úspechu. Keby som sa učila jazyky len v škole, pomerne dobre by som vedela po anglicky a po nemecky. No nič by mi nenaskákalo len tak do hlavy, je za tým systematická práca. To je dobrá správa pre ľudí, ktorí si myslia, že nemajú talent na jazyky. U väčšiny ľudí, ktorí si to myslia, to inak vôbec nie je pravda. Len ešte neobjavili svoju metódu, ktorá by ich bavila.

Sú ľudia, ktorí aj napriek úsiliu jednoducho nie sú schopní naučiť sa cudzí jazyk?

Nemyslím si to. Niekoho to bude stáť možno viac investovaného času a úsilia, ale tak, ako sme sa naučili náš materinský jazyk, sme schopní naučiť sa aj cudzí jazyk. Iste platí, že dieťa má väčšiu schopnosť prirodzene nasávať jazyky, ale aj v dospelosti sa jazyky učia rovnako – treba byť jazyku dostatočne vystavený a postupne sa nám to do hlavy dostane. 

Aký bol prelomový spôsob učenia vo vašom prípade?

U mňa to bolo čítanie Harryho Pottera po španielsky. V štrnástich rokoch som sa pokúšala sama naučiť španielčinu, nevyšlo mi to, zle som sa naučila výslovnosť. Keď som sa potom prvýkrát stretla s niekým, kto hovoril po španielsky, trochu sa mi vysmial, že prečo hovorím „rojo“, keď je to „rocho“.

Keďže som mala dlhodobý sen cestovať do Južnej Ameriky, pokúšala som sa naučiť po španielsky počas vysokej školy v rámci jedného kurzu a to bola úplná tragédia. Dvadsať ľudí v triede a nič z toho. Nato som si povedala, že to skúsim sama, ale nie s tým, že sa španielsky silou-mocou musím naučiť, ale len tak pre radosť. Tak som začala čítať Harryho Pottera, keďže to bola moja obľúbená kniha a zároveň som počúvala audioknihu.

Keď som sa potom prvýkrát stretla s niekým, kto hovoril po španielsky, trochu sa mi vysmial, že prečo hovorím „rojo“, keď je to „rocho“.Zdieľať

Skúsila som to systematicky. Rozhodla som sa, že tomu dám každý deň dvadsať minút a uvidím. Na konci som zistila, že textu rozumiem, a bola som z toho nadšená. Potom som sa začala rozprávať s Mexičankou, ktorá prišla študovať na našu univerzitu na výmenný pobyt, a po polroku som zistila, že viem po španielsky. Povedala som si, že by to tak mohlo fungovať aj s inými jazykmi, a tak som každé dva roky priberala ďalší jazyk.

Podľa čoho ste si jazyky vyberali? 

Pri každom jazyku som mala konkrétny dôvod. Po španielčine, ktorú som sa ako prvú naučila sama, pribudla poľština. Pracovala som ako brigádnička v call centre pre jednu leteckú spoločnosť, kde som robila podporu pre zákazníkov v angličtine a nemčine.

Povedali mi, že keď pridám poľštinu, budem mať o euro na hodinu viac, čo bola pre študentku veľká motivácia. Povedala som im: „Dajte mi pol roka, naučím sa po poľsky.“

Aj po poľsky ste sa učili cez knihy?

Áno. Čítala som poľský preklad knihy Firma od Grishama, slovenský preklad som mala vedľa toho a porovnávala som si to. Chodila som s poľštinármi aj na predmety v škole, učila som sa sama gramatiku a potom som išla do Poľska na desať mesiacov, čo mi takisto veľmi pomohlo.

Ako ste začali s francúzštinou?

Robila som si doktorát a veľmi veľa zdrojov a štúdií o tlmočení bolo iba vo francúzštine, keďže francúzska prekladová škola je dosť rozvinutá. Takže tam som mala skôr edukatívny dôvod. Zaujímavé je, že na začiatku každého jazyka som síce mala konkrétny dôvod učiť sa ho, ale ten po krátkom čase zmizol. Láska k danému jazyku mi však už ostala.

