Krásne jarné ráno a ja so švagrom sedím v jeho aute. Nahovorila som ho, aby mi pomohol kúpiť auto v autobazári. Nejaké som si pozrela na internete, aj som si vybrala, ale asi tak, ako si vyberá väčšina žien. Podľa farby a ceny. Iste, nechcela som nejaký šrot, ktorý sa mi rozsype v prvej zákrute. Ani „skvelé“ autíčko so stočenými kilometrami, ktoré mi predajca vmasíruje do mozgu tak sugestívne, že neodolám. A to chlapi vedia. Stačí im niekoľko otázok a hneď zistia, či prípadná obeť čosi o autách vie. A ja neviem takmer nič.

Podhodila som tento problém Maťovi aj s omáčkou ochutenou chválospevmi na jeho šikovnosť a vedomosti a zabralo to. Švagor sa v autách vyzná a moje slovné ocenenie ho povzbudilo. Nasadli sme do jeho auta. Boli sme asi v polovici cesty, keď Maťo zrazu vykríkol, zbledol a začal sa triasť. Mrmlal, že mu je veľmi zle, zastal na krajnici, zapol blinkre a zvalil sa na volant. Zľakla som sa.

V tom sa mu rozsvietil displej smartfónu, prichádzajúci hovor od otca, ale mobil nezvonil. Vyťukávala som záchranku, ale Maťo ma zrušil, že už mu je lepšie. Zhlboka dýchal, potom sa prešiel okolo auta a hneď volal otcovi. Nebral.

Auto mi Maťo pomohol vybrať a domov sme išli každý vo svojom. Chceli sme to aj osláviť, no zazvonil mu telefón. Volala mama, že otec havaroval a zomrel. Stalo sa to vtedy, keď Maťovi prišlo zle. Pozreli sme si jeho telefón. No otec mu nevolal, ani nemohol. Prečo teda od neho svietil prichádzajúci hovor? Zlyhala technika alebo to bola posledná otcova myšlienka? Hovorí sa, že odchod blízkeho pocíti niekto z rodiny, na koho umierajúci práve myslí.

Stalo sa to vtedy, keď mu prišlo zle. Na displeji mu svietil hovor od otca, ale ten už bol...

Výber pre vás