Svet kresťanstva 15. august 2019

V Lumene som nechcel ostať až do dôchodku, bol čas na zmenu

Imrich Gazda
Imrich Gazda
S dnes už bývalým riaditeľom Lumenu Jurajom Spuchľákom sme sa rozprávali o jeho 14-ročnom pôsobení na čele rádia.
S dnes už bývalým riaditeľom Lumenu Jurajom Spuchľákom sme sa rozprávali o jeho 14-ročnom pôsobení na čele rádia.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

V Lumene som nechcel ostať až do dôchodku, bol čas na zmenu
Bývalý riaditeľ Rádia Lumen Juraj Spuchľák je od júla farárom a dekanom v Trstenej. Foto – Pavol Rábara

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

V rozhovore sa dozviete:

  • čomu musel čeliť po nástupe do Lumenu,
  • prečo neuspelo mládežnícke internetové FF rádio,
  • aké boli ohlasy na spravodajské relácie,
  • prečo prepustil redaktorov, ktorí neskôr založili konšpiračný Slobodný vysielač.

Za kňaza ste boli vysvätený ešte počas komunizmu. Kedy ste sa rozhodli pre kňazské povolanie?

Ako gymnazista som chodil na stretnutia, ktoré viedol tajný kňaz-lazarista Ignác Matkulčík. Bol som v kontakte aj s tajným saleziánom Jozefom Sobotom, ktorého za kňaza vysvätil vtedajší krakovský arcibiskup Karol Wojtyła. Odhalili ho, keď učil na gymnáziu v Námestove, mal pre to rôzne nepríjemnosti.

Aj vďaka svedectvu týchto kňazov som sa na konci gymnázia rozhodol pre štúdium teológie. A spolu so mnou ďalší traja spolužiaci – Vladimír Kasan, ktorý je predstaveným benediktínov na Sampore, sedeli sme v jednej lavici, potom Štefan Piták, farár v Liesku, a Ján Kekelák, farár v Bobrove. Riaditeľ školy mal kvôli tomu problémy, všetci štyria sme boli uňho na koberčeku. Napokon som sa však pre kňazstvo musel rozhodnúť ešte raz.

Ako to?

Na prvýkrát ma do seminára neprijali. Za komunizmu bola taká prax, že v jednom roku neprijímali na teológiu dvoch ľudí z tej istej obce. Keď som sa hlásil ja, prijali od nás z Oravskej Polhory Eugena Ďubeka, ktorý sa hlásil už po druhý raz. Išiel som preto na vojenčinu a po nej som si dal opäť prihlášku do seminára. Vtedy ma už vzali.

Popri kňazstve sú vaším druhým celoživotným pôsobiskom katolícke médiá. K nim ste sa dostali ako?

Otec ma v detstve naučil pracovať s fotoaparátom, vojenčinu som strávil pri spojároch, takže k technike som mal vždy blízko. Neskôr mi to pomohlo zachytiť nástup prvých počítačov. Aj preto ma v deväťdesiatych rokoch povolali rozbehnúť študijné oddelenie na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule.

Keďže s pôsobením na inštitúte bola spojená podmienka absolvovania postgraduálneho štúdia a v tom čase som sa podieľal na vydávaní diecézneho časopisu Slovo zo srdca, biskup František Tondra ma poslal študovať médiá na Katolícku univerzitu v Lubline.

Následne som diecézu zastupoval v rôznych mediálnych orgánoch – v komisii biskupskej konferencie pre médiá, v redakčnej rade Katolíckych novín či v programovej rade Rádia Lumen.

Tam ste sa v roku 2005 stali generálnym riaditeľom.

Viesť rádio mi núkali už v roku 2003, keď končil Vladimír Slovák. No necítil som sa na to. Videl som sa skôr v akademickom prostredí, stal som sa prodekanom pre zahraničné vzťahy na novovzniknutej Teologickej fakulte Katolíckej univerzity. Po dvoch rokoch som však funkciu riaditeľa na naliehanie biskupov Františka Tondru a Jána Babjaka prijal.

Prečo?

V tom čase bola v rádiu napätá atmosféra, zamestnanci vyjadrili vtedajšiemu vedeniu nedôveru a následne ich valné zhromaždenie odvolalo. Bolo potrebné upokojiť atmosféru a dať rádiu jasné smerovanie. Asi 50 percent energie mi vtedy zaberalo štandardizovanie pracovných vzťahov – aby sa pracovalo tak, ako sa má pracovať, aby zamestnanci boli lojálni firme, aby platby odchádzali načas, aby fungovali kontrolné mechanizmy.

Koľko ľudí v tom čase v rádiu pracovalo?