Spomínanú poľštinu som sa učila kvôli brigáde. Po mesiaci som tam skončila, keďže to bola hrozná práca, ale poľštinu som sa učila dva roky, lebo ma to veľmi chytilo. Mňa totiž veľmi baví ten proces. Pozriem si text a nerozumiem ničomu, úplná hatlanina. A o pol roka sa pozriem a zrazu viem, o čom to je.

Plánujete do budúcna ešte ďalšie jazyky?

Niekedy ľudia čakajú, s akým ďalším jazykom prídem. Ale nemyslím, že sa teraz do smrti budem každé dva roky učiť nejaký cudzí jazyk, po 20 rokoch učenia sa to už nie je také vzrušujúce. Tých zhruba desať jazykov si chcem udržať na veľmi dobrej úrovni a, popravde, momentálne mám záujem asi už len o brazílsku portugalčinu.

Teraz ma skôr fascinuje, ako učenie jazykov podávať ľuďom, venujem sa teda jazykovému mentoringu a s ním spojenému podnikaniu, vedeniu tímu.

Máte nejaký systém na to, aby ste svojich deväť cudzích jazykov udržiavali a nezabudli?

Mám na to metaforu ostrova, ktorá vychádza z filmu Stroskotanec (Cast Away) s Tomom Hanksom, kde sa hlavný hrdina snaží dostať z opusteného ostrova na malej plťke. Prekoná malé vlny, ale tie veľké ho hneď zmetú späť na ostrov.

Tých zhruba desať jazykov si chcem udržať na veľmi dobrej úrovni a, popravde, momentálne mám záujem asi už len o brazílsku portugalčinu.Zdieľať

Mám pocit, že presne takto je to s učením jazykov. Kým sa človek nepreplaví cez tú veľkú vlnu, musí si jazyk stále upevňovať a oživovať. Ja som v siedmich jazykoch, obrazne povedané, dosiahla tú poslednú vlnu, a to najmä rozprávaním, a tak si už napríklad francúzštinu, poľštinu či španielčinu nemusím pravidelne udržiavať, stačí, že sa do toho dostanem, s niekým sa porozprávam, a nabehnem na to.

Teda hoci niektorý jazyk nepoužívate pol roka, stretnete povedzme živého Francúza, opäť to nabehne?

Áno, pokojne aj rok daný jazyk nepoužívam a ide to. Jediné, čo robím na udržiavanie si jazykov, je, že väčšinu kníh čítam v cudzích jazykoch. Keď si idem niečo prečítať, najskôr zistím, v ktorých jazykoch je kniha dostupná, a vyberiem si. Posledné roky už takmer nič nečítam v slovenčine. Teraz napríklad čítam zaujímavú knihu v ruštine, lebo sa akurát učím po rusky. Raz do roka mám tak nejaký kontakt s každým zo svojich jazykov, aspoň pasívny. Dosť veľa aj cestujem, takže sa pri cestovaní často s niekým stretnem.

Je pravdou, že učenie je s každým ďalším jazykom ľahšie, či je to stále rovnaká systematická práca?

Prvý jazyk je vždy najťažší, lebo človek ešte nevie, čo všetko potrebuje urobiť preto, aby sa dostal na plynulú úroveň. Keď sme tú poslednú vlnu prekonali v jednom jazyku, už vieme, že to dokážeme, a preto si nebudeme pri ďalšom jazyku zúfať. Veľa ľudí si myslí, že po štvrtom či piatom jazyku „to už ide samo“ a nie je potrebné vynaložiť na to veľa úsilia, ale nie je to pravda.

Isteže, ďalšie jazyky sa učia o čosi ľahšie, najmä ak ovládame viacero jazykov z danej jazykovej rodiny, napríklad germánske, románske, slovanské jazyky, ale aj tak si musíme osvojiť slovnú zásobu nového jazyka a takisto gramatické pravidlá. Každému jazyku sa teda treba venovať individuálne, ale opäť – nie je to žiadna drina, ak si človek nájde metódy, ktoré mu vyhovujú a bavia ho.     