Približne tridsať. Keď som odchádzal, bolo ich o sedem či osem menej. Bol to však prirodzený pokles, keďže vysielanie sa medzičasom zdigitalizovalo. Licenciu na celoplošné digitálne vysielanie nám Rada pre vysielanie a retransmisiu pridelila v roku 2010.

Aké bolo pokrytie signálom v čase vášho nástupu?

Lumen zasahoval približne polovicu Slovenska. Mali sme 13 vysielačov, dnes ich je 32, takže máme takmer stopercentné pokrytie. Ani samotní poslucháči však netušia, aké veľké náklady sú s tým späté. Jeden vysielač po zarátaní nákladov na údržbu, energie a šírenie signálu stojí približne ročnú priemernú mzdu, čo je okolo 13-tisíc eur. No a vynásobte si to tridsiatimi dvoma.

Vlastníkmi rádia sú všetky slovenské diecézy a eparchie a od roku 2011 aj Spolok svätého Vojtecha. Nakoľko chod rádia financujú oni sami a nakoľko je potrebné zabezpečovať iné príjmy?

Ak to zaokrúhlim, tak vlastníci, ktorí si v rádiu objednávajú služby, pokrývajú približne tretinu nákladov. Najdôležitejšími sú poslucháči, ktorí svojimi darmi vykrývajú 50 až 60 percent rozpočtu, zvyšok tvoria príjmy z reklamy a inzercie.

„Rádio Lumen sa zameriava na šírenie posolstva a hodnôt, ktoré nie sú komerčne atraktívne. Zároveň do veľkej miery cieli na poslucháčov, ktorí nie sú solventní a atraktívni pre zadávateľov reklamy a inzercie, teda na starých, chorých, sociálne slabších.“Zdieľať

Nie sú príjmy z reklamy a inzercie prinízke?

Je potrebné si uvedomiť, že Rádio Lumen sa zameriava na šírenie posolstva a hodnôt, ktoré nie sú komerčne atraktívne. Zároveň do veľkej miery cieli na poslucháčov, ktorí nie sú solventní a atraktívni pre zadávateľov reklamy a inzercie, teda na starých, chorých, sociálne slabších... Lumen sa vždy v prvom rade usiloval o to, aby bol spoločníkom kresťanov na ich cestách, nech vedú kadiaľkoľvek, a poukazoval pri tom na Krista.

Keďže mi bolo jasné, že katolícke rádio nemá šancu získavať peniaze rovnakým spôsobom ako bežné komerčné médiá zamerané na počúvanosť a na ňu naviazaný predaj reklamy a inzercie, tak od začiatku som sa usiloval o zvyšovanie finančnej, ale aj duchovnej podpory zo strany poslucháčov.

Darilo sa vám to?

Myslím, že áno. Keď som prišiel do rádia, podporovalo nás niekoľko stoviek poslucháčov. Dnes má Lumen približne sedemtisíc pravidelných podporovateľov a ďalšie množstvo nepravidelných.

V roku 2011 ste v Katolíckych novinách uviedli, že rozpočet Lumenu sa pohybuje na úrovni 1,2 milióna eur. Platí tento údaj aj dnes?

Nie, náklady klesli na približne 850-tisíc eur, keďže už nie je potrebné toľko investovať do rozvoja a zároveň sme zefektívnili nakladanie s finančnými prostriedkami.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Kto tvorí jadro poslucháčov Lumenu?

Popri dotazníkoch a anketách, ktoré sme realizovali pri rôznych príležitostiach, sme si dávali robiť aj platené prieskumy. Z nich opätovne vyplývalo, že nás počúvajú najmä v religióznejších častiach krajiny, teda v Prešovskom a Žilinskom kraji, hlavne ľudia nad 50 rokov, mnohodetné rodiny či samotné deti, ktoré Lumen počúvajú popri svojich rodičoch či starých rodičoch.

Snažili sme sa však zachytávať aj ľudí v produktívnom veku a mládež, aj keď nám bolo jasné, že nikdy nebudú tvoriť samotné poslucháčske jadro.

Jedným z takýchto pokusov bolo spustenie mládežníckeho internetového FF rádia v roku 2014. To sa však vôbec neuchytilo...

Áno, moderované vysielanie vydržalo len niekoľko týždňov. Dnes priznávam, že sme tento projekt mali dlhšie a masívnejšie propagovať. Na druhej strane, penetrácia poslucháčov na internete nie je veľká, ľudia nezvyknú počúvať rádio cez internet. Keď sme videli, že FF rádio sa nechytá, tak sme sa radšej zamerali na sociálne siete a zároveň išli do rebrandingu.

Osobne mi na Rádiu Lumen imponovali spravodajské relácie, ktoré na rozdiel od katolíckej televízie LUX dávali priestor aj domácej a zahraničnej politike, ekonomike či športu. Aké ste mali ohlasy?