Čo robia zle ľudia, ktorí sa celý život učia angličtinu a stále nemôžu úprimne povedať a napísať si do životopisu, že vedia po anglicky?

Dôvodom je presne to, že nepreplávali za tú poslednú veľkú vlnu. A preplávať za ňu sa nedá tak, že budú chodiť raz za týždeň do jazykovej školy do kurzu pre desať ľudí, kde sa dostanú k slovu raz a prečítajú vetu, ktorú si predtým zistili. Do učenia jazyka treba skutočne investovať energiu.

Keď nájdete spôsob, že vás učenie baví, dostať sa za vlnu nie je ťažké, vyžaduje si to len trochu trpezlivosti.Zdieľať

Ja ľudí učím, ako to robiť s nadšením, lebo vtedy to ide skoro samo. Vtedy si na loďke k tej vlne tak pozvoľna veslujete, zaberiete vľavo, vpravo a nie je to taká ťažká drina. Keď nájdete spôsob, že vás učenie baví, dostať sa za vlnu nie je ťažké, vyžaduje si to len trochu trpezlivosti.

Samu seba nevoláte učiteľkou, ale mentorkou, lebo hovoríte, že jazyk človeku nenalejete lievikom do hlavy, ale každý sa ho musí naučiť sám, vy mu len na to dáte nástroje. Akým spôsobom vyberáte človeku metódy, ktoré sú práve preňho vhodné? 

Poviem to na príklade. Ľuďom ukážem spôsob na učenie sa slovíčok. Dajú sa učiť metódou goldlist, pri ktorej si píšete slovíčka do pekného zošita, používate farebné gélové perá, urobíte si z toho príjemnú rutinu pri kávičke. Ženy zvyknú byť z tejto metódy nadšené. Ďalšia metóda je aplikácia AnkiDroid v mobile, nemusíte nosiť nijaký zošit, máte tam štatistiku, využívate voľný čas, päť minút tu, päť minút tam, alebo používate vystrihnuté kartičky.

Už po predstavení možností sa ľudia zvyknú chytiť na to, čo im vyhovuje. Je to intuitívny proces. Predostriem ľuďom možnosti, ktoré existujú – tie, ktoré využívajú polygloti –, a hľadáme, čo bude na nich fungovať.

Hovoríte o slovnej zásobe. Máte rôzne metódy aj na rozprávanie, porozumenie?

Máme sedem oblastí. Rozprávanie, počúvanie, čítanie, písanie – tieto štyri poznáme zo školy ako základné jazykové zručnosti a k tomu ešte vyčleňujem gramatiku, výslovnosť, slovnú zásobu. Napríklad na počúvanie ponúkam ľuďom podcasty – teda audionahrávky na rôzne témy, ktoré ich zaujímajú. Slováci často o tejto možnosti ani nevedia.

Kde si ich môžu nájsť a na akej úrovni ich radíte počúvať? Asi nie je dobrý nápad počúvať podcasty BBC pre toho, kto s jazykom začína.

Bezplatných aplikácií na podcasty je mnoho, ja osobne najradšej využívam Podcast Addict a Spotify. Čo sa týka úrovne, iste, neodporúčam počúvať ťažké nahrávky úplným začiatočníkom. Ľuďom radím nájsť si podcast tesne nad úrovňou, na ktorej sa v jazyku nachádzajú. Ja som v prípade španielčiny čítala Harryho Pottera ako začiatočníčka, ale bola to kniha, ktorú som v slovenčine veľmi dobre poznala. Takže v tom prípade sa dá pracovať aj s ťažším textom.

Vo svojej TED prednáške ste spomenuli, že nemčinu ste sa začali učiť cez pozeranie Priateľov...

... áno, počas strednej školy som si povedala, že idem pol hodiny denne pozerať televíziu v nemčine. A zažila som presne to, čo s Harrym Potterom v španielčine – najskôr  nerozumiem, nerozumiem, rozumiem občas nejaké výrazy, potom nejakú tú vetu a postupne, o mesiac, o dva, sa smejem na vtipoch.

Netreba sa teda len dať odradiť?

Presne tak. Neviem, čo osvietilo mňa, že som to vydržala. Väčšina ľudí to vzdá po pár častiach seriálu alebo po prvej strane knihy a povie si: „Tak toto je na mňa veľmi ťažké.“ Ale potom ľudia prídu v rámci jazyka len do kontaktu s nudnými učebnicovými dialógmi, ktoré ich nikde neposunú.

Jazyk je zručnosť, pri jeho učení potrebujete stavebné kamene ako slovná zásoba, gramatika. Ale aj v rámci gramatiky odporúčam robiť si najprv cvičenia, až potom sa učiť pravidlá. Keď vidíte 20 príkladov minulého času, prídete postupne na kľúč. Pokúšate sa na to najprv prísť, až potom to nájdete v teórii.

A mozog si to ľahšie zapamätá, lebo už dostal signál, že ho to zaujíma. Oproti tomu v škole učiteľ príde, napíše pravidlá, ktoré sa deti majú učiť, ale keďže ich to poväčšine nezaujíma, ani mozog nespolupracuje.

Väčšina rodičov chápe, že jazyky sú dnes pri vzdelaní ich detí nenahraditeľné. Ako podporovať deti, aby sa ich učili?

V prvom rade by rodičia nemali bazírovať na dobrých známkach. Tie totiž vôbec nemusia odzrkadľovať ich skutočné znalosti. Nech podporujú rôzne oblasti, v rámci ktorých prídu deti do kontaktu s jazykom. Videá, knihy, počítačové hry.

Rozumiem, keď sú rodičia opatrní pri počítačových hrách, ale strategické hry, kde musia hráči navzájom komunikovať, vyberať si nástroje, pri tých sa veľmi veľa naučia. Mojimi najlepšími študentmi s výbornou výslovnosťou boli tí, ktorí v detstve hrali hry so slúchadlami na ušiach, spojili sa s niekým z Ameriky a Ruska a hrali spolu.

Netreba nikdy na deti tlačiť a platiť im súkromné hodiny, pokiaľ o to deti samy nejavia záujem. Keď budú mať možno 19, 20 rokov, prídu na to. Stačí, že prídu na prvý pohovor a zistia, že s jazykom by si mohli vypýtať oveľa viac peňazí, a budú na tom robiť rok, ale dobehnú to. Netreba sa báť, že by dieťa niečo zameškalo. Skôr je lepšie hľadať spôsob a oblasť, čo by dieťa bavilo.  

Po skončení školy, dokonca aj po maturite sú mnohí ľudia v jazyku stále na slabej úrovni. Pritom sa výučbe jazykov v školách venuje veľa hodín. Keby ste mali možnosť hovoriť do jazykového vzdelávania, aké metódy by ste v školách presadzovali, aby sa jazyky učili efektívnejšie?

Teraz v lete mám kurz s učiteľmi jazykov. Sama deti neučím, ale veľmi by som chcela prísť v spolupráci s učiteľmi na to, ako by sa to mohlo zlepšiť. Aj keď s 30 deťmi v triede mi to pripadá takmer nemožné.

Mojimi najlepšími študentmi s výbornou výslovnosťou boli tí, ktorí v detstve hrali hry so slúchadlami na ušiach, spojili sa s niekým z Ameriky a Ruska a hrali spolu.Zdieľať

Mohlo by to však byť viac o tom, aby si deti doniesli knihy, časopisy, ktoré ich bavia, čítať si niečo na zaujímavých stránkach a učiteľ by bol k dispozícii na konzultácie a najmä na konverzácie.

Ako pracujete práve s tými „celoživotnými“ študentmi angličtiny či nemčiny?