Pozitívne, no občas aj negatívne. Niektorým poslucháčom sa nepozdávalo napríklad to, že sme v rámci objektivity a vyváženosti dávali priestor aj tým názorom, ktoré neboli v zhode s katolíckou náukou. Nikdy sme to však nerobili s tým, že by sme ich propagovali, len sme chceli, aby naši poslucháči počuli, aké postoje zaujímajú tí druhí.  

Práve zo spravodajského tímu Rádia Lumen v roku 2013 odišli dvaja redaktori, ktorí založili konšpiračný Slobodný vysielač. Jeden z nich, Boris Koróni, v tom čase pre denník Pravda hovoril o cenzúre vo vysielaní.

To odmietam. Oboch sme prepustili, lebo nezohľadňovali katolicitu našich poslucháčov. Ich odchodom sme síce stratili nejakých poslucháčov, ale boli to najmä tí, ktorí inklinujú k rôznym konšpiračným teóriám.

Lumen sám seba charakterizuje ako evanjelizačné rádio, ale svojou programovou štruktúrou je to vyslovene pastoračné rádio zamerané na presvedčených veriacich. Aj vy sám ste v roku 2012 pre Medialne.sk hovorili o tom, že sa budete usilovať, aby poslucháč „výraznejšie poznal pohľady z učenia katolíckej cirkvi na súčasné, miestne i štátne, ale aj globálne problémy“. Budovali ste teda Lumen ako evanjelizačné či pastoračné rádio?

Rozdeľovanie aktivít katolíckej cirkvi na pastoračné a evanjelizačné je podľa mňa fiktívne, umelé a zavádzajúce. Nikde inde vo svete sa to takto nestavia, nikde v dokumentoch katolíckej cirkvi to nie je takto definované. Nechcem ale teraz riešiť, kto takéto delenie u nás zaviedol.

Lumen je evanjelizačné rádio preto, lebo sa usiluje medzi veriacimi šíriť evanjeliové hodnoty. Tým, že sa uchádza o podporu veriacich, musí tu byť primárne pre nich, veď preto ho podporujú. Mať vyslovene evanjelizačné rádio zamerané na neveriacich, hľadajúcich alebo aj utekajúcich by si vyžadovalo stopercentnú dotáciu. Je potrebné modliť sa aj konať, prehlbovať pastoráciu aj evanjelizáciu, jedno je úzko prepojené s druhým.

Prečítajte si aj
Upratovanie v Lumene: Spuchľák už nešéfuje rádiu, neziskovku riadi PavlíkZdieľať

Rádio Lumen pôvodne vzniklo pod názvom Rádio Mária. Minulý rok začalo cez internet vysielať rádio s rovnakým názvom, ktoré je súčasťou celosvetovej siete rádií. Čo vravíte na túto konkurenciu?

Ako riaditeľ Lumenu som nemal zásadný problém s vysielaním nového rádia, ale zároveň som biskupom tlmočil určité obavy o budúcnosť nášho rádia. Vstup Rádia Mária na trh sa mi zdal predčasný, vnímal som potrebu ďalšej vzájomnej diskusie.

Napríklad o možnom spojení?

To nie, keďže sieť rádií Mária má do veľkej miery záväznú programovú štruktúru. Aj preto z nej Lumen na začiatku vystúpil, chcel sa rozvíjať vlastným smerom. Ponechal si len jeden vysielač v Banskej Bystrici, ktorý dal na začiatku biskup Pavol Hnilica k dispozícii pre vysielanie Rádia Mária Slovensko. Bol to vlastne prvý vysielač, z ktorého Lumen vysielal.

Bol aj nástup Rádia Mária dôvodom, pre ktorý ste sa rozhodli k 30. júnu vzdať sa funkcie riaditeľa Lumenu? Cítili ste sa byť pod tlakom?

Nechcel som v rádiu ostať až do dôchodku a každým ďalším rokom by sa mi odchádzalo ťažšie a ťažšie. Štrnásť rokov bolo dosť. Ale tlaky na svoju osobu či priamo na odchod z vedenia som necítil.

Kto je Juraj Spuchľák

Pochádza z Oravskej Polhory, narodil sa 18. septembra 1962 ako najstarší z ôsmich detí. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium v Námestove a bohosloveckú fakultu v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 19. júla 1988 v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Starej Ľubovni a Spišskej Novej Vsi. Od roku 1991 bol farárom v Odoríne, v roku 1996 sa stal študijným tajomníkom na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule, kde pôsobil aj ako odborný asistent. V roku 1999 získal doktorát z teológie a v roku 2004 docentúru. Od roku 2005 bol generálnym riaditeľom Rádia Lumen, momentálne je farárom – dekanom v Trstenej.


Foto – Pavol Rábara 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0