U nás v Jazykovom mentoringu to funguje tak, že veľmi intenzívne pracujeme dva mesiace na troch vybraných oblastiach, podľa toho, kto čo potrebuje, či už je to rozprávať sa s niekým, odpovedať na emaily v práci, rozumieť a odpovedať cudzincom v telefóne. 

Keď sa totiž venujem každej oblasti len trochu a dlho, výsledky sa dostavia za dlhý čas. Pri učení jazyka je však najviac motivujúci pocit úspechu. Vybraným oblastiam sa potom venujú 20-30 minút každý deň, mnohí však tomu dajú oveľa viac, lebo ich to baví.

Asi každého dospelého pracujúceho človeka, ktorý má navyše doma deti, od učenia jazyka odrádza čas, ktorý do toho treba investovať. Máte nejaké praktické rady, ako využívať čas tak, aby to v rámci denného režimu až tak nebolelo?

Myslím, že každý z nás si vie nájsť aj hodinu denne, pokiaľ to vníma ako dôležitú prioritu. Keby nám niekto stopol, koľko času strávime na Facebooku, pozeraním televízie večer, počúvaním rádia pri raňajkách, čo je presne čas, ktorý sa dá využiť na učenie sa jazyka. Najdôležitejšie je vedome sa rozhodnúť, že s daným jazykom strávim najbližší mesiac 20 alebo 30 minút každý deň alebo aspoň šesť dní v týždni. Samo to nepríde.

Osobne mám najradšej čas po zobudení. Keď si dám budík len 15 minút skôr, mám 15 minút k dobru. Využiť sa dá čas, keď kráčam na zastávku, umývam riad, varím, ja počúvam momentálne ruské podcasty aj pri sprchovaní. Mám v kúpeľni malý reproduktor, kde si ich púšťam. Polhodinu denne viem využiť bez toho, aby som si ju špeciálne vyhradila. A už keď budem polhodinu počúvať každý deň, po mesiaci to budem určite cítiť.

Polhodina denne je teda efektívnejšia ako jazykový kurz dva dni v týždni?

Jazyková škola toho sama osebe veľa nespraví, najmä pokiaľ je to skupinová výučba. Treba sa pozrieť, nakoľko boli vaše hodiny efektívne, koľko času strávite len cestou na kurz a späť.

Na niektorých kurzoch učiteľ vyslovene prednáša, čo považuje za dôležité, alebo vášmu spolužiakovi vysvetľuje gramatiku, ktorej vy rozumiete. Na konci si uvedomíte, že ste tam presedeli hodinu a pol, z čoho ste polovicu rozmýšľali, čo pôjdete nakúpiť, a druhú polovicu nevnímate, lebo je večer a ste unavená po práci.

Nemusia to byť úplne vyhodené peniaze, ale keď si len tie tri hodiny rozdelíte na polhodinu každý deň, má to oveľa väčší zmysel. Popritom si vyberiete materiály, ktoré vás bavia, a oblasti, na ktorých potrebujete pracovať.

Aké sú efektívne metódy, aby nám slovíčka, ktoré sa naučíme, nezostávali len v krátkodobej pamäti?

Treba sa pozrieť na metódy, ktoré používajú polygloti, lebo to sú experti na samoštúdium a majú výsledky. Na facebookovej stránke Jazykového mentoringu a na našich blogoch dávame bezplatne veľa tipov na učenie sa jazykov. Existuje napríklad veľa metód na čítanie a porozumenie.

Podľa mňa je však najefektívnejšie mať nejakú bilingválnu knihu a nahrávku k nej. Najprv si treba vypočuť jednu stranu, potom si ju vypočuť ešte raz a popritom čítať očami. Následne vypnete CD a poriadne si prejdete text a povypisujete si slovíčka. Toto je veľmi intenzívne a efektívne spracovanie textu. Zlepšujeme to, čo precvičujeme. Keď chcem zlepšiť rozprávanie, musím veľa rozprávať. 

Čítala som vašu radu, že aj keď je človek introvert a nenašiel by si len tak na internete cudzinca, s ktorým by sa rozprával, môže sa rozprávať sám so sebou, napríklad si prerozprávať svoj deň. Naozaj to funguje?

Táto „samomluva“ je úžasný nástroj. Poznám polyglotku Máriu z Grécka, ktorá sa desať mesiacov sama učila baskičtinu, čo je neskutočne ťažký jazyk. Nemala k tomu veľa materiálov, len nejakú základnú učebnicu, a jej hlavným nástrojom bolo, že si rozprávala sama pre seba a po desiatich mesiacoch dala na YouTube video, ako rozpráva.

Následne ju oslovili z baskického rádia s ponukou na rozhovor. Prvýkrát v živote sa tak rozprávala s niekým po baskicky v živom vysielaní, kde ju počúvali tisíce ľudí, a zvládla to úžasne.

Ale keď hovorila len sama pre seba, nemala žiadnu spätnú väzbu, ako vedela, že nerozpráva s chybami?

To rozprávanie nebolo jediným zdrojom jej učenia. Išla podľa učebnice, takže sa niečoho držala. Ale keď rozprávate, hoci aj sami, prídete na mnohé veci. Neradím ľuďom, aby si dva roky rozprávali sami pre seba, ale určite je dobré tak začať, lebo potom sa už nehanbíte rozprávať s učiteľom alebo cudzincom.

Ľudia si platia 25 eur za hodinu s „native speakerom“, no keby si najprv sami narozprávali v danom jazyku niekoľko hodín a potom by si zaplatili lekcie, posunuli by sa omnoho lepšie. Preto v našej Akadémii samoukov spájame skupiny ako mamičky či učiteľov, ktorí sa rozprávajú medzi sebou.

Máme mamičky, ktoré sú už také zohraté, že si zavolajú cez aplikáciu WhatsApp a za 10 až 15 minút si povedia, čo zažili cez víkend. A už keď majú vysloviť vety typu Boli sme pri jazere a deti sa kúpali..., veľa tým získajú.

Medzi vašich klientov nepatria len ľudia zo Slovenska, ale z celého sveta...

Áno, robím Jazykový mentoring pre ľudí zo Slovenska a potom mám Language mentoring pre ľudí zo sveta. Minulý rok sme spustili všetky kurzy v angličtine. Momentálne máme napríklad v učiteľskom kurze ľudí z 15 krajín.

Akou formou to funguje?

Rovnako ako na Slovensku, len to celé hovorím v angličtine a oni sa cez to učia hocijaký iný jazyk. Napríklad kórejčinu, čínštinu, jazyk pašto z blízkeho východu. Preto som mentorkou, nie učiteľkou, lebo učím aj jazyky, ktoré sama neovládam.

Teda neučíte konkrétny jazyk, ale ako sa ho učiť?

O to ide, učím ľudí, ako si vybrať efektívne metódy a vyhľadať materiály, pomocou ktorých tie metódy budú aplikovať. 

Dnes je populárne, že sa rodičia od útleho veku so svojimi deťmi rozprávajú v cudzom jazyku. Odporúčate ľuďom, ktorí ovládajú jazyk na dobrej komunikačnej úrovni, ale nie sú v ňom experti, aby to robili?

Nemám na to jednoznačnú odpoveď, ale určite je dobré deti vystavovať cudziemu jazyku. Napríklad pozerať Prasiatko Peppa po anglicky. Ideálne by bolo, ak by mali možnosť spojiť to aj s rozprávaním sa s niekým. Ak si je rodič istý svojou angličtinou, má aspoň úroveň B2, povedala by som, že môže ísť do toho.

Ale keď to bude raz za týždeň, veľa z toho dieťa nezíska, a keď sa niekto rozhodne rozprávať s dieťaťom len v cudzom jazyku, je to dosť veľká obeta. Materinský jazyk v sebe totiž nesie inú emóciu. Nech je jazyk na akokoľvek profesionálnej úrovni, nikdy ho neprecítime tak ako materinský.

Foto: Andrej Lojan